Poradia si umelci s umelou inteligenciou? Džezmen: AI vie šokujúco verne komponovať aj hrať hudbu

Dvojica hudobníkov Erik Rothenstein (barytónový saxofón) a Michal Motýľ (basový trombón) práve vydala album Jazz Meeting. O vzniku projektu aj o rodinnom pute s významnou umelkyňou Bělou Kolčákovou nám porozprával Erik Rothenstein.  

Koľko hudobných nástrojov ovládate? Vy hráte na barytónovom saxofóne a Michal Motýľ na basovom trombóne – vedeli by ste sa vymeniť?

Môj hlavný nástroj je barytónový saxofón, hrám ešte aj na altový saxofón. Príležitostne používam aj klarinet a basový klarinet, hlavne pri world music a fusion s inými žánrami mimo jazzu. V niektorých orchestroch som kedysi hral aj na priečnej flaute, ale nátlačkovo sa to bije s klarinetom ako oheň a voda. Na basovom trombóne by som určite nevedel hrať, je to úplný iný systém a prístup.

Ako vznikol váš tandem? Ste aj priatelia?

S Michalom sme sa zoznámili, keď sme hrali v Orchestri Gustava Broma. Sedel za mnou a keď sa nudil, tak mi občas brnkal snížcom po uchu. Rád s ním hrávam, pretože si s ním rozumiem na pódiu aj mimo neho. Mali sme aj kapelu so zosnulým trubkárom Martinom Ďurdinom, na ktorú mám veľmi dobré spomienky. Táto “front lajna” – trombón, saxofón a trúbka – veľmi dobre znela. Fungovala medzi nami dobrá chémia a dokonca sme nahrali jeden album. Po tom, ako od nás Martin nečakane odišiel, s Mišom ďalej spolupracujeme.

Ako by ste charakterizovali ľudovo basový trombón a barytónový saxofón?

Trombón je nátrubkový plechový nástroj. Saxofón patrí medzi drevené dychové nástroje, aj keď sa vyrába z plechu. Vznikol totiž z klarinetu. Oproti trombónu, podobne ako klarinet, používa pri tvorbe tónu namiesto nátrubku náustok a plátok. Spoločne patria do rodiny dychových nástrojov. Basový trombón a barytónový saxofón majú podobný rozsah a hýbu sa v spodných hlbokých registroch. Preto sme aj zvolili názov albumu Heavy Weight Jazz Meeting. Hľadali sme možnosti prepojenia zvuku v hlbokých “heavy weight” polohách.

Ako dlho sa album rodil? Tvorili ste spoločnú hudbu aj za pochodu? Čo ste chceli dosiahnuť?

Kompozície sme spravili asi v priebehu mesiaca. S kapelou sme potom pred nahrávaním odohrali niekoľko koncertov. V samotnom štúdiu sme strávili tri dni. Snažili sme sa všetko nahrať naživo s minimom playbacku. Ten sme použili iba pri vrstvení nejakých hlasov do živej nahrávky. Tvorili sme a aj voľne improvizovali aj za pochodu v štúdiu. Náš koncept je jednoduchý. Chceme, aby hudba znela tak, ako keby sme hrali naživo. Spontánne a radšej aj s malými chybami, namiesto strihania a hľadania dokonalosti a čistoty, ktorá je vytvorená nejakým softvérom. Jazz obsahuje improvizáciu, ktorá charakterizuje osobnosť interpreta. Veľa ľudí hovorí o jazzovom “smrade” a “špine”, ktorá dodáva hudbe autentickosť a zrkadlí život.

Spolupracujte s výtvarníčkou Bělou Kolčákovou, s ktorou ste aj v rodine. Jej dielo sprevádza album na obale. Čím je vám blízka jej tvorba? Patria obrazy a hudba k sebe?

