Čo si dať na kúpalisku? Odborníčky prezradili, ktoré z bufetových klasík sú najmenším zlom pre telo

Teplomer ukazuje 35 stupňov a po niekoľkých hodinách pri bazéne alebo jazere začína škvŕkať v bruchu. Z bufetu sa šíri vôňa čerstvo vysmaženého langoša, vedľa niekto odchádza s hamburgerom, ďalší si nesie hranolky s kečupom. Hoci nejde o najzdravšie jedlo, v takej chvíli len málokto túži po zelenine. Otázkou však je, ako takéto chuťovky pôsobia na ľudský organizmus počas horúčav. Pravda zisťovala, čo z ponuky letných bufetov predstavuje najmenšie zlo.  

Prečo vôbec pri pobyte vonku siahame po tých ťažších jedlách? Hoci sa môže zdať, že ide len o chvíľkové chúťky, odborníci hovoria, že svoje robí aj samotný pobyt pri vode. „Pri plávaní organizmus spotrebúva energiu nielen na samotný pohyb, ale aj na udržiavanie telesnej teploty. Voda odvádza teplo približne 25-krát rýchlejšie ako vzduch, preto telo vydáva viac energie a prirodzene prichádza hlad,“ vysvetľuje nutričná terapeutka Katarína Chomová.

Počas plávania sa zároveň mení fungovanie organizmu, dopĺňa nutričná špecialistka Michaela McLeod. „Trávenie sa môže dočasne spomaliť, pretože telo uprednostňuje zásobovanie pracujúcich svalov. Keď sa aktivita skončí, trávenie sa opäť zrýchli a môže sa objaviť výraznejší pocit hladu,“ vysvetlila McLeod.

Po pobyte na slnku navyše strácame tekutiny a minerály. Mnohí si podľa Chomovej smäd zamieňajú s hladom a po fyzickej aktivite telo prirodzene vyhľadáva energeticky bohatšie jedlá, aby doplnilo zásoby energie. Svoju úlohu zohráva podľa nej aj psychológia.

Kúpaliská či festivaly spájame s oddychom a odmenou, preto siahneme po jedlách, ktoré si doma nedávame každý deň. „Nie je to preto, že by sme nemali pevnú vôľu, ale preto, že ide o prirodzenú reakciu tela a mozgu na kombináciu pohybu, tepla a potreby doplniť energiu,“ vysvetľuje McLeod.

Čo skrývajú letné bufety?

V slovenských bufetoch každoročne dominujú klasiky ako langoše, hamburgery, hot dogy, hranolky či vyprážaný syr.

Obezitologička Adela Penesová upozorňuje, že väčšina jedál z letných bufetov jednoducho je nezdravá. „Sú to jedlá s vysokým obsahom tukov a sacharidov, párky sú údenina a karcinogén, vysmažené, kaloricky veľmi denzné a majú nízku nutričnú hodnotu, často sú vyrobené zo zmrazených polotovarov,“ hovorí.

Rozdiely medzi nimi však existujú, aj keď ani jedno nie je ideálnou voľbou. Za najprijateľnejšiu alternatívu považuje Chomová klasický hamburger s hovädzím mäsom a zeleninou, ktorý obsahuje kvalitné bielkoviny a môže byť pomerne vyváženým jedlom. Na druhé miesto zaraďuje hot dog, hoci upozorňuje, že párok patrí medzi vysoko priemyselne spracované mäsové výrobky s vyšším obsahom soli a nasýtených tukov.

Nasleduje langoš so syrom a cesnakom, ktorý je podľa nej energeticky veľmi bohatý, keďže sa pripravuje vyprážaním. Syr síce dodáva bielkoviny a vápnik, zároveň však aj veľké množstvo nasýtených tukov a soli.

Predposledné miesto patrí vyprážanému syru s hranolkami a za najmenej vhodnú alternatívu označuje samotné hranolky s kečupom, ktorým chýbajú kvalitné bielkoviny a predstavujú najmä zdroj takzvanej prázdnej energie.

Na kalorické bufetové jedlá by si podľa nej mali ľudia dávať väčší pozor počas vysokých teplôt. Telo sa totiž súčasne ochladzuje a zároveň trávi mastné jedlo, čo ho ešte viac zaťažuje. „Počas horúčav organizmus smeruje väčšiu časť krvného obehu do kože, aby sa mohol ochladzovať. Po konzumácii veľmi mastného jedla sa zároveň zvyšuje prekrvenie tráviaceho traktu, pretože trávenie tukov je energeticky náročný proces,“ vysvetľuje expertka. Výsledkom môže byť únava, ospalosť, nevoľnosť či celková malátnosť.

Čo pribaliť deťom na kúpalisko?

