Minister Šaško si „sype“ popol na hlavu: Peniaze pre kolabujúcich pacientov a personál zrazu našiel
obchodnyregister
2026.07.29.
V izbách mali pacienti vyše 42 stupňov a minister zdravotníctva Kamil Šaško tvrdil, že klimatizácia nie je štandard. Stačilo však pár dní, vlna solidarity a všetko je zrazu inak.
Extrémna vlna horúčav ukázala reálny stav slovenských nemocníc. Kým pacienti mali v izbách vysoké teploty a nosili si vlastné ventilátory, minister Kamil Šaško (Hlas-SD) naznačil, že ide o luxus a klimatizácie nemajú prednosť pred obstaraním napríklad CT prístrojov.
Mlčaniu štátu sa však mnohí ľudia nevedeli prizerať, a preto prevzali iniciatívu do vlastných rúk. Informovali sme o tom, že malá rodinná firma počas víkendu na vlastné náklady oblepila celé oddelenie ružinovskej nemocnice, kde pacienti mali na izbách viac ako 42 stupňov Celzia, či o tom, že tri aktivistky sa rozhodli vyzbierať 380-tisíc eur na klimatizácie pre viaceré nemocnice.
Prečítajte si tiež:
Po vlne solidarity sa napokon ozval aj minister zdravotníctva Šaško, ktorý dnes tvrdí opak a balík peňazí na klimatizácie už našiel. Ospravedlnil sa aj za svoje predchádzajúce vyjadrenia a poďakoval sa trojici Bratislavčaniek, ktoré zorganizovali zbierku na klímy.
Peniaze sa zrazu našli
Dnes na tlačovej konferencii pred Detskou fakultnou nemocnicou v Košiciach minister priznal, že jeho výrok bol nešťastný. „Možno som sa nešťastne vyjadril, že či budeme preferovať MRI, CT-čka alebo klímy. Na jednej strane potvrdzujem, že kľúčová investícia je napríklad MRI, ale netreba to obchádzať,“ povedal a zdôraznil, že problém s teplom nevznikol toto leto prvýkrát.
A hoci doteraz sa argumentovalo aj tým, že technický stav nemocníc a staré elektroinštalácie by nápor elektriny nevydržali, teraz hovorí o tom, že ministerstvo nainštaluje do slovenských nemocníc okolo 250 klimatizačných jednotiek. Koľko budú stáť, nespresnil. Uviedol však, že sa budú riadiť tým, čo je technicky možné – lebo stav nemocníc neumožňuje takúto inštaláciu všade.
Nie je to nadštandard
Vyhláška ministerstva zdravotníctva jasne stanovuje maximálnu prípustnú teplotu na izbe na 29 °C, pričom hodnoty nad 30 °C už definuje ako extrémne. Realita v štátnych zariadeniach je však úplne iná.
Problémom starších nemocníc je, že sa do nich nedajú namontovať bežné klimatizačné jednotky za tisíc eur. Elektrické rozvody z polovice minulého storočia nie sú dimenzované na takúto spotrebu a systém by preťažili. Klasické klimatizácie navyše v nemocničnom prostredí predstavujú hygienické riziko šírenia infekcií. Riešením by bola centrálna klimatizácia s filtráciou vzduchu a komplexné zateplenie budov.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško pri otázke riešenia teplôt v nemocniciach pred pár týždňami argumentoval, že slovenské zdravotníctvo nesie historický investičný dlh v miliardách eur a klimatizácia nie je v slovenskom zdravotníctve štandardom – a v dohľadnej dobe ani nebude.
„Pri obmedzených zdrojoch mám ako minister povinnosť uprednostniť to, čo zachraňuje životy každý deň v roku: CT, magnetické rezonancie a skríningové zariadenia, ktoré pacientom slúžia 24 hodín denne, 365 dní v roku. To nie je nezáujem o komfort pacientov, to je zodpovednosť za ich životy,“ povedal.
Podľa lekárov však klimatizácia nie je len otázkou pohodlia, ale efektívnej liečby.
„Vyššia teplota spôsobuje v ranách baktérie, ktoré musíme potlačiť antibiotikami, aby sa rana zahojila. Čím viac baktérií, tým máme väčší problém. Imunita si s tým slabšie poradí a organizmus je vyčerpaný,“ vysvetlil lekár a odborár Peter Visolajský.
Upozornil tiež na to, že extrémne horúčavy sa netýkajú len pacientov, ale aj zdravotníkov, pre ktorých je náročné v takých podmienkach liečiť.
„Nechcel by som byť operovaný lekárom, ktorému kvapká z čela pot do rany. To nie je nejaký nadštandard ani nejaký extra komfort. Optimálna teplota je normálne prostredie na to, aby sme pacienta vyliečili,“ dodal.