Dôchodcovia dostanú väčšinu bývalej výplaty. Takúto štedrosť si však Slovensko už dlho nebude môcť dovoliť

Slovensko má štedré dôchodky, nemá však na ne dosť peňazí. Priemerne zarábajúcemu človeku by mal dôchodkový systém podľa analýzy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) nahradiť až 76,3 percenta jeho čistého príjmu. Zaraďujeme sa tak k najštedrejším krajinám zoskupenia, ktoré združuje najsilnejšie ekonomiky svet, a predbiehame aj väčšinu štátov Európskej únie (EÚ).  

Priemerná hrubá mzda na Slovensku dosiahla minulý rok, na ktorý sa štúdia z pera OECD zameriava, 1 620 eur, čo predstavovalo približne 1 227 eur v čistom. Pri miere náhrady 76,3 percenta by dôchodkový systém človeku s takouto výplatou nahradil v prepočte asi 936 eur mesačne. Neznamená to však, že takýto dôchodok dostáva priemerný penzista už dnes. Organizácia totiž počíta modelovú budúcu penziu človeka s nepretržitou pracovnou kariérou a pri zachovaní súčasných pravidiel.

Analýza si pod priemerne zarábajúcim človekom predstavuje zamestnanca, ktorý vstúpi na pracovný trh ako 22-ročný, počas celej kariéry zarába priemernú mzdu a nemá žiadne výpadky v platení odvodov. Do výsledku započítava príjmy z povinných dôchodkových schém vrátane prvého a druhého piliera. Súčasťou výpočtu je aj 13. dôchodok, dobrovoľné sporenie v treťom pilieri sa však nezohľadňuje.

Výsledná miera náhrady sa však môže výrazne meniť aj pri rovnakej mzde. Rozhoduje totiž počet rokov, počas ktorých človek platil odvody. Podľa orientačného prepočtu analytika INESS Radovana Ďuranu by človek s priemernou mzdou a 40 odpracovanými rokmi dosiahol po započítaní 13. dôchodku mieru náhrady približne 72 percent. Pri 42 rokoch by stúpla na 75 percent a pri 44 rokoch na 79 percent.

Porovnanie teda neukazuje, koľko dostáva priemerný slovenský dôchodca v súčasnosti. Relatívne štedré sú však penzie už aj dnes. Priemerný novopriznaný starobný dôchodok dosiahol vlani približne 750 eur. Po pripočítaní podielu „vianočného bonusu” vychádza celkový príjem nového penzistu v prepočte na približne 800 eur mesačne. Aktuálna čistá miera náhrady tak podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Martina Šustra dosahuje zhruba 65 percent.

K podobnému záveru dospela aj rozpočtová rada. „Slovensko má pomerne štedrý dôchodkový systém. Máme vyššie miery náhrady než väčšina krajín EÚ aj OECD. Sú iné krajiny, ktoré sú ešte štedrejšie, sme však v tej najštedrejšej tretine,“ zhodnotil Šuster.

Štedrosť systému však nemožno posudzovať iba podľa výšky dôchodku voči predchádzajúcej mzde. Dôležitý je aj vek odchodu do penzie, dĺžka jej poberania, spôsob valorizácie, daňové zvýhodnenie dôchodcov či dodatočné dávky, ako je 13. dôchodok. Rozhoduje tiež to, koľko celý systém stojí pracujúcich a verejné financie. „Vo všeobecnosti platí, že sa skutočne prikrývame väčšou perinou, než na akú máme,“ zhodnotil ekonóm Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Každé piate euro ide na penzie

Štedrosť slovenského systému vidieť aj v porovnaní s najbližšími krajinami. Ďurana upozorňuje, že spomedzi postkomunistických členov OECD nás mierne predbieha iba Maďarsko, zatiaľ čo Česko a Poľsko dosahujú výrazne nižšie hodnoty. „Z medzinárodného porovnania je zrejmé, že z postkomunistických krajín v OECD má len Maďarsko o chlp štedrejšie dôchodky. Poľsko aj Česko majú výrazne nižšiu mieru náhrady, obe menej ako 60 percent,“ priblížil pre Pravdu Ďurana.

Slovenský výsledok zlepšuje aj to, že dôchodcovia u nás zo svojej penzie neplatia daň z príjmov ani zdravotné a sociálne odvody. U susedov to neplatí všade. Rakúskym penzistom sa z hrubého dôchodku strháva šesť percent na zdravotné poistenie, poľským deväť percent. V Česku a Maďarsku sa, podobne ako na Slovensku, odvody priamo z dôchodku neplatia.

Pri modelovom človeku s priemerným zárobkom vychádza Slovensko spomedzi krajín V4 ako druhé najlepšie hneď po Maďarsku. U našich južných susedov predstavuje miera náhrad 78 percent. V Česku je 55,9 percenta a v Poľsku iba 40,6 percenta. Rozdiel medzi Slovenskom a Českom tak presahuje 20 percentuálnych bodov, oproti Poľsku dosahuje takmer 36 bodov.

Poradie sa však mení podľa výšky zárobku. Človeku, ktorý počas kariéry zarábal polovicu priemernej mzdy, nahradí český systém až 91,3 percenta čistého príjmu. Na Slovensku je to 85,7 percenta, v Maďarsku 80,8 percenta a v Poľsku 40,9 percenta. Český systém tak najvýraznejšie zvýhodňuje ľudí s nízkymi príjmami.

Pri dvojnásobku priemernej mzdy sa na prvé miesto dostáva Maďarsko s mierou náhrady 76,6 percenta. Slovensko dosahuje 68,2 percenta, Česko 40,1 percenta a Poľsko 37,2 percenta. Slovenský aj český systém teda časť peňazí prerozdeľujú od ľudí s vyššími zárobkami k nízkopríjmovým skupinám.

Za štedrejšími penziami je však stojí vysoký účet. Človek s priemernou výplatou podľa Ďuranu každý mesiac odvedie na financovanie starobných dôchodkov približne 437 eur. Suma zahŕňa starobné odvody, peniaze smerujúce do rezervného fondu solidarity aj prebytky ďalších fondov Sociálnej poisťovne. „Zdôrazňujem, z ceny práce odvádza človek s priemernou mzdou každé piate euro do dôchodkového systému,“ upozornil odborník z INESS.

Ani takéto vysoké odvody ale na vyplácanie penzií nestačia. Rozdiel musí štát doplácať zo svojho rozpočtu, ktorý financujú najmä dane pracujúcich. Po rozpočítaní tejto dotácie sa celkový účet podľa analytika blíži k 500 eurám mesačne na priemerne zarábajúceho pracovníka. „I napriek tomu, že je viac ako dva milióny pracujúcich, odvody bez transferu zo štátneho rozpočtu nestačia na výplatu dôchodkov. To je spôsobené práve vysokou mierou náhrady starobných dôchodkov,“ vysvetlil Ďurana.

Budúci dôchodcovia dostanú menej

Dnešní pracujúci by nemali počítať s tým, že si Slovensko súčasnú štedrosť udrží navždy. Už existujúce pravidlá spôsobujú, že dôchodky budú v pomere k mzdám postupne klesať.

Ak mzdy porastú napríklad o desať percent, hodnota použitá pri výpočte nových dôchodkov sa zvýši iba o 9,5 percenta. Rozdiel je v jednom roku malý, počas niekoľkých desaťročí sa však bude hromadiť. „Ak by sa aj dnes nič nezmenilo, miera náhrady bude postupne, síce pomaly, ale klesať. Dnešní pracujúci by mali počítať s tým, že ich miera náhrady bude nižšia ako dnes,“ upozornil Ďurana.

Najväčší tlak však vytvorí demografia. Počet dôchodcov bude rásť, zatiaľ čo pracujúcich a ľudí platiacich odvody bude ubúdať. Štát navyše nebude potrebovať viac peňazí iba na penzie, ale aj na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť.

Model OECD predpokladá, že dnešné pravidlá a základné ekonomické podmienky zostanú zachované aj v budúcnosti. Ak však Slovensko nedokáže zvýšiť zamestnanosť a produktivitu alebo posunúť vek odchodu do penzie, vládam zostanú iba nepríjemné možnosti. Budú musieť zvýšiť dane a odvody alebo posielať do dôchodkového systému ešte viac peňazí. „Ak sa nezvýši zamestnanosť, produktivita alebo vek odchodu do dôchodku, bude čoraz ťažšie udržať súčasný pomer dôchodkov k mzdám bez vyšších odvodov, daní alebo väčších transferov zo štátneho rozpočtu,“ upozornil Kočiš.

Problém je viditeľný už dnes. Deficit dôchodkového systému sa podľa Šustra približuje k trom miliardám eur. V budúcnosti môže vplyvom starnutia obyvateľstva stúpnuť približne na štyri miliardy eur v dnešných cenách.

Štát pritom nemá veľa priestoru na ďalšie dotovanie penzií. Celé verejné financie zostávajú v zlom stave a v budúcom roku sa očakáva deficit presahujúci sedem miliárd eur. Ak vláda nenájde veľké úspory inde, bude musieť zasiahnuť aj do dôchodkového systému.

To podľa Šustra nemusí znamenať znižovanie už priznaných riadnych penzií. Štát však nebude schopný dlhodobo financovať všetky dodatočné výdavky a výnimky. Najväčšou položkou je 13. dôchodok, ďalšie peniaze stoja zvýhodnenia živnostníkov, skrátený dôchodkový vek pre matky, rodičovské dôchodky či súbeh výsluhových a starobných penzií.

Obmedzením takýchto výdavkov by štát podľa Šustra mohol ušetriť približne dve miliardy eur a budúci deficit dôchodkového systému znížiť asi na polovicu. „Žiadne nové výdavky si náš systém nemôže dovoliť a bolo by neférové, až kruté, ľuďom sľubovať niečo, čo sa bude musieť onedlho zrušiť,“ dodal Šuster.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
dôchodky
penzie

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.