Vymení Maďarsko jedného autokrata za druhého? Skutočný test Pétera Magyara ešte len príde
obchodnyregister
2026.07.30.
Maďarsko vstupuje do riskantnej fázy rýchlych reforiem. Operácia Očistec sľubuje demontáž neliberálneho režimu, no vyvoláva obavy z novej autokracie.
Po šestnástich rokoch nepretržitej vlády Viktora Orbána zažíva Maďarsko doslova politické zemetrasenie. Po drvivom volebnom víťazstve Pétera Magyara a jeho strany Tisza v apríli tohto roka sľúbila nová proeurópska vláda kompletnú zmenu režimu.
Jej hlavným cieľom je demontovať hlboko zakorenený neliberálny systém, ktorý za viac ako dekádu vybudovala strana Fidesz, a obnoviť nezávislosť demokratických inštitúcií, súdnictva či verejnoprávnych médií.
Jadrom tejto transformácie je radikálny reformný balík s príznačným názvom operácia „Očistec“ (alebo tiež Očistný oheň). Prostredníctvom rýchlych zmien ústavy a ráznych krokov už nová vláda stihla predčasne ukončiť mandát prezidenta, zmeniť fungovanie Ústavného súdu či zaviesť dvanásťročný limit na pôsobenie poslancov v parlamente.
Tento agresívny prístup však vyvoláva aj otázky. Zatiaľ čo Viktor Orbán hovorí o novej autokracii a vyzýva na „politiku odporu“, niektorí zahraniční pozorovatelia sa pýtajú, či Magyarova vláda pri snahe o rýchlu očistu sama neporušuje ústavné normy.
O tom, či je Maďarsko na ceste k skutočnej redemokratizácii, alebo len sledujeme prechod od jedného autoritárskeho lídra k druhému, sme sa rozprávali s politológom Róbertom Imrem Csehim z Inštitútu sociálnych a politických vied na Korvínovej univerzite v Budapešti.
V rozhovore sa dočítate:
- Či je možné demontovať neliberálny systém rýchlymi a radikálnymi krokmi bez toho, aby nová vláda sama porušovala ústavné normy;
- Kde leží tenká hranica medzi legitímnym vyšetrovaním korupcie a cielenou politickou odplatou;
- Aké reálne možnosti má dnes Viktor Orbán pri budovaní svojej ohlásenej „politiky odporu“ a prečo jeho strana stratila politickú legitimitu;
- Či Európska únia skutočne uplatňuje dvojitý meter a zatvára oči pred radikálnymi krokmi Pétera Magyara len preto, že je proeurópsky politik.
Róbert Imre Csehi z Inštitútu sociálnych a politických vied na Korvínovej univerzite v Budapešti.
Zdroj: Corvinus University of Budapest
V Maďarsku sa momentálne Péter Magyar snaží o reformy prostredníctvom takzvanej operácie Očistec. Je ale vôbec možné demontovať neliberálny systém rýchlymi a radikálnymi opatreniami bez toho, aby samotná vláda porušila ústavné normy?
To je zložitá otázka. Väčšina komentátorov sa zaoberá práve týmto problémom a konštatuje, že politologická literatúra nám veľmi nepomáha pochopiť, ako vlastne demontovať takzvanú neliberálnu demokraciu. Kladieme si otázku, aké sú spôsoby, ako to urobiť bez toho, aby sme – ako ste správne poznamenali – neporušili niektoré z ústavných noriem a princípov, ktoré od liberálnej demokracie v prvom rade očakávame. To je naozaj veľmi náročné.
Z pohľadu tejto tranzície – teda prechodu od jedného systému k druhému – teda ide o zložité obdobie, v ktorom existujúce demokratické princípy často zlyhávajú. A skutočným testom bude až to, čo sa stane po skončení tohto prechodu. Už teraz vidíme ústavne vhodné aj menej vhodné kroky.
Napríklad odvolanie prezidenta Sulyoka: vládna strana na to mala politickú legitimitu, keďže to sľubovala voličom v kampani a získala ústavnú väčšinu. Z právneho hľadiska to bolo v poriadku, keďže prezident novelu sám podpísal. Z dlhodobého normatívneho hľadiska si však nie som istý, či to bol najsprávnejší prístup. Na druhej strane, ak sa pozrieme na ústavný súd, vláda mu vrátila časť právomocí – napríklad právo sudcov voliť si vlastného predsedu, o ktoré ich pripravil Fidesz. To reálne prispieva k redemokratizácii krajiny.
Prečítajte si tiež:
Musíme ale premýšľať nad tým, či a kedy nastane moment, v ktorom už vláda možno nebude konať v záujme obnovy demokracie, ale len pre svoj politický prospech. Ako takúto hranicu spoznať?
