
Kirgizsko nie je krajina múzeí a nákupných ulíc, ale sedemtisícoviek, červených skál, nekonečných orechových lesov a tajomných kamenných labyrintov.
Prečítajte si autentický text cestovateľky Ivany Grešlíkovej:
Keď sa povie Kirgizsko, málokto si predstaví cestu za mestskou kultúrou a históriou. Kirgizská republika je jednou z najobľúbenejších krajín medzi dobrodruhmi, ktorí vyhľadávajú na dovolenkách skôr hory, nevadí im improvizovať na mieste a zmieria sa s asketickými podmienkami ubytovania.
Hory a Kirgizsko patria k sebe ako Vietnam a skútre. Samotní Kirgizi odpočívajú na dovolenkách najradšej v horách, alebo ako ich volajú oni – „džajló“. O ľadovce, štíty a horské chodníky tu núdzu nemajú. Až 94 percent z plochy 199,900 km2 tvoria pohoria nad 1000 m.n.n., a 41 percent vrcholy nad 3000 m.n.n., väčšinu ktorých tvoria pohoria Ťan-Šan a Pamír.
Pre niekoho sú to len čísla, pre vysokohorských turistov skvelá správa. Kirgizsko je totiž jedna z mála krajín, kde sú ľahko dostupné aj „sedemtisícovky“, a kam nepotrebujete sprievodcu. Hlavne ak už máte aspoň minimálnu skúsenosť s turistikou na Slovensku.
Dúhové hory pri Sarz Mogule menia farbu každú chvíľu
Zdroj: Ivana Grešlíková
Kam v Kirgizsku bez sprievodcu?
Kirgizský Mars
Ak nepotrebujete namáhavú turistiku, no chcete predsa len uvidieť kirgizskú prírodu a niečo výnimočné, máme pre vás tip na „kirgizský Mars“ alebo Skazka kaňon (v preklade Kaňon Rozprávka). Miesto sa nachádza len pol hodinu z mestečka Bokonbajevo na východe krajiny. Objavil ho miestny baník len v 70. rokoch, ktorý to ukázal miestnym turistom, a to bol už len krok k tomu, aby sa o ich „rozprávke“ dozvedeli aj v zahraničí.
Ide o skalnaté útvary v tvare dračieho chrbáta, po ktorom sa viete prejsť. V lete sú však hrebene dosť klzké, keďže ich tvorí jemný piesok a štrk.
Kedysi bol vstup zdarma, dnes zaplatíte symbolický eurový poplatok. Nič podobné v Kirgizsku nenájdete. Kontrast farieb „draka“ a modrej oblohy hlavne v čase po západe slnka sú nezabudnuteľné.
Najväčší vlašský les na svete
Komu sa zatočí hlava z výšok, ten môže na ľahkú prechádzku do údolia Arslanbob v regióne Jalal-Abad na západe krajiny. Les sa nachádza len vo výške 1700 m.n.m., kde na ploche 700 000 hektárov rastie až 130 druhov stromov. Väčšinu z nich tvoria stromy vlašského orecha, čo z údolia robí najväčší vlašský les na svete.
Orechy z Arslanbobu boli známe už za čias Alexandra Veľkého, a bol to tiež prvý tovar, ktorý sa začal exportovať do Európy.
Lesy v údolí sú v súkromnom lesníctve, čo si všimnete na prechádzke vďaka obyčajnému oploteniu. Aj napriek tomu je v Arslanbobe nespočetne veľa chodníkov na jednoduchú turistiku sprístupnených. Stretnete tu veľa miestnych, neraz v sviatočných šatách, keďže sem chodia často na nedeľnú prechádzku, niektorí aj klasicky v gumených žabkách.