Nový rebríček prekvapil. O tieto profesie sa na Slovensku rozpúta veľký boj

Slovensko čaká v nasledujúcich rokoch boj o profesie budúcnosti. Nový Barometer trhu práce Aliancie sektorových rád (ASR) ukazuje, že nepôjde iba o odborníkov na umelú inteligenciu. Medzi najžiadanejšími pracovníkmi budú aj upratovačky, operátori výroby či pomocné sily.  

Problémom je, že v týchto zamestnaniach chýbajú ľudia už teraz. Odborníci preto varujú, že bez ďalšieho príchodu cudzincov sa krajina nezaobíde a nové fabriky môžu namiesto tvorby pracovných miest iba preberať zamestnancov existujúcim firmám.

V týchto profesiách chýbajú už dnes naprieč celou slovenskou ekonomikou desaťtisíce ľudí. Firmy majú najväčší hlad po montážnych pracovníkoch v strojárskej výrobe, pri ktorých Barometer eviduje až 21 533 voľných miest. Nasledujú vodiči ťažkých nákladných vozidiel a kamiónov s 18 286 miestami. Len tieto dve profesie tak predstavujú dokopy takmer 40-tisíc pracovných pozícií, na ktoré zamestnávatelia zúfalo hľadajú ľudí.

Voľných je aj vyše 7-tisíc miest pre pomocných pracovníkov v skladoch, viac ako 6-tisíc pre operátorov vysokozdvižných vozíkov, takmer 5-tisíc pre kuchárov a tiež pre tisícky zváračov.

Problém s nedostatkom pracovníkov pritom firmy pociťujú dávnejšie. Podľa prieskumu Dátový sprievodca adaptabilitou firiem má 43 percent zamestnávateľov veľké až zásadné ťažkosti s náborom nových ľudí. Ďalších 37 percent firiem tvrdí, že vznikajú nové špecializácie, na ktoré na trhu nedokážu nájsť odborníkov s potrebnou kvalifikáciou. „Slovenský pracovný trh je zamrznutý. Zamestnávatelia na ňom ťažko hľadajú potrebných špecialistov,“ zhodnotil pre Pravdu analytik trhu práce spoločnosti Alma Career Slovakia Martin Szabo.

Podľa riaditeľa personálnej agentúry Grafton Recruitment Martina Mala však pri časti profesií nejde iba o to, že by na trhu neboli dostupní ľudia. „Pri niektorých profesiách ľudia absolútne nechýbajú. Chýbajú skôr uchádzači ochotní pracovať za daných podmienok – za ponúkanú mzdu, na zmeny, pri vysokej fyzickej záťaži a podobne,“ upozornil Malo.

Podobne situáciu vníma aj generálna manažérka personálnej spoločnosti ManpowerGroup Zuzana Rumiz. Odborníčka upozorňuje, že nezáujem o manuálne a menej kvalifikované pozície nie je iba slovenským problémom, ale čelia mu aj ďalšie krajiny strednej a západnej Európy. Časť domácich pracovníkov sa podľa nej prirodzene presúva k odborným, technickým či administratívnym profesiám, ktoré ponúkajú lepšie zárobky a väčšiu perspektívu. Ani digitalizácia a umelá inteligencia však potrebu upratovačiek, operátorov, pracovníkov v skladoch či ľudí v základných službách v najbližších rokoch neodstránia.

Práca budúcnosti

Prognóza ASR ukazuje, že o necelých šesť rokov, teda v roku 2032, budú na čele rebríčka najžiadanejších zamestnaní ľudia, ktorí zabezpečujú každodenný chod ekonomiky. Najvyšší odhadovaný počet pracovných miest má pripadať na upratovačky – tých firmy budú potrebovať vyše 2-tisíc. Ďalšími najžiadanejšími profesiami sú montážni pracovníci v strojárskej výrobe, pomocníci vo výrobe a montážnici elektrických a elektronických zariadení.

V prvej desiatke sú aj špecialisti v ošetrovateľstve či vodiči nákladných áut. Slovensko bude potrebovať aj učiteľov základných škôl, nastavovačov a obsluhu kovoobrábacích strojov, ako aj operátorov strojov na výrobu plastových výrobkov.

Za vysokým dopytom po výrobných a manuálnych profesiách je podľa Szaba najmä zameranie slovenského hospodárstva. „V prvom rade tu silnú rolu zohráva štruktúra slovenskej ekonomiky, kde má významnú rolu priemysel. Obsluha priemyselných procesov si prirodzene žiada väčšiu mieru zapojenia manuálnych pracovníkov,“ vysvetlil analytik.

Firmy podľa odborníka z Alma Career Slovakia aktuálne hľadajú spôsoby, ako fungovať s menším počtom ľudí. Časť z nich investuje do rozvoja súčasných zamestnancov, ďalšie odkladajú väčšie investície pre tlak na rozpočty a potrebu šetriť. Práve technológie môžu byť jednou z ciest, ako nedostatok pracovníkov zmierniť. Až polovica slovenských firiem považuje umelú inteligenciu, robotizáciu a ďalšie nové technológie za dosiahnuteľné riešenie personálneho problému.

