Prezident Asociácie súkromných lekárov SR Marián Šóth: Najväčší problém ambulancií nie je medicína. Je to systém

Pacienti čakajú na vyšetrenia dlhšie, lekári trávia čoraz viac času administratívou a mladých lekárov prichádza do ambulancií stále málo. Slovenská ambulantná medicína je pritom technologicky vyspelejšia ako kedykoľvek predtým. Pri príležitosti 30. výročia Asociácie súkromných lekárov SR sa ambulantní lekári obzerajú za tromi desaťročiami zmien, no zároveň upozorňujú, že bez zásadných systémových riešení nemusí byť dostupná ambulantná zdravotná starostlivosť v budúcnosti samozrejmosťou.  

Za posledných tridsať rokov prešli slovenské ambulancie výraznou premenou. Papierové zdravotné karty postupne nahradili elektronické systémy, pribudli moderné diagnostické technológie a mnohé procesy sa digitalizovali. Pacienti dnes očakávajú rýchlejšiu komunikáciu, dostupnejšie služby aj kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Napriek technologickému pokroku však každodennú prácu lekárov čoraz viac komplikujú problémy, ktoré medicína sama vyriešiť nedokáže.

Jedným z najvážnejších je dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Nedostatok lekárov pociťujú prakticky všetky regióny Slovenska a v mnohých odbornostiach pacienti čakajú na vyšetrenie celé mesiace. Ak sa nepodarí stabilizovať ambulantný sektor a vytvoriť podmienky, ktoré doň privedú novú generáciu lekárov, situácia sa bude ďalej zhoršovať.

„Keď sa pozrieme na posledných tridsať rokov, medicína urobila obrovský krok dopredu. Problém je, že systém sa rovnakým tempom neposunul. Ambulantní lekári dnes venujú priveľa času administratíve a príliš málo tomu, čo je ich hlavnou úlohou – pacientovi,“ hovorí Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov SR.

Potvrdzujú to aj údaje z prieskumu Asociácie súkromných lekárov SR. Až 69 % ambulantných lekárov označilo rastúcu administratívnu záťaž za hlavný dôvod zvyšujúceho sa pracovného zaťaženia. Sedem z desiatich lekárov zároveň nie je spokojných s technickou stránkou systému eZdravie a viac ako 40 % uvádza, že ich pri práci pravidelne zdržiava pomalé fungovanie informačných systémov.

Časť administratívnej záťaže môžu v budúcnosti prevziať inteligentné technológie. Ich úlohou však nemá byť nahradiť lekára, ale odbremeniť ho a vrátiť mu to najcennejšie – čas pre pacienta.

„Technológie budú čoraz dôležitejšou súčasťou ambulantnej medicíny. Nikdy však nenahradia dôveru medzi lekárom a pacientom ani odborné rozhodnutie lekára. Ak má zdravotníctvo fungovať aj o ďalších tridsať rokov, musíme vytvoriť podmienky, aby sa lekári mohli venovať predovšetkým medicíne, nie papierovaniu,“ dodáva Šóth.

Priorita na papieri, nie v praxi

Ambulantný sektor je základným pilierom fungujúceho zdravotníctva. Väčšina zdravotných problémov pacientov sa rieši práve v ambulanciách. Tie zároveň zachytávajú pacientov, ktorí by bez dostupnej ambulantnej starostlivosti končili v nemocniciach.

Napriek tomu ambulancie dlhodobo zápasia s nepredvídateľným financovaním, rastúcimi nákladmi, administratívnou záťažou, starnutím lekárov a chýbajúcou stratégiou generačnej výmeny. Kým pozornosť štátu, investície a systémové opatrenia smerujú vo významnej miere k ústavnej zdravotnej starostlivosti, neštátny ambulantný sektor zostáva napriek svojmu významu často na okraji záujmu.

Paradoxom je, že ambulantný sektor je ako priorita deklarovaný prakticky každou vládou a každým ministrom zdravotníctva. Prioritou však zostáva najmä na papieri. Keď sa politické deklarácie majú pretaviť do legislatívy, investícií a konkrétnych finančných rozhodnutí, ambulancie opakovane ustupujú do úzadia.

Skutočná priorita sa nepozná podľa programového vyhlásenia, ale podľa reálnych krokov. Pre ambulancie to znamená menej zbytočnej administratívy, stabilné legislatívne prostredie, reálny prístup k eurofondom a prostriedkom Plánu obnovy na modernizáciu ambulancií a zdravotnícke technológie a predovšetkým predvídateľné financovanie zohľadňujúce infláciu, rast miezd a prevádzkových nákladov. Nestačí tieto náklady uznať na papieri – musia sa reálne premietnuť aj do financovania a zmluvných vzťahov so zdravotnými poisťovňami.

Každá ambulancia, ktorá prestane fungovať, znamená ďalších pacientov pred dverami nemocníc. Ak chce štát stabilizovať nemocnice, musí stabilizovať aj ambulantný sektor. Jedno bez druhého dlhodobo fungovať nemôže.

Otvorme aj otázku, na čo zdravotníctvo reálne má

Slovenské zdravotníctvo zároveň potrebuje otvorenú diskusiu o financovaní. Populácia starne, možnosti diagnostiky a liečby rastú a spolu s nimi rastú aj náklady. Nie je možné donekonečna rozširovať rozsah zdravotnej starostlivosti bez toho, aby spoločnosť jasne pomenovala, z akých zdrojov ju chce financovať.

Štát by mal preto transparentne definovať, aký rozsah zdravotnej starostlivosti bude solidárne hradený z verejného zdravotného poistenia, pri ktorých službách je možné uvažovať o zákonom a sociálne citlivo nastavenom doplatku či inom zdroji financovania a akým spôsobom budú chránení sociálne a zdravotne najzraniteľnejší pacienti. Absolútnou prioritou musí zostať dostupnosť potrebnej zdravotnej starostlivosti, najmä pri závažných ochoreniach, bez ohľadu na ekonomickú situáciu pacienta.

Diskusiu o financovaní nemožno nahrádzať politickým sloganom o „bezplatnom zdravotníctve“. Aj Ústava SR viaže právo občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a zdravotnícke pomôcky zo zdravotného poistenia na podmienky ustanovené zákonom. Je preto legitímne a potrebné hovoriť o tom, čo má byť zo spoločných zdrojov garantované, v akom rozsahu a ako zabezpečiť dlhodobú finančnú udržateľnosť systému.

Po tridsiatich rokoch skúseností ambulantní lekári nepotrebujú ďalšie deklarácie o tom, že sú prioritou. Potrebujú, aby sa táto priorita prejavila v legislatíve, investíciách, financovaní a každodenných podmienkach ich práce. Pretože bez fungujúcich ambulancií nebude fungovať ani nemocničná starostlivosť – a v konečnom dôsledku na to doplatí pacient.

Tridsiate výročie Asociácie súkromných lekárov SR je preto skôr príležitosťou pozrieť sa dopredu než späť. Otázkou už nie je, ako veľmi sa ambulancie za tri desaťročia zmenili. Oveľa dôležitejšie je, či bude mať o ďalších tridsať rokov kto v nich pracovať a či pacient nájde svojho lekára včas.

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.