Na trhu lacnejší plyn, doma drahšia zima. Kto si môže od budúceho roka priplatiť stovky eur?

Plyn má na budúci rok zlacnieť, no ľudia zaň môžu paradoxne zaplatiť viac. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) už vypočítal cenu samotnej komodity, ktorá tvorí najväčšiu časť účtu. Tá medziročne klesne o viac ako desať percent. Na konečných faktúrach sa však tento pokles prejaviť nemusí.  

Lacnejší plyn podľa úradu otvára dvere k tomu, aby klesli aj regulované sadzby pre domácnosti. Dodávatelia by si tak za samotnú komoditu nemohli pýtať toľko ako dnes. „Rok 2027 tak prinesie, aspoň čo sa týka regulovaných cien plynu, úľavu pre slovenské domácnosti,“ vyhlásil v tejto súvislosti predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.

Väčšina domácností dnes však štandardné regulované ceny neplatí. Od roku 2023 ich vlády prekrývajú energopomocou. Štát každý rok určuje nižšiu cenu pre ľudí a rozdiel do regulovanej ceny doplatí dodávateľom zo svojho rozpočtu. Od začiatku roka 2026 platí adresná energopomoc, ktorá sa týka až 90 percent domácností.

Ako ale bude pomoc vyzerať v roku 2027, zatiaľ nie je jasné. Vláda ešte nerozhodla, kto na ňu bude mať nárok, aké ceny bude tlmiť ani koľko peňazí na ňu vyčlení. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zatiaľ potvrdil iba to, že energopomoc bude súčasťou rokovaní o budúcoročnom rozpočte, ktoré prebehnú na jeseň. „Požiadali sme ministerstvo hospodárstva, aby urobilo analýzu, koľko by energopomoc mohla stáť. Ak bude nejaká suma, bude sa musieť ušetriť v štátnom rozpočte,“ vysvetlil.

Na tohtoročnú energopomoc vláda po schválení jej parametrov vyčlenila približne 385 miliónov eur, hoci v rôznych fázach prípravy hovorila o 420 až 435 miliónoch. Kabinet najskôr tvrdil, že účet pokryjú eurofondy. Európska komisia však upozornila, že z nich nemožno priamo dotovať ceny energií. Vláda preto predstavila nepriame riešenie, podľa ktorého majú európske zdroje zaplatiť iné projekty a tým uvoľniť peniaze v štátnom rozpočte na energopomoc. Z verejne dostupných údajov zatiaľ nie je zrejmé, koľko peňazí sa už týmto spôsobom podarilo uvoľniť.

Pravda sa preto pozrela na najdôležitejšie otázky o tom, ako ÚRSO cenu komodity na rok 2027 vypočítal, čo ešte vstúpi do konečných účtov a kto môže od januára ušetriť alebo zaplatiť viac.

Čo vlastne ÚRSO vypočítal?

ÚRSO zatiaľ stanovil cenu samotného zemného plynu. Tá nevychádza z toho, koľko stojí plyn na burze v jeden konkrétny deň, ale z dlhšieho priemeru.

Regulátor od 1. októbra 2025 do 30. júna 2026 sledoval denné ceny plynu na nemeckej burze European Energy Exchange (EEX). Konkrétne išlo o kontrakty na plyn, ktorý sa bude dodávať počas celého roka 2027. Priemer za deväť mesiacov sa zastavil na úrovni 33,272 eura za megawatthodinu (MWh).

V regulovaných cenách na rok 2026 má samotný plyn hodnotu 37,218 eura za MWh. Na budúci rok tak komodita zlacnie o 3,946 eura, čo predstavuje pokles o 10,60 percenta. Úrad tým v podstate určil strop, koľko si budú môcť dodávatelia zahrnúť do regulovaných cien za nákup plynu.

Suma 33,272 eura však ešte nie je cenou, ktorú si bude dodávateľ účtovať. Pripočíta si k nej 3,327 eura za to, že domácnosti nespotrebúvajú plyn rovnomerne počas celého roka, ale najmä v zime. Ďalšie tri eurá predstavujú jeho maximálny primeraný zisk. Po pripočítaní oboch položiek tak maximálna cena za dodávku dosiahne 39,60 eura za MWh.

Čo ešte môže konečnú cenu zmeniť?

Hoci je cena komodity uzavretá, celý cenník ešte hotový nie je. Jej výšku už nezmení ani prípadné zdraženie či zlacnenie plynu na burze v nasledujúcich mesiacoch. Otvorené však zostávajú poplatky spojené s tým, aby sa plyn dostal cez potrubia až k odberateľom.

