Na severe Kosova našli tretie možné masové hroby. Úrady pátrajú po pozostatkoch až 23 nezvestných ľudí

Na severe Kosova našli už tretie možné miesto masového hrobu z vojny. Úrady hovoria o pozostatkoch unesených Albáncov a žiadajú splnenie záväzkov Srbska.  

Kosovské úrady identifikovali už tretie možné miesto masového hrobu na severe krajiny, kde pátrajú po obetiach vojny z rokov 1998-99. Na dvoch doteraz preskúmaných miestach – v obci Jabuka a v Malej Kaludre – sa našli pozostatky 11 ľudí, informovala agentúra AFP, píše TASR.

• Kosovské úrady identifikovali tretie možné miesto masového hrobu na severe krajiny.
• Úrady odhadujú, že v oblasti Zubin Potok môže byť dvadsaťtri obetí.

Výkopové práce v oblasti Zubin Potok sa začali minulý týždeň. Vyšetrovatelia ich následne rozšírili aj do okolia priľahlých obcí. Podľa úradov by tam mohli byť pozostatky až 23 ľudí.

Nové objavy pozostatkov

Po tom, čo v pondelok objavili ľudské pozostatky na druhom mieste, vyšetrovatelia oznámili, že zvažujú začatie prác aj na treťom nálezisku.

Vojna medzi etnickými albánskymi povstalcami usilujúcimi sa o nezávislosť a srbskými ozbrojenými silami v rokoch 1998-99 si vyžiadala približne 13 000 obetí. Ďalších 4 000 ľudí je stále nezvestných.

Dlhoročné pátranie pokračuje

Počas desaťročí pátrania po masových hroboch sa podarilo nájsť pozostatky stoviek ľudí. Približne 1 600 osôb je však naďalej nezvestných.

Pozostatky nájdené v Jabuke podrobia súdnolekárskej expertíze a analýze DNA s cieľom identifikovať ich. Tento proces môže podľa prokurátorov trvať niekoľko mesiacov. V Malej Kaludre pokračujú nateraz len výkopové práce. Prokuratúra uviedla, že v súčasnosti vyšetrovatelia pracujú aj na treťom mieste, jeho polohu však zatiaľ nezverejnili.

Zadržanie podozrivých osôb

Úrad špeciálneho prokurátora v Prištine zároveň uviedol, že polícia v posledných dňoch zadržala troch miestnych mužov, ktorí sú podozriví zo spáchania vojnových zločinov na civilnom obyvateľstve.

Úradujúci kosovský premiér Albin Kurti v sobotu povedal, že objavené pozostatky s najväčšou pravdepodobnosťou patria „23 Albáncom, ktorých na jar 1999 násilne uniesli a popravili“.

Prečítajte si tiež:

Téma osôb nezvestných po vojne sa stala predmetom politického sporu medzi Prištinou a Belehradom. Srbsko opakovane odmieta obvinenia z podielu na vojnových zločinoch a kosovské úrady obviňuje z politizácie otázky nezvestných osôb.

Šéf kosovského vyjednávacieho tímu Agron Bajrami v utorok uviedol, že opätovne požiadal osobitného vyslanca Európskej únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Petra Sörensena, aby EÚ zabezpečila úplné plnenie záväzkov Srbska vyplývajúcich z deklarácie o nezvestných osobách vrátane prístupu k archívom, uviedol severokosovský web Kossev.info.