Smer prepisuje históriu a používa na to bývalého partnera Roberta Fica (komentár Martina Behula)
obchodnyregister
2026.08.04.
Ak nám chcú na Úrade vlády ukázať, že máme rešpektovať iný názor, nech si namiesto Vladimíra Mečiara nabudúce na debatu pozvú radšej Zuzanu Čaputovú.
Keby ste niekomu v auguste 1998 povedali, že Vladimír Mečiar bude mať v lete 2026 rozhovor na Úrade vlády a na Facebooku a YouTube ho za deň uvidí dokopy vyše stotisíc divákov, asi by sa preľakol hneď dvakrát. Nielen preto, lebo by nerozumel tým divne skomoleným anglickým slovám.
Zrejme by ho vystrašila najmä predstava, že trojnásobný premiér je po všetkých tých rokoch ešte stále tam, odkiaľ vládol a ľudia hltajú každé jeho slovo, skoro ako keby sa relácia STV Ako ďalej, pán predseda vlády? nikdy neprestala vysielať. Asi ani sám Mečiar nedúfal, že sa toho dožije. „V médiách som prvýkrát v takto pozitívnom duchu po 28 rokoch,“ pochvaľoval si.
Od Rostása až na Úrad vlády
Nuž, musíme ho poopraviť. Nebol to rozhovor pre žiadne médium. Priestor mu dal priamo Úrad vlády v rámci svojej kampane Rešpektujem iný názor. Navyše, niektoré „médiá“ by sa mohli aj uraziť, že na ne expremiér zabudol. Šéfredaktor dezinformačného mesačníka Zem a Vek Tibor Eliot Rostás sa predsa už pred deviatimi rokmi chválil, že Mečiar ho pozval k sebe domov, rozprávali sa bezmála šesť hodín a bývalý premiér s ním viedol „partnerský dialóg“.
Zem a Vek následne rozhovor zverejnil na pokračovanie v troch číslach. „Isté je, že jeho temperamentu, rozhľadenosti, skúsenostiam, rozhodnosti a schopnosti pamätať si, kombinovať a analyzovať sa vyrovná len máloktorý z politikov – ak vôbec,“ ospevoval Mečiara Rostás. No vôbec nemusíme zachádzať do minulého desaťročia.
Prečítajte si tiež:
Internetová televízia TV OTV, o ktorej portál Konšpirátori.sk napísal, že „masívne šíri manipulatívnu ruskú propagandu a dezinformácie“, mu vo februári tohto roka venovala hodinu a pol dlhý rozhovor s titulkom Skutočný príbeh Vladimíra Mečiara. „Ja som sa už v tomto štáte naučil všeličo, a vlastne neviem, čo zlé som urobil,“ vraví Mečiar na úvod.
Neobjavuje sa pritom iba v spravodajskej alternatíve. Len pred dvoma týždňami na oslavách zvrchovanosti v Starej Bystrici porozprával o rozdelení Československa pre spravodajskú televíziu JOJ 24. Chválil sa tam trebárs tým, ako osobne oznámil Václavovi Havlovi, že už nesmie byť československým prezidentom. „Vypadol mu príbor z rúk, otvoril ústa a už viac nemohol rozprávať,“ spomína. Redaktorka ho nechala rozprávať celé minúty bez prerušenia.
Vyrušený Mečiar
Takýmito historkami, v ktorých sa mieša polopravda, neoveriteľné tvrdenia a fabulácie, je Mečiar známy. V roku 2018 v rozhovore pre Hospodárske noviny napríklad tvrdil, že celá slávna mečiarovská divoká privatizácia sa udiala proti jeho vôli. „Dostal som vírusové ochorenie, stratil som hlas a liečil som sa. V tomto čase sa niečo zošvindľovalo,“ dušoval sa.
„Išlo o 32 privatizačných projektov, medzi nimi aj Naftu Gbely, ktoré sa prepisovali v čase, keď som ležal na lôžku, nepočul a nerozprával som.“ Aha, takže nie tvorba „slovenskej kapitálotvornej vrstvy,“ ako znel eufemistický novotvar, ktorým v 90. rokoch obhajoval odovzdanie štátnych podnikov ľuďom lojálnym HZDS, ale švindeľ na bezbranného premiéra.
Prečítajte si tiež:
Mečiar „chcel od svojich poslucháčov vždy len jedno: aby verili len tomu, čo od neho počuli v danej chvíli. Aby neplatilo to, čo od neho počuli pred pol hodinou a aby o ďalšiu hodinu platilo to, čo povie o pol hodiny,“ charakterizoval ho politický komentátor Marián Leško. Zjavne sa na dôchodku nezmenil. Načo takémuto človeku vôbec dávať priestor?
Na to zrejme nevie odpovedať ani on sám. Pozvanie na rozhovor od Úradu vlády ho prekvapilo. „Ďakujem, že ste ma zavolali, čo sa deje? Som akoby vyrušený,“ vtipkoval namiesto rozlúčky. Zaskočený moderátor Tobiáš Longauer z Mladých sociálnych demokratov sa zmohol len na konštatovanie, že Mečiara považujú za významnú osobnosť novodobých slovenských dejín, ktorá má čo povedať.