Presne tak. Skutočný test príde, keď opadne prvotný ošiaľ a takzvané krízové obdobie. Ak nová vláda začne dosadzovať vlastných lojálnych ľudí do inštitúcií, ktoré majú slúžiť ako brzdy a protiváhy, znamenalo by to, že len opakujú kroky predchádzajúceho systému.
V tejto chvíli som však vcelku optimistický. Napríklad nový sudca ústavného súdu je na rozdiel od praxe predchádzajúcej éry skutočne kvalifikovaný. Vláda navyše vníma spätnú väzbu a dokáže ustúpiť – keď verejnosť namietala proti nominácii Magyarovho príbuzného na ministra spravodlivosti, kandidát odstúpil. Podobne to bolo s nomináciou šachistky na post prezidentky, ktorá ponuku odmietla. Nerazia si teda cestu hlava-nehlava.
Maďarskí poslanci odhlasovali zmenu novely ústavy, ktorá ukončí mandát prezidenta Tómasa Sulyoka
Zdroj: Reuters
Nemáte v Maďarsku obavy, že sa takýto cyklus neustálych zmien ústavy spustí po každých voľbách?
Tento problém súvisí predovšetkým s deformovaným volebným systémom. Ak štvoro volieb po sebe vygeneruje jednej strane dvojtretinovú ústavnú väčšinu, nie je to zdravé. Nová vláda sľubuje aspoň čiastočný návrat k pomernému systému. To by strany prinútilo hľadať koalície a šanca, že niekto opäť získa ústavnú väčšinu, by bola minimálna.
Momentálne vidíme niečo, čo pripomína politiku pomsty, zatiaľ čo Fidesz hovorí o viktimizácii. Očakávam, že ľudia, ktorí pochybili, ponesú zodpovednosť. Tento proces sa však musí raz skončiť. Pre vládu by bolo obrovskou chybou postaviť politiku len na vyvodzovaní zodpovednosti voči bývalej moci. Ľudia očakávajú najmä to, že sa im zlepší život.
Protesty proti zmene ústavy v Budapešti organizované Fideszom
Zdroj: Reuters
Je zavedenie 12-ročného limitu na pôsobenie v parlamente súčasťou tejto pomsty, ktorá sa v tomto prípade zameriava na najstarších politikov Fideszu?
Treba si uvedomiť, že toto pravidlo nezakazuje byť v politike dlhšie ako dvanásť rokov. Môžete kandidovať za starostu, europoslanca alebo pôsobiť vo vláde. Cieľom vlády je zlikvidovať systém klientelizmu, kedy politici kandidovali do parlamentu stále dokola a vybudovali si vo svojich obvodoch vlastné nezávislé štruktúry, kde v extrémoch rozhodovali doslova o živote a smrti.
Aj v americkej demokracii sa neustále debatuje o limitoch pre členov Kongresu. Dôvodom je pocit, že mnohí politici časom stratia kontakt s ľuďmi, ktorých zastupujú, čo v ich obvodoch vytvára nezdravú závislosť. Existujú legitímne politické dôvody, prečo je takéto obmedzenie správnym krokom. Navyše v maďarskom kontexte to možno vnímať tak, že ľudia, ktorí slúžia v parlamente už desiatky rokov, by mali uvoľniť miesto novému vetru, ktorý prinesie zmenu.
Prečítajte si tiež:
Ďalším krokom, ktorý Fidesz označil za odplatu, bola razia v ich dátovom centre, pri ktorej vyšetrovatelia zaistili servery a databázy. Kde je v tomto prípade hranica medzi legitímnym vyšetrovaním korupcie a cielenou politickou pomstou?
Všetko to závisí od toho, nakoľko dôverujeme inštitúciám. V predchádzajúcej ére bola prokuratúra silne spolitizovaná, dôvera v ňu je nízka. Tento prípad bude preto skvelým testom.
Vyšetruje sa totiž podozrenie zo sprenevery 70 miliárd forintov (necelých 200 miliónov eur, pozn. red.) z Národného kultúrneho fondu, ktoré mali byť údajne presúvané provládnym celebritám a na predvolebnú kampaň, čo je veľmi problematické. Ak vyšetrovanie prebehne striktne v právnej rovine a bez zásahov vlády, bude to dôkaz, že polícia a prokuratúra sú konečne nezávislé. Ak by to však vláda zneužila čisto politicky vo svoj prospech, bolo by to pochybné.
Viktor Orbán nie je z týchto krokov nadšený a vyzval na „politiku odporu“ voči novej autokracii. Čo to v praxi znamená?
