Žaba kanibal, had požierajúci vajíčka aj syčiaci šváb. Divočina dorazila do múzea

Divočina v múzeu. Na netradičnej výstave možno vidieť rôzne exotické živočíchy. Východoslovenské múzeum (VSM) v Košiciach ponúka v týchto horúcich dňoch výlet do exotických končín.  

Návštevníci tu môžu vidieť exotické zvieratá, ktoré inak poznajú len z dokumentárnych filmov alebo zoologických záhrad. Medzi vystavenými druhmi nechýbajú pytóny, užovky či koralovky. Zastúpené sú aj jaštery, žaby a škorpióny. Zaujímavosťou je aj obrovský syčiaci šváb z Madagaskaru.

Žaba kanibal aj pralesnička, ktorá produkuje známy jed

Výstava je iniciatívou viacerých chovateľov exotických zvierat. Mnohé z vystavených druhov sú naozaj pozoruhodné. Jedným z nich je napríklad rohatka Cranwellova. Ide doslova o pažravú žabu.

„Reaguje na každý pohyb. Ak by som k nej dal ďalšie dve jedince rovnakého druhu a veľkosti, navzájom by sa napádali. Navyše sú kanibaly. Niekedy nevedia vyhodnotiť, čo je potrava a čo nie, čo im môže byť osudné. Ak zožerie niečo príliš veľké, môže sa zadusiť,“ vysvetlil Peter Ledvák z Prírodovedného odboru VSM.

Foto:
Boris Macko

Tieto žaby sú samotárky a vyhľadávajú sa len v období párenia. Ako už bolo spomenuté, ich apetít je pozoruhodný a bez problémov dokážu zožrať aj myš. „Dávam jej však menšie sústa, pretože trpia prolapsom. Ak zožerie priveľké sústo, môže dôjsť k upchatiu tráviaceho traktu,“ dodal Ledvák.

Hneď vedľa môžu návštevníci vidieť oveľa menšie žabky, ktoré však môžu byť vo voľnej prírode pre človeka nebezpečné. Ide o pralesničky.

„V prírode sú jedovaté. Jeden druh je dokonca smrteľne jedovatý. Živia sa mravcami, roztočmi a pavúkmi. Tieto žabky ukladajú jed do kože. Indiáni ich opatrne chytili a snažili sa, aby uvoľnili toxín z kože. Hroty šípov potom namáčali do týchto výlučkov, čím vznikal známy jed kurare,“ priblížil Ledvák.

V našich podmienkach ich chovatelia kŕmia cvrčkami a nelietavými muškami. „V teráriových podmienkach nie sú jedovaté, pretože majú inú potravu. Nie je problém odchovať ich v zajatí. Dôležité je zabezpečiť terárium s vysokou vlhkosťou a dostatok potravy. Tieto žabky treba aspoň raz denne rosiť, pretože majú rady vlhké prostredie,“ dodal Ledvák.

Foto:
Boris Macko
Súčasťou výstavy sú aj ázijské lesné škorpióny.

Súčasťou výstavy sú aj ázijské lesné škorpióny.

„Patria medzi najväčšie druhy škorpiónov, no nie sú veľmi jedovaté. Platí, že čím je škorpión väčší, tým má spravidla slabší jed. Pri love sa spoliehajú najmä na svoje klepetá. Majú síce jedový bodec, ale ak by ním pichli človeka, následky a bolesť by boli menšie ako pri uštipnutí osou. Navyše ich jed zvyčajne nespôsobuje alergické reakcie,“ vysvetlil Ledvák.

Had špecialista kradne vajíčka

Pokiaľ ide o jed a jeho účinky, oveľa nebezpečnejšie sú malé púštne škorpióny. Pri usmrcovaní koristi sa spoliehajú predovšetkým na jedový bodec. Na výstave nechýbajú ani zaujímavé druhy hadov. Okrem pytóna kráľovského aj vajcožrút, africký druh užovky. Ako už názov napovedá, špecializuje sa na vtáčie vajíčka.

„Nezožerie nič iné. Väčšinou sa pohybuje v okolí kolónií anduliek alebo iných menších druhov vtákov, ktoré žijú v centrálnej Afrike,“ spresnil Ledvák.

Ako však kŕmia tohto hada v zajatí? „Kolega, ktorý ho chová, mu dáva prepeličie vajíčka. Vajcožrút má špeciálne vyvinuté stavce, ktoré mu pomáhajú akoby rozrezať vajce, vysať jeho obsah a prázdnu škrupinu potom vyvrhne,“ opísal Ledvák spôsob kŕmenia tohto zaujímavého živočícha.

Na výstave možno vidieť aj viacero druhov jašterov. Nechýba chameleón leopardí, ktorý žije na Madagaskare, gekon gombíkový ani gekončík nočný, pochádzajúci zo stepí južnej Ázie. Ide prevažne o nočného živočícha, ktorý je zaujímavý tým, že má hrubý chvost, do ktorého si ukladá tukové zásoby.

Foto:
Boris Macko
Kurátor výstavy Divočina vo VSM v Košiciach Peter Ledvák priblížil podrobnosti o viacerých živočíchoch. Napríklad aj o obrovskom švábovi z Madagaskaru. Návštevníci môžu vidieť aj hada vajcožrúta, či panenského gekona. Výstava potrvá do 31. októbra tohto roka.

„To mu umožňuje prečkať dlhšie obdobie bez potravy. Pre svoju nenáročnosť a krotkú povahu patrí medzi najobľúbenejšie teráriové zvieratá. Navyše bol dlhé roky šľachtený, takže dnes existuje viac ako sto rôznych farebných foriem a mutácií,“ podotkol Ledvák.

Panenský gekon si vystačí aj bez samcov

Gekon panenský však svojich „kolegov“ tromfne. Už jeho názov veľa napovedá.

„Ide o jeden z mála druhov plazov, ktoré sa rozmnožujú partenogeneticky. To znamená, že jeho populáciu tvoria takmer výlučne samice. Tie sa navzájom stimulujú ku kladeniu vajíčok,“ objasnil Ledvák. Práve vďaka tejto jedinečnej vlastnosti sa gekon panenský rozšíril do tropických a subtropických oblastí takmer celého sveta.

Spomínané druhy živočíchov sú len malou ochutnávkou toho, čo ponúka výstava Divočina vo VSM. Najlepšie je prísť a na vlastné oči si prezrieť množstvo fascinujúcich druhov zvierat. Výstavu dopĺňajú aj zbierky muzeálnych preparátov pochádzajúcich z tropických oblastí celého sveta. Spája tak živú prezentáciu zvierat so zbierkovými predmetmi zo zoologických fondov múzea.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
exotické zvieratá
výstava Divočina
Peter Ledvák
žaba kanibal
pralesnička
gekon panenský

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.