Rieky sa dali prebrodiť pešo, úroda hynula a ľudia prosili o dážď. Európa už zažila megasucho, aké sa zapísalo do dejín

Európu v roku 2026 opäť sužuje rozsiahle sucho, no dejiny poznajú obdobia, keď vysychali rieky, zlyhávala úroda a epidémie si vyžiadali tisíce obetí. Extrémne sucho z roku 1540 sa zapísalo do kroník. Naši predkovia sa pre dážď modlili, ale mali aj cielené rituály.  

Rok 2026 je už teraz rozsiahlym a vážnym európskym suchom, no ešte stále ho nemožno spoľahlivo zaradiť nad roky 1540, 1921, 2018 až 2019 alebo 2022, kedy bolo extrémne teplo v Európe. Konečné porovnanie bude závisieť od toho, či sa hodnotí množstvo zrážok, vlhkosť pôdy, prietoky riek, rozsah zasiahnutého územia alebo hospodárske škody.

Vysychali rieky

Sucho v Európe v roku 1540 bolo klimatickou udalosťou. Suchá a horúčavy v tomto roku nasledovali po sérii extrémne suchých rokov počas predošlej dekády. Paradoxne, toto sucho nastalo počas malej ľadovej doby.

Christian Pfister z Univerzity v Berne uvádza, že sucho v roku 1540 v severnom Taliansku spôsobilo sled až 200 dní bez zrážok. Kroniky hovoria, že v decembri bolo ako v júli. Štúdium dendrologických dát, čiže údajov zostromových letokruhovukázalo, že v niektorých regiónoch zrážky klesli na 20% a rieky ako Rýn, Labe či Seinu mohli ľudia prebrodiť po svojich. V Temži bolo tak málo vody, že do nej začala pritekať morská voda a tá obrátila tok rieky. Ustupujúce vody odhalili stratené poklady. Kronikári žasli, keď na brehu zmenšujúceho sa Bodamského jazera narazila žena menom Anna Schmidová na 900 strieborných mincí z čias cisára Augusta.

Sladké víno a choroby

Ale víno z roku 1540 malo výbornú sladkú chuť, tvrdia kronikári. Produkcia bežných potravín však stagnovala, polia boli od horúčav popukané a pokles hladín riek znamenal, že vodné mlyny nemalo čo poháňať.

Obyvateľstvo dotknutých území bolo postihnuté aj chorobami, nastala epidémia úplavice. Infekčným chorobám podľa odhadov podľahlo pol milióna ľudí, tak to uvádza historik Fredrik Charpentier Ljungqvist z Univerzity v Štokholme. Ďalším problémom boli požiare. V mestách, prevažne vybudovaných z dreva, bol strach pred požiarmi takí, že cudzinci boli často podozrievaní z podpaľačstva či dokonca čarodejníctva. Nemecký teológ a cirkevný reformátor Martin Luther bral toto sucho ako “znamenie konca čias”.

Európske sucho v roku 1540 však nezanechalo dlhodobé následky. Poľnohospodárstvo postihnutej časti Európy sa v nasledujúcich rokoch rýchlo zotavilo.

V minulosti “vzývali” vodu

“V minulosti boli roľníci priamo závislí od úrody, dlhotrvajúce sucho preto znamenalo hrozbu hladomoru. Na privolanie dažďa využívali takzvanú sympatetickú (napodobňujúcu) mágiu. Verili, že ak rituálne napodobnia dážď alebo prácu s vodou, príroda ich napodobní tiež,” vysvetľuje Katarína Nádaská, známa slovenská etnologička, ktorá sa venuje zvykom Slovákov v minulosti, ich rituálom, mágii i každodennému životu.

Na našom území a u susedných slovanských národov sa praktizovali najmä rituály, akými bolo polievanie ľudí a náradia vodou. Keď udrelo sucho, dedinčania vzali prvého oráča, ktorého stretli na poli, prípadne žnice, a kompletne ich pooblizovali alebo obliali vedrami vody priamo na poli či pri potoku. Roľníci brali pluhy, brány alebo vozy a rituálne ich namáčali do riek a potokov. Niekedy v potoku namáčali aj máry (nosidlá na mŕtvych), čo malo tiež vyvolať dážď.

Čistili studničky a ničili zvieratá

Voda zo skrytých prameňov mala vraj magickú moc. Ak vysychala, mládenci a muži čistili zanesené lesné a poľné studničky. Verili, kadiaľ uvoľnia cestu vode zo zeme, tadiaľ príde aj voda z neba. A vodu nosili v krčahoch z jednej studničky do druhej, čím mali rituálne rozhýbať kolobeh vlahy v prírode.

Príroda sa v časoch krízy snažili “prinútiť” k plaču (dažďu) aj prostredníctvom zvierat. Na Spiši bolo zvykom chytiť živé raky a zakopať ich pod okno domu. Rak ako vodný tvor mal privolať svoje prirodzené prostredie – vodu. V okolí Bánoviec nad Bebravou roľníci zámerne rozkopali mravenisko. Chaos a “hemženie” mravcov malo podľa predstáv privolať búrkové mraky a hustý dážď. Tak popisuje mnohé, dnes “nelogické” rituály Nádaská.

Procesie za dážď

S nástupom kresťanstva sa pohanské rituály zlúčili s cirkevnými. Počas veľkého sucha organizoval kňaz spolu s dedinčanmi prosebné procesie do polí (tzv. krížové dni). Ľudia niesli na čele sprievodu kríž a obrazy svätých, spievali nábožné piesne, modlili sa litánie a kňaz svätenou vodou kropil vyschnutú roľu a oziminy.

Všetci svätí…

“Keď naši predkovia prijali kresťanstvo, mnohé kompetencie staroslovanských bohov (ako bol boh hromu, blesku a dažďa Perún prešli na konkrétnych svätcov. Pri dlhotrvajúcom suchu sa roľníci najčastejšie modlili a obracali na patrónov, akými bol Svätý Eliáš, hlavný vládca nad dažďom a bleskom, alebo k Svätému Medardovi, pánovi letného počasia. Stal sa patrónom roľníkov, sládkov a vinohradníkov. Naši predkovia verili, že dokáže vlahu nielen privolať, ale aj zastaviť, ak hrozilo hnitie úrody. Pranostika “Medardova kvapka štyridsať dní kvapká,” znamenala, že roľníci sa tešili, že vlahy bude na celé leto dosť”, vysvetľuje etnologička Nádaská.

Svätý Florián, dnes vnímaný najmä ako patrón hasičov, mal v minulosti pre roľníkov širší význam. Keďže oheň a extrémne sucho znamenali pre drevené dediny a vyschnuté polia rovnakú katastrofu, roľníci ho vzývali ako ochrancu pred spaľujúcou horúčavou a suchotami. Prosili ho, aby zasiahol a zoslal vodu, ktorá uhasí smädnú zem.

Ochrancom úrody pred búrkami a suchom bol Svätý Donát. Na slovenskom vidieku mu ľudia často stavali sochy svätcom priamo v poliach alebo vo vinohradoch. Siahali aj po zahraničných svätých, takým bol Svätý Izidor z Madridu, patrón roľníkov.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Európa
sucho
horúčava
tradície

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.