Horúčavy zabíjajú potichu. Spoliehať sa len na klimatizáciu je slepá ulička (názor Dušana Chreneka)

obchodnyregister 2026.07.30.

Modelová štúdia pre Paríž ukázala, že plošné nasadenie klimatizácie by mohlo zvýšiť vonkajšiu teplotu až o 4 °C. Najviac by na to doplatili práve tí, ktorí si klimatizáciu nemôžu dovoliť.  

Autor pôsobí v Európskej komisii (EK) a bol vedúcim jej Zastúpenia na Slovensku. Článok je jeho osobným názorom, nie stanoviskom EK. V texte sú použité údaje EK.

Toto leto často sledujeme predpoveď počasia s istou úzkosťou. A nejde len o pocit. Prvá polovica roka 2026 priniesla Európe už dve výrazné vlny horúčav, počas ktorých sa teploty vyšplhali až na 41 °C a zasiahli okolo sto miliónov ľudí. V tisíckach miest padli historické teplotné rekordy.

Nie je to výnimka, ale nová norma, na ktorú sa musíme pripraviť aj na Slovensku. Európa sa otepľuje rýchlejšie ako ktorýkoľvek iný kontinent, viac ako dvojnásobným tempom oproti globálnemu priemeru.

Vedci z Európskej klimatickej služby Copernicus, NASA, NOAA (amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru) či britského meteorologického úradu merajú teploty úplne nezávisle od seba, rôznymi metódami a z rôznych zdrojov dát – a napriek tomu prichádzajú k tej istej záverečnej krivke. Z tridsiatich najsilnejších vĺn horúčav zaznamenaných od roku 1950 sa dvadsaťtri odohralo až po roku 2000. To nie je štatistický šum. Je to trend.

Najsmrteľnejšie počasie, o ktorom nehovoríme

Keď si predstavíme extrémne počasie, väčšine z nás napadnú záplavy, búrky alebo lesné požiare. Pritom teplo zabíja viac ľudí ako všetky tieto javy dokopy. Približne 95 percent úmrtí spojených s extrémnym počasím v Európe má na svedomí práve horúčava. A na rozdiel od povodne či požiaru nezanecháva po sebe zničené domy ani zaplavené ulice.

Dôsledky horúčav sú menej viditeľné, ale často smrteľnejšie keďže sa následky prejavujú najmä na ľudskom zdraví. Pridávajú záťaž na srdce, pľúca, obličky, u starších a chronicky chorých ľudí často rozhodujú o dňoch života navyše alebo menej.

Osobitne nebezpečný je jav takzvaných „tropických nocí”, keď teplota neklesne pod 20 °C. Telo v noci normálne stráca teplo nahromadené počas dňa. Keď sa to nestane, chýba priestor na regeneráciu a riziko tepelného stresu sa kumuluje deň čo deň.

Horúčavy.image
Prečítajte si tiež:

Vysoká vlhkosť situáciu ešte zhoršuje, pretože sťažuje odparovanie potu, preto vedci popri teplote sledujú aj takzvanú teplotu mokrého teplomera, ktorá lepšie vystihuje, ako horúčavu skutočne pociťujeme.

Čísla za rok 2022 hovoria o približne 70-tisíc úmrtiach súvisiacich s horúčavou v Európe. Predbežné modelové odhady naznačujú, že si mohla vyžiadať vyše 20-tisíc obetí naprieč kontinentom – s odhadovanými viac ako päťtisíc nadúmrtiami vo Francúzsku, 4 500 v Nemecku a viac ako tritisíc v Španielsku.

Tieto čísla nevychádzajú z úmrtných listov – horúčava sa tam takmer nikdy neuvádza ako priama príčina smrti. Vedci ich počítajú metódou nadúmrtnosti, teda porovnaním skutočného počtu úmrtí s tým, čo by sa dalo v danom období a mieste bežne očakávať.

Príčina je ľudská, riešenie tiež

Za nárastom frekvencie a intenzity vĺn horúčav stoja najmä emisie skleníkových plynov, predovšetkým z fosílnych palív. Znamená to, že to môžeme ovplyvniť. Znižovanie emisií skleníkových plynov spomaľuje tempo budúceho otepľovania.