Osobnosť histórie
Chápeme, že Mečiar sa mohol cítiť vyrušený. Asi sa mu dlho nestalo, aby ho niekto nazval otcom národa a nemyslel to ironicky. No takisto asi nečakal, že bude raz diskutovať s niekým, kto si jeho najslávnejšiu éru nielenže nepamätá, ale narodil sa až niekoľko rokov po nej. Pre generáciu ľudí ako Longauer je Mečiar naozaj už len osobnosťou histórie – minimálne v tom zmysle, že ho v politike nezažili.
Od parlamentnej Noci dlhých nožov uplynie na jeseň 32 rokov. Zavlečenie prezidentovho syna Michala Kováča do Rakúska malo vlani 30. výročie. Rovnaké výročie vraždy Róberta Remiáša sme si pripomenuli tento rok a v decembri prejde tridsať rokov, odkedy parlament protiústavne zbavil mandátu poslanca HZDS Františka Gauliedera. A na budúci rok bude mať tridsiatku zmarené referendum o priamej voľbe prezidenta.
Prečítajte si tiež:
No len preto, že to všetko bolo dávno, nesmieme sa tváriť, že Mečiar je obyčajný bývalý premiér, ktorého treba počúvať z úcty k jeho funkcii. Nie je to žiadny nestor slovenskej politiky, ktorý má právo poúčať svojich nasledovníkov o tom, prečo náš politický systém nefunguje, a dávať rady, ako ho opraviť.
Nie je to rozvážny pozorovateľ geopolitiky, ktorý nám vysvetlí, že EÚ sa mení na štát, jej členské štáty nemajú slobodu názoru a to všetko je väčšie riziko ako vojna na Ukrajine, hoci veríme, že sa to vláde dobre počúva. A nie je to ani sympatický baťko, ktorý si síce občas popletie slová, dátumy a súvislosti, ale na to, že má po osemdesiatke, mu to stále myslí.
Mečiar večne živý
Mečiar je nepochybne významnou osobnosťou histórie. Už len preto, že hoci vládol dokopy len šesť rokov, jeho éra vrhá tieň na politiku dodnes. No len preto, že je niečo históriou, nemusíme k nej hneď pristupovať revizionisticky. Tým, že Smer prezentuje Mečiara ako akéhosi váženého zaslúžilého štátnika, históriu prepisuje. Pamätáme si, akou významnou celospoločenskou témou sa na jar 2017 stalo zrušenie Mečiarových amnestií.
Po dlhom čase sa spoločenský konsenzus vtedy pretavil do politickej dohody a tú posvätil aj Ústavný súd. Ten jasne skonštatoval, že Mečiar vydaním amnestií ústavne neakceptovateľne zasiahol do princípu deľby moci a zneužil svoju právomoc. Aj napriek zrušeniu amnestií však nikto nebol potrestaný a ich autor je dnes prezentovaný ako vzorový politik a otec národa.
Prečítajte si tiež:
Je to hanba a nebezpečný precedens. Ak naozaj čas stačí na to, aby zmyl všetky hriechy a aj autoritára ako Mečiar, ktorý urobil zo Slovenska čiernu dieru Európy, zmenil na váženého človeka, potom sa môže prostým „premlčaním“ očistiť prakticky každý. Ešte aj roky, kedy Mečiar vládol, napísal Úrad vlády zle. Ako keby už na faktoch vôbec nezáležalo.
„Ak je Pán Boh spravodlivý, bude Mečiar večne živý,“ stálo na transparente na mítingu HZDS v roku 1998. On sám nikdy nepochopí, čo urobil zle, aj pre spomienku na svoj kult osobnosti. Spravodlivé by preto bolo, ak by sme si naveky pamätali, prečo nemôže byť rešpektovanou osobnosťou. A prečo sa ho ako ako prvé pokúsili „oživiť“ práve dezinformačné médiá.
Nech si pozvú Čaputovú
Rehabilitáciou Mečiara chce Smer pred mladou generáciou, pre ktorú je to len meno zo spomienok rodičov, možno najmä legitimizovať vlastnú politiku. Ak aj vážený zakladateľ štátu hovorí, že rozpínavosť právomocí EÚ nás ohrozuje a priveľa strán spôsobuje, že náš politický systém nefunguje, niečo na tom bude. Je to obojstranne výhodné.
Mečiar dostane úctu a Smer historickú kontinuitu. Suverenita Smeru nás pritom dostáva do izolácie rovnako ako tá Mečiarova. Neliberálnu demokraciu budoval dávno pred Viktorom Orbánom. A sociálna, národná a konzervatívna orientácia „otca vlasti“ tiež v skutočnosti znamenala polarizáciu, zneužívanie moci a ignorovanie právneho štátu ako pri Smere.
Tam by isto povedali, že tento komentár je dôkazom, že médiá nevedia rešpektovať iný názor. No je to presne naopak. Chcú, aby sme rešpektovali iné názory len vtedy, ak sú to názory, s ktorými súhlasia. Namiesto osvety robia propagandu. Ak chce isť Úrad vlády divákom príkladom, nech si nabudúce zavolá na debatu Mikuláša Dzurindu, Ivetu Radičovú alebo Zuzanu Čaputovú. Až potom uvidíme, kto dokáže naozaj rešpektovať iný názor.