Produkt reformy síce čelil kritike napríklad za nepripravenosť či priveľkú byrokraciu, ale Mikolajovi sa podarilo presadiť, aby okrem povinného – štátom určeného „kurikula“ – mohli školy niekoľko hodín v týždni učiť to, čo ich predstavitelia považujú za potrebné a užitočné.
No netrvalo dlho, aby sa ukázalo, že veľká časť učiteľov naučená postupovať podľa striktne stanovených osnov si s poskytnutou slobodou nevie dať rady. Školy namiesto prepájania učiva „rozbitého“ medzi predmety či iných inovácií využili ponúknuté hodiny napríklad na doučovanie angličtiny či matematiky.
Nadpriemerný plat pedagógov
V praxi sa potvrdilo, že skutočnú reformu vzdelávania nie je možné zrealizovať bez kvalitných učiteľov. A jedným zo zásadných opatrení, ako ich do pedagogického zboru dostať viac, sú vyššie platy.
V priemere prekonala hrubá mzda pedagógov základných či stredných škôl celonárodný mzdový priemer podľa školských odborárov v roku 2013. Priemerná hrubá mzda v národnom hospodárstve vtedy dosiahla úroveň 824 eur, učitelia takzvaného regionálneho školstva (základné či stredné školy) zarábali v hrubom v priemere 850 eur. V tom čase bol ministrom školstva Dušan Čaplovič zo Smeru (2012 až 2014), ktorý však zásadne okresal Mikolajove hodiny vyčlenené na kreatívne schopnosti samotných škôl.
V roku 2025 stúpol priemerný plat učiteľov základných a stredných škôl podľa odborárskych tabuliek na 1955,50 eura (po zohľadnení inflácie od roku 2010 sa učiteľský plat reálne zvýšil na 1300 až 1400 eur), kým celonárodný priemer sa dostal na úroveň 1620 eur.
Väčšina pedagógov však s platom podľa štúdie OECD naďalej nebola spokojná, ich priemerný vek sa zvýšil v roku 2024 na 45 rokov a výsledky slovenských žiakov – ako už bolo spomenuté – sa zhoršujú.
Milióny a miliardy
Rozpočet regionálneho školstva sa zvýšil zo zhruba jednej miliardy eur v roku 2010 na 3,9 miliardy v roku 2025. Nemalú časť z tejto sumy pokrývajú eurofondy. Celkovo malo ministerstvo školstva (čiže nielen na regionálne školstvo) vyčlenených z bruselských peňazí na roky 2021 až 2027 približne miliardu eur – čiže zhruba 143 miliónov eur na rok.a
K 31. januáru 2026 bolo vyčerpaných 23 percent prostriedkov, takzvane zazmluvnených (schválených na konkrétne projekty) bolo 65 percent z balíka.
Súbežne s „klasickými“ eurofondami sa však začali čerpať aj peniaze z Plánu obnovy, ktorým Európska únia reagovala na následky pandémie covidu v rokoch 2020 až 2022. Pre školstvo sú z tohto balíka vyčlenené stovky miliónov eur.
Školenia na poslednú chvíľu
Predstavitelia Slovenskej komory učiteľov podrobili ministerstvo kritike za aktivity, ktoré úzko súvisia s platmi pedagógov. Systém, keď zhruba desatinu platu môžu tvoriť príplatky za kredity, ktoré učitelia získavali za absolvovanie akreditovaných školení, nahrádzajú príplatky za profesijný rozvoj.
Starší – kreditový systém – definitívne skončí k 31. augustu 2026. A učitelia, ktorí dovtedy nestihnú absolvovať školenie podľa nových pravidiel, prídu podľa kritikov o príplatky.
Zástupca učiteľskej komory Viktor Križo ministerstvu vyčíta, že školenia sa podľa neho realizujú na poslednú chvíľu a zarobia na nich aj neseriózne firmy. Akreditáciu na kurzy pre pedagógov podľa neho získalo až 270 organizácií
. Tvrdí, že sú medzi nimi aj narýchlo založené „eseročky“.
„Učiteľovi stačí sedieť doma na gauči a za dva dni získa certifikát za 50 hodín,“ zhrnul Križo pre Aktuality.sk. 50-hodinové školenie (dva dni a dve hodiny) otvára cestu k zisku 3-percentného príplatku. Súbežne však môže pedagóg absolvovať aj ďalšie školenia a zvýšiť si príplatok až na 12 percent.
Križo takýto systém označuje za „rýchlokurzy“, ktoré len kamuflujú vzdelávanie, ktoré by pedagógov reálne posúvalo vpred.
Podozrivé učebnice?
Križovi sa nepozdáva ani to, akým spôsobom sa majú európske peniaze použiť na nákup učebníc.
V decembri 2025 podľa neho ministerstvo vyčlenilo na tento účel 20 miliónov eur. Nové učebnice sa podľa Križa v takom krátkom čase napísať nedajú.
Je presvedčený, že sa preto nakupujú staršie učebnice zo skladov.
Ministerstvo zlyhania odmieta
Ministerstvo školstva, ktoré pod vedením Druckera ohlásilo v roku 2025 „najväčšiu reformu za 20 rokov“, odmieta, že pri rozdeľovaní európskych peňazí zlyhalo.
„V rámci Plánu obnovy a odolnosti SR boli v rokoch 2022 – 2024 vyhlásené štyri metodické usmernenia (výzvy) na podporu individuálneho profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, do ktorých sa zapojilo celkovo 4 441 škôl a školských zariadení, pričom mnohé z nich využili možnosť zapojiť sa opakovane,“ odpísalo na otázky Aktuality.sk.
Zároveň však priznalo, že výzva nenaplnila očakávania. „Reálny záujem o tieto formy vzdelávania bol nižší, než sa pôvodne očakávalo,“ dodali zástupcovia ministerstva. Peniaze tak kompetentní presunuli na iné projekty.
Kvalitné a moderné publikácie
Tieto zdroje však podľa ministerstva nesmerovali na nákup učebníc. „Ide o dva samostatné projekty v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR, ktoré majú oddelené rozpočty aj ciele,“ reagovalo ministerstvo.
Na kúpu učebníc bolo podľa ministerstva vyčlenených 15 miliónov eur bez DPH.
„Dôležité je zdôrazniť, že nejde o „staré učebnice zo skladov“. Všetky obstarávané publikácie sú kvalitné a moderné. Zároveň majú doložku ministerstva, ktorá garantuje ich odbornú aj formálnu kvalitu a zároveň potvrdzuje ich súlad s novým štátnym vzdelávacím programom,“ odpísali z ministerstva.
Na konkrétne otázky, kto je autorom učebníc a kedy boli napísané, však ministerstvo neodpovedalo.
Vyjadrilo sa naopak k otázke, prečo sa majú v digitálnej dobe míňaťmilióny eur na papierové učebnice.
„Školy budú v rámci nového štátneho vzdelávacieho programu využívať pri výučbe okrem učebníc aj viaceré interaktívne a digitálne nástroje a metódy. Napríklad na metodickom portáli Učíme – metodický portál ponúkame viacero digitálnych materiálov, ktoré môžu učitelia využiť. Kvalitné papierové učebnice však majú aj v modernom vzdelávaní svoje miesto,“ uzavrelo ministerstvo.
