Masový zánik živností, obvinená starostka aj napätie pri hranici s Ukrajinou (denný výber)

Dnešok priniesol aj nové otázky okolo Fond na podporu umenia (FPU).  

Desaťtisíce Slovákov zavesili podnikanie na klinec. Rútime sa do ďalšej krízy?

Za prvých sedem mesiacov roka 2026 na Slovensku zaniklo 44 615 živností a 4 645 firiem, čo predstavuje výrazne vysoké tempo oproti celému predchádzajúcemu roku. Zatváranie podnikov vidno naprieč regiónmi – od obchodov a kaviarní až po drobných remeselníkov. Odborníci sa zhodujú, že nejde o dobrý signál pre podnikateľské prostredie ani pre ekonomickú náladu v krajine.

Podľa ekonómov a analytikov sú za tým najmä časté legislatívne zmeny, rast daňovo-odvodového zaťaženia, vyššie náklady a slabý hospodársky rast. Kritika smeruje aj na transakčnú daň, mikroodvody a celkovú nepredvídateľnosť pravidiel. Experti však zároveň upozorňujú, že samotný počet zaniknutých subjektov ešte automaticky neznamená recesiu, pretože treba sledovať aj vznik nových firiem a širšie ekonomické ukazovatele.

Riešenie podľa nich spočíva v stabilnejšom a predvídateľnejšom prostredí, v znižovaní administratívnej záťaže a vo väčšom dôraze na šetrenie verejných výdavkov namiesto ďalšieho zaťažovania podnikateľov. Pomôcť by mohlo aj lepšie školstvo, vyššia vymáhateľnosť práva, boj proti korupcii a inšpirácia krajinami, ktoré podnikanie podporujú systematickejšie.

Viac informácií nájdete tu:

Z Bačovských dní do policajnej cely. Polícia obvinila starostku za Hlas

Polícia obvinila starostku obce Malatiná Tatianu Červeňovú z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Podľa polície počas kontroly po júlovom podujatí Bačovské dni odmietla dychovú skúšku aj lekárske vyšetrenie. Krátko po incidente sa pritom objavili informácie, že sa vracala z akcie a šoférovala obecné vozidlo.

Prípad sprevádzajú aj ďalšie kontroverzné okolnosti. Podľa medializovaných informácií mala starostka policajtom nadávať a správať sa agresívne, čo si vyžiadalo zásah. Sama neskôr tvrdila, že do auta si sadla preto, aby zabránila jeho krádeži, a na sociálnych sieťach hovorila o klamstvách a intrigách. Polícia však vzhľadom na vyšetrovanie zatiaľ ďalšie detaily neposkytla.

Ide navyše o situáciu, ktorá má aj širší rozmer, keďže podľa správ nejde o prvý incident tohto typu v jej minulosti. Strana Hlas sa od jazdy pod vplyvom alkoholu dištancovala a zdôraznila, že takéto konanie je neakceptovateľné. Prípad zároveň prichádza v čase, keď počet dopravných nehôd a obetí na slovenských cestách medziročne rastie.

Viac informácií nájdete tu:

Lekári kritizujú STVR za poskytnutý priestor výživovému poradcovi Igorovi Bukovskému

Verejnoprávne Rádio Slovensko vysiela už mesiac rubriku Zdravo žiť je ľahké s Igorom Bukovským, no jeho návrat do éteru vyvolal nesúhlas časti lekárskej a vedeckej obce. Najnovšie sa ozvala iniciatíva Lekári nahlas, ktorá upozorňuje, že STVR dáva pravidelný priestor osobe spájanej s postojmi, ktoré počas pandémie vybočovali z vedeckého konsenzu.

Lekári požadujú vysvetlenie, podľa akých kritérií bol Bukovský do vysielania zaradený, a vyzývajú na zavedenie prísnych redakčných mechanizmov. Kritici tvrdia, že verejnoprávne médium má mimoriadnu zodpovednosť pri šírení zdravotníckych informácií a že nepresné či zjednodušené rady môžu u poslucháčov vytvárať falošný pocit bezpečia. Na problém už skôr upozornila aj platforma Vedu žijem.

STVR reagovala, že rubrika nemá nahrádzať lekárske odporúčania ani prezentovať potraviny ako liečbu. Zároveň deklarovala, že odborné výhrady berie vážne a v prípade potreby prijme primerané redakčné opatrenia. Spor tak otvára širšiu debatu o tom, kde je hranica medzi popularizáciou zdravého životného štýlu a zodpovednosťou za medicínu založenú na dôkazoch.

Viac informácií nájdete tu:

Zverejnená nahrávka z údajného odpočúvania naznačuje tlaky na šéfa FPU. V nahrávke spomína Machalu aj hrozbu väzenia

Zverejnená nahrávka z údajného odpočúvania vo Fonde na podporu umenia naznačuje, že jeho riaditeľ František Kornaj čelil politickým a administratívnym tlakom pri schvaľovaní dotácií. V neoficiálnom rozhovore hovorí o pokynoch prichádzajúcich „zhora“ a spomína aj mená Lukáša Machalu či Patrika Tomiča. Zároveň tvrdí, že nechce podpisovať nič, čo by mohlo byť v rozpore so zákonom.

