
Otázka teda neznie, či prijať investície z Číny alebo zo Zálivu. Znie, či ich necháme prejsť cez tie isté kontrolné mechanizmy ako akúkoľvek inú zahraničnú investíciu.
Autor pôsobí v Európskej komisii a v minulosti bol vedúcim jej Zastúpenia na Slovensku. Text vyjadruje jeho osobné názory, nie stanovisko Európskej komisie.
Nedávno sa odohrali dve symbolické udalosti. Prezident Peter Pellegrini strávil tri dni v Pekingu, kde ho prijal prezident Si Ťin-pching. Bola to prvá návšteva slovenskej hlavy štátu v Číne po šestnástich rokoch.
O pár dní skôr pristál v Bratislave prezident Spojených arabských emirátov šejk Muhammad bin Zájid Ál Nahján a s premiérom Ficom rokoval o diaľkovej linke do Dubaja, o investorovi do slovenského kúpeľníctva, o zavlažovacom PPP projekte v poľnohospodárstve a o „významnom infraštruktúrnom projekte na rieke Dunaj“. Premiér to označil za potvrdenie „suverénnej zahraničnej politiky orientovanej na všetky štyri svetové strany“.
Znie to lákavo. Kapitál, ktorý nečaká na rozhodnutia inštitúcií Európskej únie, investori, ktorí nekladú otázky o právnom štáte, peniaze na infraštruktúru bez nutnosti roky vyjednávať s Bruselom. Lenže história posledných rokov v Európe aj v rozvojovom svete ukazuje jednu vec veľmi jasne: pri týchto investíciách nejde o to, či peniaze prídu. Ide o to, za akých podmienok – a tie sa často dozviete až vtedy, keď je neskoro.
Čo ukázali africké projekty
Čína je dnes najväčším bilaterálnym veriteľom afrických štátov – od roku 2000 im na cesty, prístavy a železnice požičala vyše 160 miliárd dolárov. Poučný je prípad letiska Entebbe v Ugande. Tamojšia vláda si v roku 2015 zobrala od Exim banky 200 miliónov dolárov na jeho modernizáciu, zmluvu však roky tajila.
Keď ju napokon výskumníci z AidData získali a zverejnili, ukázalo sa, že obsahovala viaceré ustanovenia výrazne posilňujúce postavenie veriteľa. Zmluva zaväzuje Ugandu držať hotovostnú zálohu na účte, ku ktorému má banka jednostranný prístup, presmerovať naň všetky príjmy letiska a spočiatku dokonca žiadala od čínskej strany súhlas s rozpočtom letiskového úradu. Kampale sa podarilo vyrokovať jej vypustenie až po tvrdom tlaku.
Susedná Keňa zas roky čelí obavám a špekuláciám, že ako záruka za úver na železnicu Mombasa – Nairobi slúži samotný prístav v Mombase. Keďže zmluva zostáva utajená, aktivisti sa o jej zverejnenie súdia dodnes.