Desaťtisíce Slovákov zavesili podnikanie na klinec. Rútime sa do ďalšej krízy?

2. Dáta poukazujú na to, že podnikanie je čoraz ťažšie a pre časť ľudí evidentne menej atraktívne. Tieto podniky však zamestnávali ľudí, vytvárali hodnoty a v neposlednom rade platili dane. Aj preto je náš hospodársky rast taký slabý a naopak, vidíme, že naši susedia v Česku a Poľsku dokážu rásť viac ako dvojnásobným tempom. Z toho potom samozrejme vyplýva lepšia socioekonomická perspektíva pre ľudí.

3. Zastaviť časté zmeny legislatívy, ktoré zvyšujú nepredvídateľnosť v podnikaní, zlepšiť podnikateľské prostredie, zrušiť škodlivé dane, podporiť inovácie, využiť príklady dobrej praxe iných krajín, napríklad zo skupiny OECD, posilniť vymáhateľnosť práva, výrazne zlepšiť boj s korupciou – to sú len niektoré z opatrení, ktoré by mohli byť začiatkom debaty o zlepšení sociálneho a ekonomického postavenia slovenských občanov.

Miriam Filová, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení

1. – 3. Bolo by vhodné pozrieť sa podrobnejšie na dôvody ukončenia živností a firiem a porovnať tieto údaje aj s predchádzajúcimi rokmi, aby sme mohli vyvodiť jednoznačné závery. Rovnako dôležité je sledovať nielen počet zaniknutých subjektov, ale aj to, koľko nových firiem a živností v rovnakom období vzniklo.

Samotné množstvo a tempo zániku podnikateľských subjektov však nevysiela pozitívny signál o stave podnikateľského prostredia na Slovensku. Mnohé firmy a živnostníci sa stále vyrovnávajú s rastúcimi nákladmi súvisiacimi s konsolidačnými opatreniami, či už ide o vyššie ceny energií, rast miezd alebo odvodové zaťaženie.

Na posúdenie toho, či slovenská ekonomika smeruje do recesie, však tieto údaje samy osebe nestačia. Ekonomický vývoj je potrebné hodnotiť komplexne, a to aj prostredníctvom ďalších ukazovateľov.

Podnikateľské prostredie dnes významne zaťažujú najmä nesystémové a populistické opatrenia, vysoká administratívna náročnosť a časté legislatívne zmeny, ktoré znižujú predvídateľnosť podnikania. Situácii by pomohlo, keby sa tieto oblasti výrazne upravili a prijali opatrenia na naštartovanie ekonomickej aktivity. Ak bude podnikateľské prostredie stabilnejšie a predvídateľnejšie, podnikatelia budú mať väčšiu motiváciu svoje firmy rozvíjať, nie ukončovať ich činnosť.

Martin Lindák, analytik portálu Finstat

1. V podstate sa deje to, čo všetci predpovedali, a to zánik živností kvôli vyššiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu a zavedeniu tzv. mikroodvodov, ktoré pôvodne mali platiť všetci živnostníci bez ohľadu na výšku príjmu. Neskôr to vláda korigovala a stanovila sumu tržieb na necelých 3-tisíc eur ako hranicu pre platenie. Navyše, začínajúci podnikatelia získali tzv. odvodové prázdniny.

Povinnosť platiť poistné im vznikne až po šiestich mesiacoch od začiatku podnikania. Následne budú platiť nižšie odvody – v roku 2026 je to 131,34 eura mesačne. Napriek tomu tieto zmeny zmenili doterajšie fungovanie a výhody živnostníkov, a tak prirodzene nastal odliv zo živností. Nevieme však presne určiť, kto si založil eseročku, začal podnikať v sivej zóne ekonomiky alebo prešiel do zamestnaneckého pomeru. Predsa len je založenie eseročky administratívne náročnejšie ako založenie živnosti, nehovoriac o nákladoch.

Tieto zmeny zasiahli najmä živnostníkov, ktorí mali živnosť na privyrobenie si, napríklad dôchodcovia, matky na materskej a podobne.

V roku 2026 tak vznikne paradoxná situácia – budeme vidieť nárast počtu vzniknutých eseročiek a zároveň rekordný rok z hľadiska počtu zaniknutých eseročiek. Dôvodom sú 3 kolá konsolidácie a slabý ekonomický rast.

Samozrejme, to vnímam negatívne. Konsolidácia nešla cestou šetrenia na strane výdavkov v štátnom rozpočte, ale cestou zvyšovania príjmov, a okrem bežných zamestnancov si to odniesli aj podniky, či už vo forme transakčnej dane, ktorá stále platí pre právnické osoby, alebo vyšších odvodov/zmien pri fyzických osobách – podnikateľoch. Keď k tomu pridáte stagnujúcu ekonomiku a infláciu, tak výsledkom je slabá spotreba.

2. To predikcie bánk a štátnych inštitúcií zatiaľ neukazujú, skôr budeme stagnovať.

3. Je to asi dookola omieľaná pieseň, ale škrtaním výdavkov. Máme pomerne štedrý sociálny systém. Dôchodcovia si od covidu vďaka valorizáciám a hlavne 13. dôchodkom, ktoré stoja štátnu kasu miliardu eur, nepohoršili, zatiaľ čo väčšina obyvateľstva si v reálnom vyjadrení pohoršila. Zároveň máme v sociálnom systéme stále dávky, ktoré sú štedré a nemajú príjmový test, ako napríklad detské prídavky. Bez ohľadu na príjem rodiny ich dostáva každá rodina. Na strane druhej zabúdame napríklad na matky samoživiteľky, z ktorých polovica je ohrozená chudobou.

Zároveň by si mal štát spraviť poriadok aj vo vlastných inštitúciách a škrtať na strane výdavkov aj mimo sociálneho systému. Tieto témy však nechce žiaden politik otvárať, lebo je to doslova hodenie si slučky do ďalších volieb. Nehovoriac o tom, že o regionálnych rozdieloch nechce nikto hovoriť a už vôbec nie niečo spraviť. Samosprávy mali od covidu kvôli rôznym daňovým bonusom osekané príjmy a niektoré sú doslova rady, keď môžu kúriť a svietiť.

V skratke, štát by mal začať šetriť aj na svojich výdavkoch a nevyťahovať peniaze len od svojich voličov. V prípade ekonomického rastu by najviac pomohlo zatraktívnenie Slovenska, a to cez lepšiu vymáhateľnosť práva, nižšie dane a lepšie školstvo – tak, aby tu mal prečo zahraničný kapitál ostať, alebo aby podnikatelia mali motiváciu podnikať. Zároveň by štát mal viac právomocí aj v oblasti financií prenechať samosprávam, ale to by niekto v hlavnom meste musel chcieť dobrovoľne si vziať moc a prenechať niektoré kompetencie regiónom a ich vedeniu.