Malo z agentúry Grafton Recruitment v tejto súvislosti upozorňuje, že popri operátoroch a pomocných pracovníkoch budú firmy čoraz viac potrebovať aj kvalifikovaných technikov, ktorí dokážu obsluhovať, nastavovať a opravovať moderné zariadenia. Práve pri týchto pozíciách sa mzdy dostávajú výrazne nad slovenský priemer. „Prácu v priemysle by som nezjednodušoval na lacnú – napríklad mzda nástrojárov, elektroúdržbárov, nastavovačov strojov a ďalších kvalifikovaných pracovníkov vo výrobe bežne presahuje dvetisíc eur,“ upozornil Malo.

Technologický pokrok podľa odborníkov nezruší celé profesie zo dňa na deň, ale postupne zmení náplň toho, čo ľudia robia. Napríklad operátor výroby bude pracovať s automatizovanou linkou, skladník s digitálnym systémom a pracovníci údržby budú musieť ovládať čoraz zložitejšie zariadenia. „Digitalizácia a umelá inteligencia síce menia pracovný trh, ale neodstraňujú potrebu všetkých základných profesií. Výroba, logistika, zdravotníctvo, sociálne služby či údržba budú naďalej potrebovať ľudí,“ zdôraznila Rumiz.

Nedostatok pracovníkov však môže naraziť na ďalší problém – príchod nových investorov. Ak nový závod vznikne v regióne, kde už dnes firmy bojujú o každého úchadzača, nemusí priniesť výrazný nárast zamestnanosti. Ľudí môže namiesto toho prebrať existujúcim podnikom a roztočiť ešte väčší súboj o mzdy a pracovné podmienky.

Nové fabriky by sa preto podľa Mala nemali posudzovať iba podľa počtu sľúbených miest, ale aj podľa toho, odkiaľ chcú pracovníkov získať a akú produktivitu či technologickú úroveň na Slovensko prinesú. „Výsledkom potom nemusí byť výrazný rast zamestnanosti, ale skôr vyššia fluktuácia, tlak na mzdy a personálne problémy menších zamestnávateľov, ktorí nedokážu konkurovať veľkým investorom,“ varuje Malo.

Zachránia ekonomiku cudzinci?

Slovenským firmám sa nepriaznivú situáciu nedarí riešiť ani prostredníctvom rekordného počtu cudzincov, ktorí u nás pracujú. Podľa najnovších údajov Ústredia práce pracovalo na Slovensku v júni 2026 celkovo 150 962 ľudí zo zahraničia. V porovnaní s rokom 2016, keď ich bolo 35 090, ich počet za desať rokov vzrástol o vyše 330 percent.

Rekordné čísla však ešte neznamenajú, že slovenské firmy považujú nábor za hranicami za jednoduché riešenie. Podľa prieskumu Alma Career ho medzi možné odpovede na nedostatok zamestnancov zaraďuje iba 27 percent zamestnávateľov. Pre polovicu firiem, naopak, zahraniční pracovníci riešením nie sú vôbec.

Analytik Szabo za tým vidí najmä jazykovú bariéru, administratívnu záťaž, zdĺhavé vybavovanie povolení či problémy s uznávaním vzdelania a kvalifikácie. Firmy sa navyše obávajú, či u nich človek po absolvovaní celého procesu vôbec zostane. „Napriek prekážkam sa však Slovensko istej miere cielenej pracovnej migrácie určite nevyhne,“ upozornil Szabo.

Malo považuje ďalší rast počtu ľudí zo zahraničia za prakticky nevyhnutný. Cudzinci podľa neho už dávno nie sú iba doplnkom domáceho trhu práce. V mnohých výrobných podnikoch, skladoch, stavebných firmách či službách sa stali podmienkou udržania prevádzky. Slovensko sa pritom môže pozerať aj na susedné Česko, kde pracuje vyše milióna zahraničných zamestnancov. „Vzhľadom na demografickú podobnosť Českej republiky a Slovenska bude počet zahraničných zamestnancov na Slovensku ešte dlhodobo rásť,“ predpokladá.

Rast pracovnej migrácie bude podľa Rumiz tlačiť najmä nepriaznivý demografický vývoj. Počet narodených detí dlhodobo klesá, silné generácie postupne odchádzajú do dôchodku a mladšie ročníky ich nedokážu početne nahradiť. Ani lepšie zapojenie domácich nezamestnaných či zvyšovanie kvalifikácie tak podľa nej nedokáže úplne zaplniť medzeru, ktorá na pracovnom trhu vzniká. „Ani pri maximálnom využití domácej pracovnej sily nebudeme schopní pokryť všetky potreby trhu práce,“ upozornila Rumiz.

Cudzinci však nemajú byť jedinou odpoveďou. Slovensko má stále rezervy medzi dlhodobo nezamestnanými, ľuďmi po päťdesiatke, osobami so zdravotným znevýhodnením či príslušníkmi menšín. Väčší priestor na zapojenie majú aj ľudia, najmä ženy, ktorým návrat do zamestnania komplikuje starostlivosť o malé dieťa alebo chorého príbuzného. Problémom býva tiež slabá dopravná dostupnosť práce v niektorých regiónoch.

Na využitie týchto rezerv však nestačí iba ponúknuť voľné miesto. Podľa Szaba by pomohlo viac čiastočných úväzkov, pružnejší pracovný čas a väčšia podpora zamestnávateľov pri návrate ľudí do práce. Potrebné sú aj rekvalifikácie a zvyšovanie zručností. Malo k tomu pridáva dostupnejšie jasle a škôlky, lepšie dopravné spojenia, dostupné bývanie či adresnejšie sociálne a rodinné služby.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
práca
zamestnávanie

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.