
Slovensko v piatok 31. júla zasiahla ďalšia vlna nebezpečných horúčav. Teplota vzduchu už vystúpila na 39 stupňov Celzia a podľa meteorológov ešte nemusí ísť o konečné maximum. Najväčšie teplo sa očakáva v popoludňajších hodinách, pričom na juhozápade a juhu krajiny platí najvyšší stupeň výstrahy.
Nízka hladina Dunaja zaparkované lode
Zdroj:
TV Pravda
Robert Hüttner
Slovensko má pred sebou ďalší mimoriadne horúci deň. Slovenský hydrometeorologický ústav vydal na piatok všetky tri stupne výstrah pred vysokými teplotami. Platiť majú od 13. do 19. hodiny, teda práve v čase, keď sa bude vzduch zohrievať najvýraznejšie.
Najkritickejšia situácia sa očakáva v Bratislavskom kraji, vo väčšine okresov Trnavského a Nitrianskeho kraja a v okrese Veľký Krtíš. Pre tieto oblasti platia výstrahy tretieho stupňa a teplota môže dosiahnuť približne 38 stupňov Celzia. Samostatná predpoveď SHMÚ pre Bratislavu počíta dokonca s denným maximom od 38 do 39 stupňov.
Druhý stupeň výstrahy sa týka celého Trenčianskeho a Košického kraja, viacerých okresov Banskobystrického kraja a častí západného, severného aj východného Slovenska. Maximá tam môžu vystúpiť k 35 stupňom. V najchladnejších okresoch Žilinského a Prešovského kraja a v okrese Brezno platí prvý stupeň, pri ktorom sa očakávajú teploty okolo 33 stupňov.
Ani tieto hodnoty však nemožno považovať za bežné letné počasie. Výstrahy znamenajú zvýšené riziko zdravotných problémov a pri najvyššom stupni môže byť záťaž organizmu mimoriadne nebezpečná.
Evakuácia na Kréte
Grécka pobrežná stráž v stredu 29. júla evakuovala 31 ľudí z pobrežia pri meste Rethymno na ostrove Kréta po tom, čo región zachvátil lesný požiar, pri ktorom zahynuli dvaja hasiči.
Zdroj:
Reuters
Smäd prichádza neskoro
Úrad verejného zdravotníctva upozorňuje, že vysoké teploty ohrozujú prakticky každého, najzraniteľnejší sú však seniori, malé deti, tehotné ženy, ľudia s nadváhou a pacienti s chronickými ochoreniami. Zvýšenú opatrnosť by mali zachovať najmä osoby so srdcovocievnymi a dýchacími problémami, cukrovkou či duševnými ochoreniami.
Prehriatie organizmu sa môže začať nenápadne. Medzi prvé príznaky patria únava, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty alebo nevoľnosť. Pri vážnejšom stave sa môže pridať zrýchlené dýchanie, rýchly pulz, zvracanie, zmätenosť či strata vedomia. ÚVZ odporúča postihnutého premiestniť do chladnej a vetranej miestnosti, uvoľniť mu oblečenie, postupne ho ochladzovať obkladmi a tekutiny podávať po malých množstvách. Ak sa stav zhoršuje, treba volať linku 155 alebo 112.
Základom prevencie je pravidelné dopĺňanie tekutín. Počas horúčav hygienici odporúčajú dospelým približne dva až tri litre denne, pri fyzickej práci alebo intenzívnom potení aj viac. Presné množstvo závisí od veku, zdravotného stavu, hmotnosti a aktivity človeka.
„Piť by sa malo v menších dávkach, častejšie a ešte pred pocitom smädu,“ odporúča ÚVZ. Najvhodnejšia je pitná voda, prípadne menej mineralizované minerálne vody. Alkohol, veľké množstvo kávy a veľmi sladené nápoje môžu naopak odvodňovanie organizmu zhoršiť.
Pobyt vonku by mali ľudia medzi 10. a 16. hodinou obmedziť na minimum. Nevyhnutnosťou je ľahké a vzdušné oblečenie, pokrývka hlavy, slnečné okuliare a ochranný krém. Fyzicky náročné práce či športovanie je rozumnejšie presunúť na skoré ráno.
Deti ani zvieratá nesmú zostať v zaparkovanom aute, a to ani na niekoľko minút. Pootvorené okno nie je dostatočnou ochranou a interiér vozidla sa môže prehriať veľmi rýchlo.
V bratislavskej Medickej záhrade spustili zrekonštruovanú Labutiu fontánu
Zdroj:
TASR
Vyprahnutá príroda môže vzbĺknuť od jedinej iskry
Horúčava nie je jediným nebezpečenstvom najbližších dní. Dlhodobý nedostatok zrážok výrazne vysušil trávu, lístie, vetvičky, konáre aj pne. SHMÚ hodnotí predpoveď podmienok na vznik a šírenie požiarov ako „mimoriadne znepokojujúcu“.