Pre orientačný prepočet sme zvolili tarifu D3. V prípade SPP do nej patria domácnosti s ročnou spotrebou vyššou ako 18 173 kWh a najviac 42 760 kWh, teda približne od 1 700 do 4 000 kubických metrov plynu. Typicky ide o rodinné domy, v ktorých sa plynom nielen varí a ohrieva voda, ale aj kúri. ÚRSO pri tejto skupine pracuje s priemernou spotrebou 21 MWh ročne a eviduje v nej takmer 323-tisíc odberných miest. D3 je preto vhodným modelom na ukážku toho, ako sa zmena ceny plynu premietne do reálneho rodinného rozpočtu.

Najväčšou neznámou je distribúcia, ktorá tvorí podstatnú časť účtu. Distribučný poplatok smeruje spoločnosti SPP – distribúcia, ktorá prevádzkuje miestne siete a dopravuje plyn až do domov a bytov. V spomínanej tarife sa v roku 2026 skladá z fixného poplatku 9,36 eura mesačne a zo sadzby 10,60 eura za každú spotrebovanú MWh. Takáto domácnosť zaplatí tento rok iba za distribúciu približne 335 eur bez DPH.

Prepravná tarifa, ktorú inkasuje prevádzkovateľ veľkých plynovodov eustream, dosahuje 3,15 eura za MWh, čo pri modelovej spotrebe predstavuje ďalších približne 66 eur ročne.

Poplatok za zabezpečenie zimných dodávok je 1,10 eura za MWh, teda približne 23 eur ročne. Nejde pritom o rovnakú položku ako koeficient diagramu. Ten zohľadňuje nerovnomernú spotrebu, kým samostatný poplatok pokrýva bezpečnosť a flexibilitu zimných dodávok. Tieto tri položky tak modelovú domácnosť v roku 2026 stoja spolu približne 424 eur bez dane a po pripočítaní 23-percentnej DPH asi 522 eur.

O ich výške na rok 2027 rozhodne ÚRSO v cenových konaniach na jeseň. Ak distribúcia, preprava alebo zabezpečenie zimných dodávok zdražejú, môžu časť úspory z lacnejšej komodity zmazať.

Na výslednej faktúre sa navyše prejaví spotreba a počasie. Ak príde chladnejšia zima a domácnosť spáli viac plynu, môže zaplatiť viac napriek tomu, že cena jednej MWh klesne. Výšku účtu ovplyvní aj tarifná skupina, do ktorej patrí podľa množstva odobratého plynu.

Ako sa menili ceny v posledných rokoch?

V roku 2022 vstupovala do regulovaných cien komodita za 21,56 eura za MWh. Išlo ešte o obdobie pred najväčším otrasom na európskom trhu s plynom. Zlom prišiel v roku 2023, keď cena vyskočila na 93,58 eura za MWh. Medziročne sa tak zvýšila viac ako štvornásobne. Do regulovaných cien sa premietla energetická kríza, ktorú vyhrotila ruská invázia na Ukrajinu, obmedzovanie dodávok z Ruska a obavy, či bude mať Európa pred zimou dostatok plynu.

Po krízovom vrchole sa situácia začala upokojovať. V roku 2024 cena komodity klesla približne na 68,3 eura za MWh, teda o viac ako štvrtinu. Pomohli naplnené zásobníky, nižšia spotreba aj väčší dovoz skvapalneného plynu do Európy.

Výraznejší pokles prišiel v roku 2025, keď sa cena prepadla na 37,33 eura za MWh. V tomto roku zostala prakticky bez pohybu. Oproti krízovému vrcholu tak klesla približne o 60 percent, stále je však o takmer tri štvrtiny vyššia ako v roku 2022.

Kto ušetrí a kto si priplatí?

Z lacnejšej dodávkovej časti budú priamo profitovať domácnosti bez energopomoci. Na celom účte však ušetria iba vtedy, ak tento pokles nezmaže rast ostatných poplatkov. Najväčší rozdiel pocítia ľudia, ktorí plynom vykurujú. Pri domácnostiach využívajúcich ho iba na varenie pôjde skôr o niekoľko eur.

Opačný vývoj čaká tých, ktorí dnes dotácie od štátu dostávajú, no od januára na pomoc stratia nárok (napríklad im stúpne príjem a nebudú viac spadať do schémy). Tí neprejdú zo súčasnej regulovanej ceny na nižšiu, ale z dotovanej ceny na plnú. Ich východisková suma je preto výrazne nižšia a ani pokles cien na trhu nemusí zabrániť zdraženiu.

Pri domácnosti v tarife D3 by pri nezmenených ostatných poplatkoch stúpla cena jednej MWh vrátane dane z pridanej hodnoty (DPH) približne z dnešných 52,95 na 66,97 eura. Pri ročnej spotrebe 21 MWh by tak zaplatila asi o 294 eur viac, čo predstavuje nárast približne o 25 eur mesačne. Tento prepočet vychádza z aktuálneho cenníka SPP.

O výslednom účte domácností, ktoré budú mať na pomoc nárok aj od začiatku budúceho roka, rozhodnú až parametre schémy na rok 2027.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
plyn
energetika
ceny plynu

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.