Investície do čistých technológií, obnoviteľných zdrojov a zlepšovania energetickej efektívnosti pritom neznamenajú len nižšie riziko čoraz častejších a intenzívnejších vĺn horúčav – posilňujú aj konkurencieschopnosť Európy a znižujú závislosť od dovozu fosílnych palív. Aj pri najambicióznejšej klimatickej politike však Európu čakajú v nasledujúcich desaťročiach častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav.

Nízky stav hladiny Dunaja v Karloveskom ramene v Bratislaveimage
Prečítajte si tiež:

Preto je prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy rovnako dôležité ako znižovanie emisií: klimaticky odolné budovy, pasívne chladenie, zelenšie mestá, prírode blízke riešenia, akčné plány pre zdravie počas horúčav a systémy včasného varovania. Odolnosť voči zmene klímy by sa mala stať automatickou súčasťou každého plánovania, nielen doplnkom.

Podpora pre takéto klimatické opatrenia medzi Európanmi existuje. Podľa minuloročného Eurobarometra o klíme považuje 85 percent Európanov zmenu klímy za vážny problém a 83 percent súhlasí, že lepšia príprava na jej dôsledky zlepší život ľudí v EÚ. Adaptácia na horúčavy tak nie je len technokratická agenda niekde v Bruseli. Veľká väčšina občanov si to priamo žiada.

Klimatizácia bude potrebná, príroda ešte viac

Klimatizácia má svoje miesto najmä v školách, nemocniciach a domovoch pre seniorov, kde chráni tých najzraniteľnejších. Spoliehať sa výlučne na ňu je však slepá ulička. So stúpajúcou teplotou rastie dopyt po chladení, spotreba elektriny a často aj emisie. Klimatizácia navyše vypúšťa teplo z budov do okolitých ulíc, čím prehlbuje efekt mestského tepelného ostrova.

Ide o jav, pri ktorom sú mestá pre množstvo betónu, asfaltu a nedostatok zelene výrazne teplejšie ako ich okolie. Rozdiel je najvýraznejší v noci, keď môžu byť mestá oproti menej zastavaným oblastiam v priemere o 4 až 6 °C teplejšie, vo výnimočných prípadoch až o 10 °C.

Ľudia trávia horúci letný deň na jazere Veľký Draždiak, ilustračné foto.image
Prečítajte si tiež:

Jedna modelová štúdia pre Paríž ukázala, že plošné nasadenie klimatizácie by mohlo zvýšiť vonkajšiu teplotu až o 4 °C. Najviac by na to doplatili práve tí, ktorí si klimatizáciu nemôžu dovoliť. Najúčinnejší chladiaci systém pritom už máme poruke: prírodu.

Analýza viac ako 600 európskych miest ukázala, že mestské stromy znižujú teplotu vzduchu v priemere o 0,8 °C, na niektorých miestach výrazne viac. Stromy, parky, mokrade a zelené strechy poskytujú tieň a ochladzujú svoje okolie vyparovaním vody z listov, znižujú riziko záplav, zlepšujú kvalitu ovzdušia a vytvárajú mestá odolnejšie a príjemnejšie na život. A sú spravidla lacnejšie ako betón a klimatizácia dokopy.

Slovensko to pocítilo priamo

Netreba chodiť ďaleko pre príklad. V piatok 26. júna zasiahla aj Slovensko vlna horúčav. SHMÚ v ten deň vyhlásil výstrahy najvyššieho, tretieho stupňa pre okresy Skalica, Senica, Nové Zámky a Komárno, kde teploty dosiahli alebo prekročili 38 °C, a súčasne platili druhostupňové výstrahy takmer v celom Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji.

Niektoré obce, napríklad Senica, museli pristúpiť k obmedzeniu spotreby pitnej vody. Zákaz sa týkal napúšťania bazénov, polievania záhrad či umývania áut. Meteorológovia zároveň upozorňovali na riziko prehriatia organizmu, najmä u detí, seniorov a ľudí s chronickými ochoreniami.

Horúčava sa stáva trvalou súčasťou európskeho leta, aj slovenského. Otázka teda neznie, či sa jej budeme musieť prispôsobiť, ale ako rýchlo a ako dobre to zvládneme – na úrovni miest, obcí, škôl aj vlastných domácností. Zelenšie mestá, tienené ulice, odolnejšie budovy a funkčné systémy varovania nie sú luxus pre budúcnosť. Sú investíciou, ktorá sa nám vráti už v najbližších letách.