Vlhkosť jemného prírodného materiálu, teda suchej trávy, lístia a vetvičiek s priemerom do 2,5 centimetra, už dosahuje na väčšine územia najnižšie hodnoty. Počas nasledujúcich dvoch dní by sa extrémne suché podmienky mali rozšíriť takmer na celé Slovensko.
Na západe krajiny je veľmi nízka aj vlhkosť hrubších konárov a pňov s priemerom do 21 centimetrov. Pohybuje sa len medzi šiestimi a desiatimi percentami. Ak by v takomto prostredí vznikol požiar, môže horieť intenzívne a rýchlo sa šíriť.
Najvyššie riziko šírenia ohňa meteorológovia očakávajú na západnom Slovensku a v Banskobystrickom kraji. V sobotu 1. augusta však má byť vysoké na celom území krajiny. Očakávaný studený front pravdepodobne ovplyvní najmä sever a bez výdatnejších zrážok prinesie iba krátkodobé zlepšenie.
„Kombinácia suchého prírodného materiálu a vysokého rizika šírenia požiarov môže viesť k veľkým prírodným požiarom,“ varuje SHMÚ.
Ľudia by preto nemali v prírode zakladať oheň mimo povolených miest, odhadzovať cigaretové ohorky ani parkovať vozidlá na vysokej suchej tráve. Rizikom môže byť aj ponechané sklo, grilovanie na nevhodnom mieste či akákoľvek manipulácia s otvoreným plameňom. Pri spozorovaní dymu alebo ohňa treba bezodkladne volať hasičov na čísle 150 alebo tiesňovú linku 112. Aktuálne zákazy a vyhlásené obdobia zvýšeného nebezpečenstva požiarov zverejňuje Hasičský a záchranný zbor prostredníctvom Ministerstva vnútra.
Ľadové medvede si užívajú tony ľadu – Reuters
Zdroj:
Reuters
Ochladenie pri vode má tiež svoje pravidlá
Útočiskom pred horúčavou budú pre mnohých kúpaliská, jazerá a priehrady. ÚVZ odporúča uprednostniť oficiálne prevádzkované kúpaliská a prírodné vodné plochy, ktorých kvalitu pravidelne kontrolujú regionálne úrady verejného zdravotníctva. Aktuálne výsledky kontrol a zdravotné odporúčania sú dostupné prostredníctvom interaktívnej mapy ÚVZ.
Do vody by nemali vstupovať ľudia, ktorí sú chorí alebo majú porušenú pokožku. Hygienici neodporúčajú ani plávanie s kontaktnými šošovkami. V teplých prírodných vodách radia držať hlavu nad hladinou, nevíriť usadeniny na dne a pri potápaní použiť nosnú svorku. Po kúpaní je vhodné osprchovať sa, vyprať plavky a prezliecť sa do suchého oblečenia.
Dôležitý je aj vzhľad vody. Ak je výrazne zakalená, zapácha, obsahuje odpad alebo má zelenú farbu spôsobenú premnožením rias a siníc, ľudia by do nej nemali vstupovať. Vyhnúť sa treba aj miestam, kde sa zhromažďuje veľké množstvo vodného vtáctva alebo sa v okolí nachádzajú uhynuté zvieratá.
Do neznámej vody sa nemá skákať. Hĺbka, kamene či predmety pod hladinou nemusia byť z brehu viditeľné. Do hlbšej vody by sa mali vydať iba skúsení plavci, nikdy však osamote. Prudký skok do studenej vody po dlhom pobyte na slnku môže navyše vyvolať teplotný šok.
Osobitná pozornosť patrí deťom. Dospelý ich musí sledovať nepretržite a nemal by sa spoliehať len na plavčíka alebo personál kúpaliska. Hlavná hygienička Tatiana Červeňová upozorňuje, že pri deťoch vo vode môže byť náhle ticho varovným signálom, ktorý treba okamžite preveriť.
Piatková horúčava tak nebude iba otázkou nepohodlia. Vysoké teploty, prehriaty mestský priestor a extrémne suchá krajina vytvoria kombináciu rizík, pri ktorej môže o zdraví aj bezpečnosti rozhodnúť zdanlivo jednoduchá vec: fľaša vody, pobyt v tieni, neodhodený ohorok či niekoľko sekúnd pozornosti navyše pri dieťati vo vode.
Plavčíci o horúčavách: Väčšina topení je tichých, často vzniká reťazová reakcia. Záchranára nenájdete na priamom slnku
Zdroj:
Ivan Majerský
tv
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.