Pamätám si, ako ma prekvapilo Stravinského dielo Svätenie jari a prepojenie s Ruským baletom. Alebo ďalšie zlomové dielo Bitches Brew od Miles Davisa si neviem dnes predstaviť bez obrazov Abdula Klarweina. Výtvarníci, tanečníci a ďalší umelci sú dobrými sparing partnermi pre hudobníka. Priženil som sa do výtvarníckej rodiny, moja manželka, svokra aj švagriná sú výtvarníčky. Je to veľmi inšpirujúce prostredie. Doma máme nielen obrazy, ale aj textilné diela a drevené sošky, kamene a podobne. Všetko to tvorí jeden celok, ktorý formuje vnímanie priestoru a celkového bytia.

Čím konkrétne sa vám prihovárajú práve obrazy Běly Kolčákovej?

Běla je veľmi pokojná a zároveň silná s poctivou remeselnou zručnosťou. Jej tvorba je pre mňa veľmi zrozumiteľná, zároveň však aj veľmi tajomná. Kurátori nazvali jej štýl magickým realizmom. S láskavým dovolením som použil jej diela na cover albumov, na plagáty nášho zoskupenia súčasnej vážnej hudby Lento Ad Astra. Veľmi sa hodia k tejto hudbe.

Tvorba mojej manželky Kariny je skôr abstraktná, pramení z textilných a iných kombinovaných techník, ktoré nádherne súznejú s mojimi jazzovými albumami. Švagriná Noemi mi robila booklet pri world music projekte v spolupráci s maďarskými a bulharskými hudobníkmi. Všetkým trom dámam som hral na vernisážach. Snažil som sa zachytiť atmosféru daného momentu a komunikovať s výtvarnými dielami.

Čo znamená hudba v dnešnom svete? Má dosť poslucháčov?

Hudba má dosť poslucháčov, musíme si však definovať, čo si pod týmto pojmom predstavujeme. Hudba má rôzne funkcie a uplatnenie. Od videohier cez pesničiky a ceremónie až po komplexné koncertné diela. Odovzdáva sa ňou pamäť a tradícia, pričom každá generácia pridá niečo nové a určité veci upadajú do zabudnutia. Dnes, v roku 2026, sa doslova spoločensko-technická situácia mení a vyvíja sa z mesiaca na mesiac. Samozrejme, že to má vplyv aj na umenie a hudbu. Popri klasických interpretoch ju už vie šokujúco verne skomponovať aj zahrať umelá inteligencia. Hudobníci sa budú musieť naučiť využívať AI, resp. koexistovať s týmto fenoménom. Je to vcelku napínavé toto všetko sledovať, uvidíme, čo prinesie čas.

Ako sa dnes žije hudobníkom? Splnili sa vaše sny o tejto profesii? Neničia horúčavy hudobné leto?

Živiť sa iba hudbou, resp. hraním je veľmi ťažké. Je vždy dobré mať aj stály príjem, ktorý pomôže, keď nemáte robotu. Veľa hudobníkov robí príbuzné povolania (producent, aranžér, učiteľ hudby). Ja učím na bratislavskom konzervatóriu a ZUŠ Ruppeldta. Robím aj workshopy a hudobné dielne pre deti a študentov hudby. Mám kamarátov, ktorí robia v úplne inej profesii a pracujú striedavo v rôznych odvetviach. Mne sa v podstate z veľkej časti splnili moje predstavy. Podarilo sa mi koncertovať so skvelými hudobníkmi, hrávam v big bande (veľkom jazzovom orchestri) a nahral som niekoľko albumov svojej autorskej tvorby.

To bol môj sen a posnažím sa ešte niečo v budúcnosti vyprodukovať. Posledný album Heavy weight jazz meeting budeme prezentovať aj na niekoľkých letných koncertoch. Okrem toho budem ako “sideman” – člen dychovej sekcie – vystupovať s rôznymi kapelami. Hudobné leto je pre mnohých hudobníkov podstatná časť sezóny. Existuje veľké množstvo festivalov a podujatí, kde sa po jari, keď nastáva zvyčajne útlm aktivít, môžu znova postaviť pred publikum.

Témy:
Michal Motýľ
Heavy Weight Jazz Meeting
Běla Kolčáková
Erik Rothenstein
hudba
džez

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.