Meteorológovia varujú pred štvrtkovými búrkami, prudkým lejakom, silným vetrom a krúpami vo viacerých okresoch Trenčianskeho a Žilinského kraja. Predkovia však dokázali príchod dažďa odhadnúť podľa letu lastovičiek, správania hmyzu, zvierat, dymu z komínov či vlhnúcej soli.
Video
Etnologička Katarína Nádaská: Kočovní Íri nemajú žiadne genetické prepojenia s Rómami
Zdroj:
Pravda
Na štvrtok predpovedajú meteorológovia v okresoch Trenčín, Ilava, Púchov, Považská Bystrica, Žilina, Bytča, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Námestovo a Čadca od 18, 00 hodiny do polnoci výstrahu prvého stupňa pred búrkami. V týchto okresoch je malá pravdepodobnosť výskytu búrok spojených s prudkým lejakom s intenzitou 20 až 30 milimetrov za 30 minút, s nárazmi vetra 65 až 85 kilometrov za hodinu a s krúpami.
Staré mamy to vedeli
V minulosti sa museli ľudia spoľahnúť na rôzne úkazy, podľa ktorých vedeli, kedy príde dážď, najmä v období sucha. “Naši predkovia boli geniálnymi pozorovateľmi prírody. Keďže zvieratá citlivo reagujú na zmenu atmosférického tlaku, zvýšenú vlhkosť vzduchu a elektrické výboje v atmosfére, ich správanie bolo pre roľníkov tou najspoľahlivejšou predpoveďou počasia,” vysvetľuje Katarína Nádaská, známa slovenská etnologička, ktorá sa venuje zvykom Slovákov v minulosti, ich rituálom, mágii i každodennému životu.
Keďže zmena atmosférického tlaku a stúpajúca vlhkosť vzduchu menia fyzikálne vlastnosti prostredia, naši predkovia dokázali predpovedať dážď aj bez moderných barometrov. Veľmi presne totiž sledovali aj správanie dymu, zvuku, vody či rastlín.
Správanie vtákov a hydiny
Vtáky reagujú na hmyz, ktorý kvôli ťažkému, vlhkému vzduchu klesá nižšie k zemi. Preto keď lastovičky a belorítky lietali tesne nad zemou alebo nad vodnou hladinou, bol to jasný znak, že čoskoro zaprší. Vtedy, keď lietali vysoko, sucho pokračovalo.
Ak sa sliepky hrabali a váľali sa v prachu, či si usilovne čistili a mastili perie, predpovedalo to dážď. Zvláštnym znakom bolo, ak kohút kikiríkal cez deň, mimo svojho obvyklého času. To platilo aj na divoké husi a kačky, pokiaľ hlasno gágali a neustále sa potápali vo vode, očakával sa koniec sucha.
“Stĺpy” komárov
Aj hmyz pred dažďom mení svoje správanie kvôli tlaku vzduchu a hľadaniu úkrytu. Pred dažďom bývajú muchy a ovady mimoriadne útočné, dotieravé a ich uštipnutia bolia oveľa viac ako zvyčajne. Naši predkovia hovorili: “Muchy hryzú, bude pršať,” vysvetlila Nádaská. A ak mravce v panike zatvárali vchody do svojich mravenísk alebo rýchlo prenášali vajíčka hlbšie do podzemia, znamenalo to, že cítia blížiacu sa vodu.
Nie všetci dnes majú možnosť pozorovať prírodu, prípadne sú blízko jazier s husami, či kačkami, alebo pri mraveniskách. Ale určite majú skúsenosti s komármi. Predkovia vypozorovali, že ak večer komáre lietali v celých rojoch a tancovali vo vzduchu (“stĺpy”), znamenalo to príchod vlhkého počasia.
A určite väčšina z nás nepozoruje správanie dobytka, či divých zvierat. Nie to ešte pred dažďom. Naši prastarí rodičia si všímali, že ak kravy cestou z pastvy domov poskakovali, utekali, otáčali hlavy k vetru a nasávali vzduch, alebo ak sa ovce na lúke zhromažďovali tesne k sebe, akoby hľadali ochranu, búrka už bola na spadnutie.
Žaby, ryby a iná háveď
Hlasné, zborové škriekanie a kŕkanie žiab večer alebo počas dňa bolo vždy prísľubom zrážok. Ak rosničky vyliezali na stromy alebo vyššie na kríky, veštilo to pekné počasie. Ak schádzali dolu na zem a do blata, blížil sa dážď.
