
Maďarsko vstupuje do riskantnej fázy rýchlych reforiem. Operácia Očistec sľubuje demontáž neliberálneho režimu, no vyvoláva obavy z novej autokracie.
Po šestnástich rokoch nepretržitej vlády Viktora Orbána zažíva Maďarsko doslova politické zemetrasenie. Po drvivom volebnom víťazstve Pétera Magyara a jeho strany Tisza v apríli tohto roka sľúbila nová proeurópska vláda kompletnú zmenu režimu.
Jej hlavným cieľom je demontovať hlboko zakorenený neliberálny systém, ktorý za viac ako dekádu vybudovala strana Fidesz, a obnoviť nezávislosť demokratických inštitúcií, súdnictva či verejnoprávnych médií.
Jadrom tejto transformácie je radikálny reformný balík s príznačným názvom operácia „Očistec“ (alebo tiež Očistný oheň). Prostredníctvom rýchlych zmien ústavy a ráznych krokov už nová vláda stihla predčasne ukončiť mandát prezidenta, zmeniť fungovanie Ústavného súdu či zaviesť dvanásťročný limit na pôsobenie poslancov v parlamente.
Tento agresívny prístup však vyvoláva aj otázky. Zatiaľ čo Viktor Orbán hovorí o novej autokracii a vyzýva na „politiku odporu“, niektorí zahraniční pozorovatelia sa pýtajú, či Magyarova vláda pri snahe o rýchlu očistu sama neporušuje ústavné normy.
O tom, či je Maďarsko na ceste k skutočnej redemokratizácii, alebo len sledujeme prechod od jedného autoritárskeho lídra k druhému, sme sa rozprávali s politológom Róbertom Imrem Csehim z Inštitútu sociálnych a politických vied na Korvínovej univerzite v Budapešti.
V rozhovore sa dočítate:
- Či je možné demontovať neliberálny systém rýchlymi a radikálnymi krokmi bez toho, aby nová vláda sama porušovala ústavné normy;
- Kde leží tenká hranica medzi legitímnym vyšetrovaním korupcie a cielenou politickou odplatou;
- Aké reálne možnosti má dnes Viktor Orbán pri budovaní svojej ohlásenej „politiky odporu“ a prečo jeho strana stratila politickú legitimitu;
- Či Európska únia skutočne uplatňuje dvojitý meter a zatvára oči pred radikálnymi krokmi Pétera Magyara len preto, že je proeurópsky politik.
Róbert Imre Csehi z Inštitútu sociálnych a politických vied na Korvínovej univerzite v Budapešti.
Zdroj: Corvinus University of Budapest
V Maďarsku sa momentálne Péter Magyar snaží o reformy prostredníctvom takzvanej operácie Očistec. Je ale vôbec možné demontovať neliberálny systém rýchlymi a radikálnymi opatreniami bez toho, aby samotná vláda porušila ústavné normy?
To je zložitá otázka. Väčšina komentátorov sa zaoberá práve týmto problémom a konštatuje, že politologická literatúra nám veľmi nepomáha pochopiť, ako vlastne demontovať takzvanú neliberálnu demokraciu. Kladieme si otázku, aké sú spôsoby, ako to urobiť bez toho, aby sme – ako ste správne poznamenali – neporušili niektoré z ústavných noriem a princípov, ktoré od liberálnej demokracie v prvom rade očakávame. To je naozaj veľmi náročné.
Z pohľadu tejto tranzície – teda prechodu od jedného systému k druhému – teda ide o zložité obdobie, v ktorom existujúce demokratické princípy často zlyhávajú. A skutočným testom bude až to, čo sa stane po skončení tohto prechodu. Už teraz vidíme ústavne vhodné aj menej vhodné kroky.
Napríklad odvolanie prezidenta Sulyoka: vládna strana na to mala politickú legitimitu, keďže to sľubovala voličom v kampani a získala ústavnú väčšinu. Z právneho hľadiska to bolo v poriadku, keďže prezident novelu sám podpísal. Z dlhodobého normatívneho hľadiska si však nie som istý, či to bol najsprávnejší prístup. Na druhej strane, ak sa pozrieme na ústavný súd, vláda mu vrátila časť právomocí – napríklad právo sudcov voliť si vlastného predsedu, o ktoré ich pripravil Fidesz. To reálne prispieva k redemokratizácii krajiny.
Musíme ale premýšľať nad tým, či a kedy nastane moment, v ktorom už vláda možno nebude konať v záujme obnovy demokracie, ale len pre svoj politický prospech. Ako takúto hranicu spoznať?
Presne tak. Skutočný test príde, keď opadne prvotný ošiaľ a takzvané krízové obdobie. Ak nová vláda začne dosadzovať vlastných lojálnych ľudí do inštitúcií, ktoré majú slúžiť ako brzdy a protiváhy, znamenalo by to, že len opakujú kroky predchádzajúceho systému.