Podľa odborníčok je preto lepšie myslieť na jedlo ešte pred odchodom na kúpalisko. „Keď idem so synom na kúpalisko, tak si beriem jedlo so sebou, v prvom rade ovocie, zeleninu, pitie a vlastné doma robené chlebíky alebo jedlo,“ hovorí Penesová.

Do rodičovskej plážovej tašky podľa Chomovej patrí aj jogurt alebo domáci wrap s kuracím mäsom, ktoré zasýtia na dlhší čas. Ak sú však odkázaní na ponuku bufetu, netreba mať výčitky, ak si dieťa výnimočne dá langoš či zmrzlinu. „Oveľa dôležitejšia než jedno konkrétne jedlo je celková skladba stravy počas dňa a pravidelnosť stravovania,“ dodáva.

Za najrozumnejšiu voľbu z bežnej ponuky bufetov považuje odborníčka práve hamburger s väčším množstvom zeleniny alebo bagetu s kuracím mäsom. Ako prílohu odporúča doplniť ovocie a počas celého dňa dbať najmä na dostatočný pitný režim.

„Niekde sa dajú vybrať aj iné alternatívy, napríklad kuracie soté s ryžou a zeleninou,“ radí obezitologička Penesová. Na rodičov zároveň apeluje, že by deťom nemali dovoliť piť kolové, sladené či inak ochutené nápoje.

Kombinácia vyprážaného jedla, zmrzliny a sladených nápojov síce podľa špecialistiek krátkodobo dodá energiu, no rýchlo vedie k výkyvom hladiny cukru v krvi, únave a ďalšiemu pocitu hladu. Oveľa vhodnejšie sú jedlá, ktoré obsahujú kombináciu bielkovín, komplexných sacharidov, zdravých tukov a dostatok tekutín.

Ani šport nespáli všetko

Mnohí športovci si po plávaní, turistike či cyklistike doprajú kalorické jedlo s pocitom, že si ho zaslúžili. „Nie je pravda, že po športe sa všetko spáli. Rovnako však neplatí ani opačný mýtus, že tuk sa po športe ukladá rýchlejšie. Rozhodujúca je predovšetkým celková energetická bilancia,“ zdôrazňuje Chomová.

Ak si človek dopraje primerané jedlo obsahujúce bielkoviny a sacharidy, podporí tým regeneráciu aj obnovu svalov. Ak však prijme výrazne viac energie, než počas pohybu vydal, nadbytočné kalórie sa uložia vo forme telesného tuku rovnako ako v ktorúkoľvek inú časť dňa.

Čítajte viac

Teploty vystúpia až k 40 stupňom. Toto sú televízne hity, pri ktorých sa oplatí zostať doma

Televízia

|
pred 2 dňami

„Po fyzickej aktivite sú svaly citlivejšie na inzulín. Prijaté sacharidy sa preto vo zvýšenej miere využívajú na obnovu svalového glykogénu. Tento proces má prednosť pred ukladaním energie do tukových zásob,“ vysvetľuje Chomová.

Podľa nej je ideálne myslieť na jedlo pred pohybom aj po ňom. Približne jednu až tri hodiny pred športom odporúča ľahšie jedlo s obsahom komplexných sacharidov a menšieho množstva bielkovín. Po aktivite je zase vhodné doplniť tekutiny, sacharidy aj bielkoviny, ktoré urýchľujú regeneráciu a obnovu energetických zásob.

Dodáva však, že pri rekreačnom kúpaní alebo krátkej jazde na bicykli netreba športovú výživu riešiť tak striktne. Väčší význam má pri dlhšej alebo intenzívnejšej fyzickej záťaži.

Kofola nestačí

Klasikou horúcich dní je obľúbený nápoj mnohých Slovákov – čapovaná Kofola. Chomová však upozorňuje, že pre väčšinu rekreačných športovcov to nie je potrebné.

Pri aktivitách kratších ako 60 až 90 minút organizmus podľa nej spravidla nepotrebuje dopĺňať sacharidy počas výkonu a úplne postačuje voda. Pri dlhších alebo intenzívnych výkonoch môžu síce rýchle sacharidy pomôcť udržať výkon, vhodnejšie sú však športové nápoje s obsahom elektrolytov.

Čapovaná Kofola síce obsahuje cukor, ale zároveň aj oxid uhličitý a kofeín. Sýtenie môže počas športu spôsobovať tráviace ťažkosti a Kofola neobsahuje dostatočné množstvo sodíka a ďalších minerálov, ktoré sa pri potení strácajú. Preto ju podľa odborníčok nemožno odporúčať ako športový nápoj.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
kofola
hamburger
bufet
kúpalisko
zdravá výživa
šport
teploty
nutričný špecialista

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.