V parlamente môžu poslanci Fideszu nanajvýš na protest opúšťať rokovaciu sálu. Ak má Orbán na mysli budovanie ľudového odporu v uliciach, momentálne to nevidím reálne. Fidesz stratil politickú legitimitu a v prieskumoch klesol na 20 až 30 percent. Orbán sľubuje obrodu strany a „národného tábora“, ale napríklad jeho nedávny prejav v Rumunsku ukázal len tie isté staré frázy a tváre. Žiadnu skutočnú obrodu zvnútra strany nevidím.
Viktor Orbán salutuje po oznámení čiastočných výsledkov parlamentných volieb v Budapešti v Maďarsku 12. apríla 2026.
Zdroj: REUTERS/Bernadett Szabo
Po voľbách, ktoré boli vnímané najmä ako súboj dvoch strán, som vnímala veľké obavy z obrovskej polarizácie a rozdelenia spoločnosti. Je toto rozdelenie niekoľko mesiacov po voľbách naozaj také silné?
Áno. Víťazi prirodzene prechádzajú k strane Tisza a priaznivci bývalého režimu sa zasa radikalizujú, takže čokoľvek nová vláda urobí, čelí extrémnej kritike. Tento stav potrvá, kým sa politika nepresunie od teatrálnych efektov k reálnym výsledkom. Zatiaľ k tomu neprispieva ani mimoriadne konfrontačný štýl Pétera Magyara v parlamente.
Kedykoľvek ho niekto z radov Fideszu osloví, okamžite reaguje útokom. Hovorí o ich korupcii, neschopnosti vládnuť a podobne. Divadelne to môže byť na chvíľu zaujímavé, ale maďarský národ bude časom očakávať reálne vládne výsledky, nie iba rétoriku, naratívy a ostré vyjadrenia na pôde parlamentu.
Maďarský premiér Magyar predniesol prejav počas plenárneho zasadnutia parlamentu v Budapešti.
Zdroj: REUTERS/Bernadett Szabo
Len pred pár dňami slovenský minister vnútra Matúš Šutaj Eštok poukázal na takzvané hrobové ticho z Bruselu ohľadom radikálnych krokov novej vlády, pričom spomenul aj rétoriku Pétera Magyara. Nemáte pocit, že Európska únia uplatňuje dvojitý meter pri posudzovaní právneho štátu len preto, že nová vláda je proeurópska?
Netvrdil by som to jednoznačne. Odvolanie prezidenta už napríklad skúmala Benátska komisia. Európska komisia situáciu určite pozorne sleduje a čoskoro to uvidíme v správe o stave právneho štátu. Eurofondy navyše zostávajú pevne naviazané na dodržiavanie pravidiel.
Vláda síce argumentuje tým, že v prechodnom období potrebuje priestor na demontáž starého systému, aby mohla vytvoriť nezávislé inštitúcie, no ak zneužijú moc a dosadia si vlastné stranícke bábky, budú čeliť rovnakým problémom s EÚ ako predtým Fidesz.
Boli by však zásahy zo strany EÚ naozaj tvrdšie, ak by presne tieto opatrenia urobil Viktor Orbán? Sú tie kroky skutočne také extrémne?
Odvolanie prezidenta republiky nebolo, jemne povedané, veľmi politicky elegantné. Z právneho hľadiska to bolo v poriadku, ale keby som bol poradcom, odporučil by som s tým počkať. Chápem však, že prezident bol vnímaný ako posledná bašta Fideszu pre prípadné udeľovanie milostí.
Čo sa týka iných krokov, ako napríklad zmien na ústavnom súde – vrátenie voľby predsedu, obnovenie vecného posudzovania zákonov, vekový limit 70 rokov a skrátenie mandátu na deväť rokov – to je v podstate len návrat k štandardnému fungovaniu. Nepovažujem to za extrémne. Vzniká tiež Úrad pre obnovu a ochranu národného majetku. Musíme však počkať na jeseň, keď uvidíme reálne zákony v praxi.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a maďarský premiér Péter Magyar si podávajú ruky pred stretnutím v sídle Euróspkej únie v Bruseli 29. mája 2026.
Zdroj: Foto: TASR/AP
Čo teda môžeme na maďarskej politickej scéne očakávať v najbližších týždňoch?
Počas leta sa primárne na ministerstvách analyzujú zdedené zmluvy. Ešte pred začiatkom jesennej sezóny preto očakávam zverejnenie veľkých korupčných káuz z oblastí ako zdravotníctvo, školstvo či doprava.
Súbežne prebiehajú legislatívne prípravy na prijatie novej ústavy. Na rozdiel od Fideszu, ktorý ju pretlačil za extrémne krátky čas, to chce súčasná vláda stihnúť do dvoch rokov. Plánujú zapojiť právnych expertov, verejnosť a na záver ju schváliť v celonárodnom referende. Až časom budeme môcť zhodnotiť, či urobili niečo iné, alebo vstúpili do rovnakej rieky ako ich predchodcovia.