Studne vysychajú, Slováci zháňajú vo veľkom studniarov. Experti opisujú zmenu, ktorú vidia po celom Slovensku

Studniari majú plné ruky práce. Sucho, ktoré trápi celú krajinu, ich segmentu praje. Viaceré etablované firmy potvrdili, že musia hĺbiť o desiatky metrov hlbšie. Zároveň sa zhodujú, že sa objavujú aj rýchlokvasení odborníci, ktorí sa učia z videí na YouTube, a zanechávajú za sebou nekvalitné výsledky.  

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vo štvrtok priniesol podrobné informácie o tom, ako sucho ovplyvňuje prietoky riek a hladiny tokov pod povrchom. Pokles hladiny podzemných vôd vnímajú aj v rámci najväčšej zásobárne pitnej vody – na Žitnom ostrove. Na jeho strednú časť vplýva najmä Vodné dielo Gabčíkovo, kde hladina síce poklesla, no vďaka stavbe nie až tak významne. „Je to okolo 20 až 40 centimetrov nižšie ako dlhodobý priemer,“ priblížil hydrológ ústavu Samuel Radič.

V okolí hlavného mesta a pod vodným dielom odborníci pozorujú už výraznejšie poklesy. „Je to okolo jedného metra, pokojne aj viac. Tu už vidíme, že sa to prejavuje,“ poukázal.

Musia vŕtať hlbšie

Sucho pociťujú intenzívnejšie ovocinári aj farmári. Okrem nich aj záhradkári, ktorí zalievajú úrodu studňovou vodou. Studniar Milan Jakubček potvrdil, že sa mu ozývajú zákazníci, ktorým kopané štvor- až šesťmetrové studne celkom vyschli alebo v nich pociťujú nízke objemy. Ako príklad spomenul lokality v okolí Chorvátskeho Grobu a Slovenského Grobu. Ľudia tak zvažujú vŕtané studne. Kým kedysi tu vrty dosahovali 10 až 12 metrov, dnes je to miestami až 20 metrov.

Trend hlbších vrtov prevláda podľa Jakubčeka už niekoľko rokov. „Hladiny podzemných vôd poklesli a nemá to súvis iba so súčasnými teplotami. Zrážky nie sú v posledných rokoch pravidelné, a najmä zimy sú suché. Chýba snehová pokrývka, ktorá po roztopení zadotuje rôzne kolektory. To chýba,“ vysvetlil odborník.

Studniar Milan Mruškovič zase ako príklad spomenul vyvŕtanú studňu v Petržalke, ktorú ovplyvnil pokles Dunaja. „Tá je plytká, mala byť hlboká 14 až 15 metrov,“ podotkol s tým, že voda sa v nej zrejme objaví až na jar. „Klíma sa mení,“ poznamenal.

Vždy je podľa neho potrebné vŕtať hlbšie. „Narazíte na vodu, treba vyvŕtať minimálne o ďalších 30 metrov hlbšie, aby sa vytvoril vodný stĺpec, aby sa perforácia osadila pod prítoky,“ poukázal. Pritakal, že v minulosti bolo v studniach viac vody kvôli výdatnejšej snehovej prikrývke a dažďom.

Na Žitnom ostrove či pri bratislavských Vajnoroch podzemná voda podľa studniara Mariána Gašparoviča nechýba. Problém nastáva až severnejšie od hlavného mesta. V minulosti stačili v záhradkárskej oblasti v Stupave 40 až 50-metrové vrty, dnes je to 100 až 120 metrov. Všetko však závisí od geologickej štruktúry – iné podložie je na Myjave a iné pri Banskej Bystrici, kde je vody celkovo málo. „Stáva sa, že navŕtate 100 až 120 metrov a je to suchá diera,“ pokračoval.

V prípade Žitného ostrova však podľa Gašparoviča platí, že ak natrafíte na štrky, voda sa objaví okamžite. „Tam je vody na mraky. Keď zavŕtate v okolí Avionu do hĺbky 15 až 20 metrov, je tam obrovský objem vody. Druhá stránka je jej kvalita,“ podotkol Gašparovič. Iný problém zažívajú podľa neho farmári v blízkosti Váhu. Ak hladina rieky klesne, samonasávacie čerpadlá nedokážu načerpať vodu.

Pociťujú evidentný nápor

Gašparovič hovorí, že dopyt po službách studniara v jeho prípade vzrástol medziročne o 20 až 30 percent, pričom najviac od chalupárov a ľudí, ktorí žijú v rodinných domoch. Vníma za tým viacero faktorov. „Minulý rok bol dobrý, ale ten predtým bol živá katastrofa. To, čo mi zavolali tento mesiac ľudia, tak to mi vtedy zavolali za tri, možno za štyri. Ten nápor je evidentný. Pripisujem to suchu,“ uviedol.