Kornaj na nahrávke vyjadruje obavu, že za nezákonné rozhodnutia by niesol osobnú trestnoprávnu zodpovednosť a mohol by skončiť aj vo väzení. Nie je pritom jasné, kto a kedy mal odpočúvacie zariadenie v budove nainštalovať, no medzi zamestnancami koluje hypotéza, že mohlo ísť o iniciatívu vedenia. Pravdivosť uniknutého záznamu zatiaľ oficiálne potvrdená nebola.

Prípad vyvolal silné politické reakcie. Opozícia žiada vyvodenie dôsledkov, pričom zazneli aj výzvy na odvolanie Lukáša Machalu alebo dokonca celého vedenia a rady fondu, ak sa podozrenia potvrdia. Kauza tak môže prerásť do širšieho sporu o transparentnosť, nezávislosť a zákonnosť pri rozdeľovaní verejných kultúrnych grantov.

Viac informácií nájdete tu:

Napätie na rumunsko-ukrajinskej hranici. Dron zostrelili pri Dunaji, do akcie vzlietli stíhačky F-16

Rumunské ministerstvo obrany informovalo o incidente pri hranici s Ukrajinou, keď radar zachytil vzdušný objekt v oblasti Dunaja. Na situáciu okamžite reagovali rumunské vzdušné sily, ktoré vyslali do akcie dve stíhačky F-16. Objekt sa pohyboval približne 20 minút nad vodami Dunaja, potom zmenil smer na Ukrajinu.

Podľa dostupných informácií bol dron následne zostrelený ukrajinskými silami. Jeho trosky dopadli na poľnohospodársku pôdu pri obci Periprava, asi kilometer od hraníc. Rumunské úrady uviedli, že pri incidente nebol nikto zranený a nevznikli ani materiálne škody, no situácia si vyžiadala vyhlásenie a následné zrušenie leteckého poplachu v okrese Tulcea.

Napätie zvyšuje aj fakt, že rumunské systémy zaznamenali v ten istý deň ešte jeden ďalší vzdušný cieľ pri hranici, ktorý však do rumunského vzdušného priestoru nevstúpil. Incident opäť ukazuje, ako blízko sa vojna na Ukrajine dotýka členských štátov NATO a aké citlivé sú pohraničné bezpečnostné zóny v regióne.

Viac informácií nájdete tu:

Lukašenko je vojnový zločinec. Ak mu Putin prikáže zaútočiť z Bieloruska, urobí to, hovorí Sviatlana Cichanovská

Líderka bieloruskej demokratickej opozície Sviatlana Cichanovská tvrdí, že prepúšťanie niektorých politických väzňov neznamená skutočné uvoľnenie pomerov v Bielorusku. Podľa nej represie pokračujú, ďalší ľudia sú zadržiavaní a stovky väzňov zostávajú vo väzení z politických dôvodov. Lukašenkove gestá smerom k Západu preto označuje skôr za taktiku než za reálnu zmenu režimu.

V rozhovore ostro označila Alexandra Lukašenka za vojnového zločinca a spolupáchateľa ruskej agresie proti Ukrajine. Tvrdí, že bieloruský režim poskytuje Rusku územie, infraštruktúru aj priemyselnú podporu a že ak by Putin žiadal ďalšie využitie bieloruského územia na útoky, Lukašenko by mu vyhovel. Zároveň však zdôrazňuje, že bieloruská spoločnosť vojnu nepodporuje a nechce bojovať proti Ukrajincom.

Cichanovská vyzýva Európu na dvojitý prístup: pokračovať v tlaku na režim cez sankcie a zároveň výrazne podporovať bieloruskú občiansku spoločnosť, nezávislé médiá a demokratické sily. Verí, že pád režimu je nevyhnutný a že budúce demokratické Bielorusko patrí do európskeho priestoru aj do Európskej únie.

Viac informácií nájdete tu:

Zvrat v kauze policajného šéfa, ktorý sa rútil rýchlosťou 177 km/h dedinou

Prípad policajného funkcionára z východného Slovenska, ktorý sa mimo služby rútil obcou rýchlosťou 177 km/h, dostal po medializácii nový vývoj. Pôvodné písomné pokarhanie ministerstvo vnútra zrušilo s tým, že skutkový stav nebol dostatočne objasnený a okolnosti prípadu boli nesprávne vyhodnotené. Vec sa vracia na nové prerokovanie.

O ďalšom postihu aj o tom, či policajt zostane vo funkcii šéfa obvodného oddelenia, bude opäť rozhodovať jeho nadriadený. Bežnému vodičovi by za takéto prekročenie rýchlosti hrozila vysoká pokuta a v správnom konaní až citeľnejší postih. Pri policajtoch však zákon počíta s disciplinárnym riešením, ktoré môže zahŕňať aj zníženie platu, hodnosti či zákaz činnosti.

Prípad je citlivý aj preto, že prichádza v čase alarmujúcich štatistík dopravnej nehodovosti. Počet obetí na slovenských cestách tento rok výrazne rastie a vysoká rýchlosť patrí medzi najčastejšie príčiny tragédií. Kauza preto otvára otázku, či sú pravidlá a tresty uplatňované rovnako prísne aj voči príslušníkom polície.

Viac informácií nájdete tu: