Voda zmizla, turbíny zostarli. Najväčšia vodná elektráreň Slovenska melie z posledného

Najväčšia slovenská vodná elektráreň pre sucho takmer stojí. Nestačí, že sa Slováci potia pri teplotách, ktoré na niektorých miestach krajiny atakujú 40 stupňov Celzia. Extrémne teplo a dlhotrvajúce sucho začínajú spôsobovať problémy aj pri výrobe elektriny.  

Z ôsmich turbín Vodného diela Gabčíkovo zostala v prevádzke iba jedna a elektráreň tento rok vyrobila o 15 percent menej prúdu než v rovnakom období vlani. Ak bude prietok Dunaja ďalej klesať, obmedzenia môžu byť ešte výraznejšie.

Rovnaký Dunaj zrazil na kolená aj maďarskú jadrovú elektráreň Paks. Tá za bežných okolností vyrába takmer polovicu elektriny v krajine, pre rekordne nízku hladinu však pracuje už len na približne jedenástich percentách výkonu. Maďarom zostala posledná turbína s výkonom 240 megawattov a ak hladina Dunaja opäť klesne, môže ju čakať úplné odstavenie.

Obe elektrárne trápi nedostatok vody, každú však iným spôsobom. Pre Paks je Dunaj obrovskou „chladičkou“ – elektráreň z neho čerpá vodu na ochladenie pary po prechode turbínou a odvádzanie odpadového tepla. Gabčíkovo, naopak, využíva prúd rieky priamo na roztáčanie turbín.

Vodohospodári preto začali šetriť doslova každý centimeter vody. Lode už neprechádzajú plavebnými komorami jednotlivo, ale čaká sa, kým sa ich nazbiera viac. Počet preplavení tak klesol z pôvodných osemnástich na štyri denne. Každé vyprázdnenie komory totiž zníži hladinu Dunaja nad elektrárňou takmer o jeden centimeter. „To, či a akým výkonom pôjde elektráreň, závisí od vývoja počasia v najbližších dňoch,“ priblížil pre Pravdu Marián Bocák, špecialista kancelárie generálneho riaditeľa štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, ktorý elektráreň prevádzkuje.

Výpadok zapláta plyn

Ani úplné zastavenie Gabčíkova by podľa odborníka na elektroenergetiku Andreja Hanzela automaticky neznamenalo, že Slovensku bude chýbať elektrina. Letná spotreba dosahuje približne 55 až 60 percent zimnej úrovne, takže v sústave zostáva väčšia výkonová rezerva. „Elektrárenské spoločnosti v jednotlivých krajinách sú vybudované tak, že dokážu zásobovať elektrinou aj v zime. Teda takmer každá krajina má v lete dostatok výkonu,“ vysvetľuje Hanzel.

Výpadok vody by však mohol zmeniť zdroje, z ktorých Slovensko elektrinu vyrába. Vodné elektrárne v roku 2025 zabezpečili takmer jedenásť percent domácej produkcie. Pre slabšiu výrobu ich však predbehol zemný plyn, ktorého podiel sa priblížil k dvanástim percentám. „Veľmi priaznivý bol rok 2024, keď Gabčíkovo vyrobilo najviac elektriny za dekádu, ale minulý rok bolo vody menej a výroba klesla,“ približuje analytik portálu energie-portal.sk Radovan Potočár.

Ak sa súčasný vývoj nezmení, aj tento rok môže Slovensko vyrobiť viac elektriny z plynu než z vody. Chýbajúcu produkciu dokážu najrýchlejšie doplniť práve plynové zdroje. „V situácii, keď dochádza k čiastočnému výpadku niektorých zdrojov, zohrávajú kľúčovú úlohu flexibilné zdroje, ktoré dokážu pružne zvýšiť výrobu,“ vysvetľuje Potočár.

Zásobu vody pre elektráreň vytvára Hrušovská zdrž, ktorá sa tiahne od bratislavského Čunova popri Kalinkove a Hamuliakove smerom k Šamorínu. Pri Čunove sa Dunaj rozdeľuje – hlavná časť vody pokračuje cez zdrž a prívodný kanál k elektrárni, ďalšia časť sa prepúšťa do starého koryta. Slovensko teraz po súhlase Maďarska znížilo množstvo vody smerujúcej do starého koryta o 50 kubických metrov za sekundu. V zdrži sa tým podarilo získať šesť centimetrov vody a vodohospodári očakávajú ďalší nárast.

Ak sa hydrologické pomery zlepšia, podnik plánuje mimoriadne prepustenie vody do starých ramien Dunaja, podobne ako na jar. Pokračovanie sucha by však mohlo zasiahnuť nielen výrobu elektriny, ale aj plavbu. „V prípade pretrvávajúcej situácie môže dôjsť zo strany Dopravného úradu k zastaveniu alebo obmedzeniu lodnej dopravy či obmedzeniu výroby elektrickej energie,“ upozorňuje Bocák.

Potočár napriek tomu úplné zastavenie Gabčíkova v tejto chvíli nepredpokladá. Ak by sa posledná turbína prestala točiť, oproti dnešnému obmedzenému režimu by už nešlo o náhly výpadok celého výkonu elektrárne. „Takýto extrémny scenár nepredpokladám, hoci oproti súčasnému stavu by už o veľké zníženie výroby ani nešlo, keďže elektráreň už teraz produkuje energiu vo veľmi obmedzenom režime,“ uzatvára energetický analytik.

Málo vody či zlý technický stav?

Gabčíkovo za bežných podmienok vyrobí približne 2,2 terawatthodiny elektriny ročne, čo zodpovedá asi ôsmim percentám domácej spotreby. Jeho turbogenerátory majú spoločný inštalovaný výkon 720 megawattov. Na papieri tak elektráreň dosahuje približne výkon jeden a pol bloku Mochoviec, hoci na rozdiel od jadra nedokáže vyrábať naplno počas celého roka.

Sucho je však iba polovicou problému. Turbogenerátory uvádzali do prevádzky postupne v rokoch 1992 až 1995 a každý z nich odvtedy odpracoval viac ako 140-tisíc hodín. Podľa ministerstva životného prostredia na čele s Tomášom Tarabom (nominanat SNS) sú približne desať rokov za pôvodne plánovanou životnosťou. Ich stav sa pripomenul naposledy v júni, keď pre poruchu hrozilo, že až šesť turbín nebude vyrábať elektrinu do konca roka.

Hanzel súhlasí, že zariadenia potrebujú obnovu, nesúhlasí však s vykresľovaním situácie ako bezprostrednej hrozby pre celú elektráreň. Po nedokončení pôvodnej sústavy s maďarským Nagymarosom pracuje Gabčíkovo v inom režime, než na aký bolo navrhnuté. Počas priemerného roka sa podľa neho využíva výkon zodpovedajúci približne dva a pol turbíne. Všetky zariadenia sa naplno využívajú najmä pri jarnom topení snehu v Alpách a počas veľkých povodní. „Turbíny v Gabčíkove sa dostali do stavu, že potrebujú generálne opravy. Termín však nie je taký urgentný, ako to deklaruje minister (Taraba, pozn. red.),“ hovorí odborník.

Generálna oprava nebude znamenať iba výmenu niekoľkých opotrebovaných súčiastok. Mnohé pôvodné diely sa už nevyrábajú a bude ich potrebné nahradiť novšími zariadeniami. Modernizácia má zahŕňať turbíny, generátory, transformátory, regulačné zariadenia aj riadiace systémy. „Predpokladá sa zvýšenie účinnosti turbín a mierne zvýšenie ich výkonu,“ približuje Hanzel.

Štát sa však k samotným prácam nedokáže dostať už viac ako desaťročie. Po prevzatí Gabčíkova od Slovenských elektrární sa prvý veľký tender dostal až k výberu konzorcia, ktoré ponúklo opravu za necelých 81 miliónov eur. Zmluvu sa nepodarilo podpísať a súťaž bola v roku 2021 zrušená. Ďalší tender už počítal s cenou okolo 350 miliónov eur, po opakovaných odkladoch ho však štát vo februári 2025 takisto zastavil.

V júni 2025 nasledoval ďalší pokus, tentoraz s predpokladanou hodnotou približne 371 miliónov eur. Vodohospodárska výstavba začala vyhodnocovať žiadosti záujemcov, po ktorých má nasledovať predkladanie konkrétnych ponúk a rokovanie s uchádzačmi. „Aktuálne vedenie ministerstva chcelo pôvodne vybrať zhotoviteľa ešte na jar 2024, ale po opakovaných odkladoch a zmenách zámeru dodnes nie je vyriešené, kto a za akých podmienok modernizáciu kľúčovej hydroelektrárne zaistí,“ upozorňuje Potočár.

Kým sa veľká modernizácia naťahuje, podnik vykonáva aspoň čiastkové zásahy. Aktuálne opravuje aj turbínu číslo jeden, ktorú museli odstaviť po poruche. Prevádzkovateľ sa zároveň musí pripravovať na možnosť, že po suchu príde opačný extrém. Práve v roku 2024 sa situácia v priebehu roka obrátila a neskoršie vysoké prietoky vytiahli výrobu Gabčíkova na najvyššiu úroveň za desaťročie. „Zároveň náš podnik túto situáciu využíva na opravy a pripravuje sa na prípadný extrém, a to povodne. Napríklad aj v roku 2024 či 2013 bolo podobne suché obdobie a následne prišla vlna povodní,“ vysvetľuje Bocák.

Množstvo využiteľnej vody však neovplyvňuje iba počasie. Pred Gabčíkovom sa dlhodobo ukladajú piesok, štrk, bahno a ďalšie riečne sedimenty, ktoré postupne zmenšujú kapacitu zdrže. Tá potom dokáže naakumulovať menej vody práve v čase, keď jej je najviac treba. Vodohospodári tento rok rozbehli ďalšie zákazky na bagrovanie a nákup techniky. „Priebežne sa síce časť nánosov odstraňuje, ale nedeje sa to systematicky v dostatočnom rozsahu,“ uzatvára Potočár.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Vodné dielo Gabčíkovo
vodná elektráreň
elektrina

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.