Väčší záujem si všíma najmä v dvoch fázach. Prvá je začiatkom jari, keď ľudia vychádzajú znova do záhradiek, a druhá na jeseň po letných dovolenkách. „Trend je zvyčajne takýto, ale aktuálne cítiť, že nárast dopytu je väčší,“ priblížil.

Väčší záujem eviduje aj studniar Jozef Mruškovič. Od kolegov z brandže má informáciu, že záujem vzrástol najmä v okolí Nitry. Je to podľa neho aj v dôsledku toho, že ľudia si v minulosti nechali hĺbiť plytké studne alebo využili služby nekvalitných „vrtárov“. Väčší dopyt prichádza najmä s nástupom teplých dní, keď treba polievať a zistia, že studňa by sa im zišla hneď a rýchlo.

Zhruba rovnaký dopyt vníma naprieč celým spektrom klientov – od chalupárov, cez farmárov po súkromné spoločnosti. Čo si však všimol, záujem prichádza aj od majiteľov bytových domov so záhradkami naokolo, ktoré polievajú vodou z verejného vodovodu. Keďže ide o viacerých vlastníkov, často dochádza k tomu, že sa nevedia jednohlasne medzi sebou dohodnúť.

„Čo sa týka fyzických osôb, mám pocit, že je to stále rovnaké. Naše služby viac využívajú skôr právnické osoby, čo sa týka poľnohospodárov, tak tam je nárast väčší,“ povedal Jakubček. Mnohé realizácie mali naplánované už od minulého roka, čo pociťujú, je nápor telefonátov o možnom nástupe.

Prevŕtať či vyvŕtať?

Pri rozhodovaní, či prehĺbiť existujúcu studňu alebo vyvŕtať novú rozhoduje podľa Gašparoviča viacero faktorov. Prvým je jednoznačne geologická štruktúra a množstvo vody. Iné je prevŕtavať vo Vajnoroch, ak je studničná výstroj napríklad 200 mm.

„Dajme tomu, že do toho by sa ešte niečo dalo navŕtať. Ste v štrkoch a zo šiestich metrov urobíte 15 metrov a bude to fungovať. Ale ak by ste studňu mali napríklad v Pezinku, má 20 metrov a je tam 12,5-centimetrová rúra a vŕtali by sme do nej, tak by to bol dosť problém,“ opísal.

dPeripetie by nastali nielen s nastavením vrtnej súpravy, ale aj s priemerom vrtu. „Niekedy sa oplatí prehĺbiť vŕtanú studňu vzhľadom na geológiu, ale v drvivej väčšine sa neoplatí prehlbovať už vŕtanú studňu,“ uzavrel Gašparovič tým, že kľúčový je filtračný obsyp.

Pridáva sa aj Jakubček. „Čo sa týka vŕtaných studní, často nie je možné tú konkrétnu studňu, ktorú má dotyčný prevŕtať z toho dôvodu, že profil vŕtania je vždy väčší ako je nejaká rúra, ktorá je zabudovaná už priamo v zemi. Či už ide o plast, oceľ alebo nerez, tak to má často menší priemer ako bol priemer vŕtania,“ ozrejmil Jakubček.

Mruškovič upozornil, že pri prehlbovaní už existujúcej studne vzniká mnoho komplikácií. „Vyvŕtať novú a ideálne viac ako päť až desať metrov vedľa,“ odporučil.

Doplácajú na neodbornú prácu

Gašparovič hovorí, že v praxi sa často stretáva s dôsledkami neodbornej práce. Naučiť sa vŕtať z videí z YouTube nepovažuje za ideálne. Ľudia by preto mali dbať na referencie firiem a nebáť sa žiadať informácie.

„Musíte byť technologicky vybavení, mať znalosť geológie, nehovoriac o oprávneniach. Toto je náš najväčší problém, keď zákazník pozerá na cenu a potom nám telefonuje, či sa s tým niečo nedá robiť,“ poukázal. Zákazníci, ktorí skočia na lep rýchlokvaseným studniarom, tak často zaplatia priveľa za nefunkčný výsledok. „Je to na škodu. Malo by sa to zmeniť,“ doplnil.

Rovnako ako Gašparovič aj Mruškovič hovorí, že v segmente pôsobí mnoho vŕtačov, ktorým chýbajú oprávnenia podnikať v sektore a svojimi cenníkmi potom deformujú segment. Ceny podľa neho rastú, no nie kvôli suchu, ale ovplyvňujú ich aj vojny v širšom kontexte aj zdražovanie materiálov.

Svoje ceny sa Gašparovič snaží udržiavať konzistentné, no potvrdil, že rastúce ceny pohonných hmôt pociťuje. Jakubček hovorí aj o ďalších faktoroch, ktoré v praxi vnímajú. „Ceny so zvyšujúcim sa dopytom nerastú. Rastú z dôvodu nárastu daňovo-odvodového zaťaženia, nárastu cien materiálu a energií,“ uzavrel.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Studňa
sucho
klimatická kríza

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.