Aj ryby pri predpovediach dažďa pomáhali. Vyskakovali nad vodnú hladinu a chytali nízko letiaci hmyz, roľníci vedeli, že sucho končí. “Mnohí starí ľudia držali pijavicu v pohári s vodou ako domáci barometer. Ak sa držala na dne, malo byť pekne. Ak liezla hore po skle k hladine alebo von z vody, signalizovala dážď a búrku, ” dodala etnologička.
Domáci miláčkovia
Domáce zvieratá vnímajú zmeny počasia s veľkým predstihom. Viaceré zvieracie rituály v tomto storočí chápeme menej než kedysi. Ak si mačka začala vraj intenzívne umývať srsť, oblizovať si labku a prechádzať si ňou za ušami, ľudia verili, že “privoláva dážď”. Škrabanie pazúrmi do dreva, signalizovalo zmenu počasia. Psy pred dažďom bývajú nepokojné, žerú trávu (aby si prečistili žalúdok pred zmenou tlaku), hrabú jamy do zeme alebo veľa spia. Takéto správanie pozorujeme aj teraz, ale len málokto to spája s počasím.
Teraz bez dymu
Príchod dažďa v minulosti predpovedali ľudia aj podľa neživej prírody a každodenných úkazov. Išlo o správanie sa dymu z komínov, pretože to priamo závisí od atmosférického tlaku a vlhkosti vzduchu. Dnes, v čase klimatických zmien, aj kvôli skleníkovým plynom, takéto vykurovanie tuhým palivom obmedzujeme. Ale napr. v 19. storočí sa dal vďaka tomu pozorovať nízky tlak, keď sa blížil dážď a dym sa nezdvihol nahor. Tlak ho tlačil k zemi, dym sa plazil po strechách, držal sa nízko v uliciach dediny a visel nad komínmi ako ťažký mrak. Vtedy sa hovorilo: “Komín tlačí dym dolu, bude pršať.” Ak stúpal z komína kolmo nahor ako rovný stĺp, znamenalo to, že bude pekne.
Vlhký vzduch má vyššiu hustotu, vďaka čomu sa v ňom zvukové vlny šíria oveľa lepšie a do väčšej vzdialenosti. Ak bolo zvonenie kostolných zvonov z vedľajšej dediny počuť nezvyčajne jasne, hlasno a zreteľne, znamenalo to, že vzduch nadvihol vlhkosť a čoskoro zaprší. Rovnako to platilo pre ozvenu v lese alebo na horách – ak bola ozvena rázna a “blízka”, roľníci vedeli, že sucho končí.
Aj voda predpovedala dážď
Voda v prírode reaguje na nočné ochladzovanie a nasýtenie vzduchu vlahou. Ak ráno na tráve nie je žiadna rosa, je to jasný signál, že bude pršať. Znamenalo to totiž, že oblohu v noci zakryli mraky, ktoré udržali teplo pri zemi, takže sa rosa nemala ako vyzrážať. Podľa Nádaskej k tomu patrí pravidlo: “Keď niet ráno rosy, rybár siete suší (zaprší).” Ak je tráva ráno kompletne mokrá a posiata rosou, znamenalo to jasnú noc a pokračovanie pekného, suchého počasia. Aj ranná hmla signalizovala počasie vopred, keď stúpala z dolín nahor do hôr, predkovia očakávali dážď. Ak padala nadol a držala sa pri zemi, malo ostať pekne. Iné je to teraz, keď závlahy v záhradách menia prirodzené procesy v prírode.
Predkovia v predminulom a minulom storočí pozorovali aj oblohu. Svetelný kruh okolo mesiaca alebo slnka (halový jav spôsobený ľadovými kryštálikmi vo vysokej oblačnosti), znamenal že “mesiac má posteľ” alebo “slnko sa ohradilo”. To znamenalo zhoršenie počasia do 24 hodín. Ak bolo nebo krvavočervené ráno, pri východe slnka, veštilo to dážď a vietor: “Ranné červánky chystajú krčahy”. Ak bolo červené večer, pri západe, malo byť na druhý deň pekne.
Drevené domy vŕzgali, soľ a tabak zvlhli
Zvýšená vlhkosť pred dažďom spôsobovala, že prírodné materiály v dome začali “pracovať”. Drevené dvere, okná či podlahy do seba nasávali vlhkosť a napučiavali. Ak zrazu išli dvere ťažko zatvoriť alebo vŕzgali inak ako zvyčajne, blížil sa dážď. Vtedy aj kuchynská soľ v hlinených nádobách začala vlhnúť a viazať sa do hrudiek. Podobne zvlhol a zmäkol tabak.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Katarína Nádaská
slováci
počasie
dážď
etnologička
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.