Horia im rafinérie a stoja v radoch na benzín. Rusi sa pustili do ničenia ukrajinských čerpacích staníc
obchodnyregister
2026.08.04.
Pravdepodobný cieľ Kremľa? Vytvárať tlak na ukrajinských civilistov a doma ukazovať, že aj Ukrajina horí.
Kým ukrajinské drony komplikujú ruskú logistiku na okupovaných územiach a zasahujú rafinérie v hlbokom ruskom tyle, Rusi sa pustili do systematického ničenia ukrajinských čerpacích staníc.
Neraz si pritom ich útoky vyžiadajú daň na ľudských životoch či zdraví. Začiatkom júla si ruský útok na benzínku v centre mesta Izium v Charkovskej oblasti vyžiadal jednu obeť, štyria ľudia boli zranení. Pondelkový útok, ktorý zasiahol čerpaciu stanicu v Šyrokivskom okrese neďaleko mesta Kryvyj Rih, si vyžiadal životy troch ľudí vrátane dieťaťa, šesť ľudí bolo zranených.
Rusi podľa ukrajinskej televízie TSN ničia benzínové stanice vo všetkých prifrontových regiónoch od Sumskej oblasti na severe po Chersonskú oblasť na juhu. Útoky na benzínové pumpy však evidujú aj pri Odese či v Kyjeve.
Medializované štatistiky hovoria, že Rusi za posledné týždne zbombardovali už viac ako 200 ukrajinských benzínok.
Mínus 80 púmp pri Charkove
Niektorí regionálni politici koncom júla dokonca upozorňovali, že niektoré rýchlostné cesty sa ocitli bez možnosti natankovať a vyzvali vodičov, aby rátali s vlastnými zásobami paliva.
Poslanec Charkovskej regionálnej rady Oleksandr Skoryk pre televíziu Espreso uviedol, že Rusi v Charkovskej oblasti zničili viac ako 80 čerpacích staníc, pričom na trase medzi Charkovom a Poltavou nie je v prevádzke žiadna čerpačka. Šéf charkovskej vojenskej správy Oleh Synjehubov však následne poprel, že by cesta medzi spomínanými oblastnými centrami zostala bez púmp a takisto zdôraznil, že v regióne neevidujú deficit paliva.
„Spolu so zástupcami sietí čerpacích staníc sme sa dohodli na fyzických pasívnych ochranných opatreniach,“ uviedol na sociálnej sieti Telegram.
Hoci nekonkretizoval, ako v oblasti mienia chrániť pumpy, v prifrontových regiónoch sa Ukrajinci snažia benzínky ochrániť napríklad vrecami s pieskom, betónovými blokmi či sieťami proti dronom. Tie však benzínku vedia ochrániť len pred malým FPV dronom, no nie pred útočnými dronmi ako Lancet ši Šáhid.
Prečítajte si tiež:
Miliónové škody
Podľa ukrajinských médiá sa bez fungujúcich benzínok ocitlo mesto Nikopol v Dnipropetrovskej oblasti či mesto Trosťanec v Sumskej oblasti, kde prišli s riešením tankovania z malých autocisterien. Tie neprichádzajú na jedno miesto, ale pravidelne menia lokalitu, aby sa znížilo riziko ruského útoku. V tomto prípade však niektorí experti upozorňujú, že vodiči sa môžu zdráhať prepravovať palivo do rizikových zón, pretože Rusi na nich môžu aktívne poľovať. Aj preto pripomínajú, že pokiaľ sa už nájde ochotný šofér, mobilná čerpačka by mala byť chránená napríklad maskovaním v hangároch a tankovanie by malo byť čo najrýchlejšie.
Ruské útoky na benzínové stanice so sebou nesú nielen komplikácie pre vodičov, ale i značné škody pre firmy, ktoré ich prevádzkujú.
Ukrajinský web Ekonomická pravda pripomenul, že formát obnovy čerpacej stanice závisí najmä od rozsahu škôd. Jedna z oslovených sietí čerpacích staníc, spoločnosť WOG, ktorá v prifrontových mestách prišla už o 18 staníc, pre denník uviedla, že úplná obnova zasiahnutej pumpy si vyžaduje od 50 do 70 miliónov hrivien, teda približne 1 milión až 1,4 milióna eur. V závislosti od rozsahu škôd potom sprevádzkovanie čerpačky môže trvať od desiatich hodín do desiatich týždňov.
Náklady prevádzkovateľov však rastú aj v oblasti bezpečnosti. Ochrana čerpacích staníc pred dronmi sa môže vyšplhať na desiatky tisíc eur, pričom si ju spoločnosti hradia z vlastného vrecka. Na Ukrajine sa preto začína diskutovať o tom, že by stanice v blízkosti frontu mali získať status kritickej infraštruktúry. Štát by im tak mohol na ochranu vyčleniť dodatočné zdroje.
Prečítajte si tiež:
Ruský cieľ? Ukazovať, že aj Ukrajina horí
Cieľom Kremľa je podľa niektorých ukrajinských expertov vytvárať tlak na ukrajinských civilistov a doma Rusom ukazovať odvetu za ničenie ruskej logistiky. „U nich samotných je kríza, milióny ľudia stoja v radoch (na benzín, pozn. red) a ich logika je takáto: ,Pozrite sa, my ich tiež donútime trpieť‘,“ povedal pre TSN riaditeľ konzultačnej skupiny A-95 Serhij Kujon.
Aj odborník na energetiku Hennadij Rjabcev si myslí, že cieľom ruskej kampane voči ukrajinským benzínkam je najmä propaganda. V útokoch totiž nevidí žiadnu vojenskú logiku.
„Potrebujú aspoň niečo predviesť, aby prekryli obrazy horiacich ruských ropných rafinérií. Nemajú žiadne iné ,úspechy‘, takže potrebujú ukázať niečo, čo horí. Odtiaľ sa berú tie útoky na sklady a čerpacie stanice,“ okomentoval Rjabcev pre web BBC.
Prevádzkovatelia benzínových staníc nateraz ubezpečujú, že Ukrajine nehrozí nedostatok paliva.
„Kríza z roku 2022 prevádzkovateľov trhu veľa naučila. Teraz je trh významne diverzifikovaný, pokiaľ ide o dodávky a logistiku. Palivo sa nezhromažďuje na jednom mieste, ale je v neustálom pohybe, čo robí systém odolnejším voči útokom,“ cituje Ekonomická pravda spoločnosť WOG.
Hoci má Ukrajina dosť paliva, denník pripomína, že ruské útoky môžu v niektorých regiónoch sťažovať jeho predaj spotrebiteľom a ak bude intenzita útokov narastať, trh bude musieť ešte pred zimou prejsť na model mobilných čerpačiek.