Rusko prekvapilo Európu: Mzdy už prekonávajú slovenské. Putin má však problém

Ruské mzdy sa dostali nad slovenské. Na prvý pohľad to vyzerá ako ďalší dôkaz sily Putinovej ekonomiky. V skutočnosti však za rastom príjmov stojí najmä vojna na Ukrajine a ruskej armáde tento vývoj dokonca môže spôsobiť problémy. Rýchlo rastúce platy totiž vedú k tomu, že vojnová mašinéria paradoxne zdražuje sama seba.  

Rusko sa už roky snaží pôsobiť ako veľmoc, ktorá sa dokáže postaviť Západu nielen vojensky, ale aj ekonomicky. Realita peňaženiek bežných Rusov však bola podstatne skromnejšia. Krajina síce disponuje obrovskými nerastnými zdrojmi, jadrovými zbraňami a ambíciou patriť medzi svetové mocnosti, priemerné príjmy obyvateľstva však za úrovňou Slovenska dlhodobo zaostávali.

Údaje dobre ukazujú, aká veľká bola priepasť medzi príjmami v oboch krajinách. Rozdiel dobre ilustrujú údaje štatistických úradov. Priemerná nominálna mesačná mzda v ruskej ekonomike dosiahla v roku 2020 približne 51-tisíc rubľov, čo zodpovedalo pri priemernom kurze približne 626 eurám. Na Slovensku to bolo v rovnakom roku 1 133 eur.

Prudký rast

Samotné porovnanie miezd nehovorí, koľko si za ne ľudia môžu kúpiť. A práve tu je dôležitý ďalší rozmer ruského príbehu. Ceny v Rusku totiž nie sú automaticky násobne nižšie než na Slovensku. Niektoré tovary a služby sú síce lacnejšie, pri väčšine spotrebného tovaru však platí, že ceny sú porovnateľné s našimi. Ruský pracovník preto nemal jednoducho „polovičné ceny“ ako kompenzáciu za výrazne nižšiu mzdu.

Za posledné roky sa však tento obraz začal meniť. Vlani priemerná nominálna mesačná mzda v Rusku skokovo stúpla až na 102-tisíc rubľov, čo pri priemernom kurze za celý rok predstavovalo približne 1 078 eur. Na Slovensku v tom istom roku dosiahla priemerná mesačná mzda 1 620 eur.

Na prvý pohľad to stále nevyzerá ako ruské víťazstvo. Pri prepočte podľa bežného výmenného kurzu zostáva slovenská priemerná mzda o stovky eur vyššia. Agentúra Bloomberg však zanalyzovala, koľko tovarov a služieb si za svoju mzdu môže Rus v porovnaní so Slovákom či inými Európanmi v skutočnosti kúpiť.

A práve po zohľadnení cenových rozdielov prišlo prekvapivé zistenie. Bloomberg upozornil, že pri porovnaní podľa parity kúpnej sily (PPP) sa Rusko v roku 2025 dostalo so svojou priemernou mzdou nad úroveň viacerých členských krajín Európskej únie – vrátane Grécka, Maďarska a Slovenska. Bloomberg vychádzal z údajov ruskej štatistickej služby a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Foto:
Pravda
Priemerné mzdy v Rusku sa približujú mzdám v krajinách EÚ

Pre Slovensko je pritom tento posun zaujímavý aj preto, že ešte pred niekoľkými rokmi by podobné porovnanie pôsobilo ťažko predstaviteľne. Slovenské mzdy boli v nominálnom vyjadrení výrazne nad ruskými. Tesne pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu, v roku 2021, bol rozdiel v kúpnej sile slovenských a ruských platov oveľa väčší, a to v prospech našich príjmov. Priemerná mzda podľa PPP bola u nás podľa OECD približne 38-tisíc dolárov, zatiaľ čo v Rusku okolo 28-tisíc dolárov.

Prečo sa ruským platom darí?

Za týmto obratom však nie je jednoduchý príbeh o tom, že by sa ruská ekonomika zrazu stala úspešnejšou. Práve naopak, tento vývoj sa dá vysvetliť práve náročnou situáciou v hospodárstve. Ruská ekonomika totiž presúva čoraz viac ľudí a peňazí do odvetví spojených s vojnou. Štát pumpuje obrovské sumy do armády a obranného priemyslu, armáda potrebuje nových vojakov a podniky zároveň zápasia s nedostatkom pracovníkov. Výsledkom je tlak na rast miezd, ktorý sa začína šíriť celou ekonomikou.

To môže vyzerať ako dobrá správa pre ruského zamestnanca. Pre Kremeľ však vzniká problém: vojna, ktorá tlačí mzdy nahor, zároveň zdražuje jej pokračovanie. Čím viac musí štát platiť vojakom a zamestnancom v obrannom priemysle, tým viac musia civilné firmy ponúkať pracovníkom, aby ich udržali. A čím vyššie mzdy rastú, tým viac rastú aj náklady podnikov. Ak pritom produktivita práce nestíha držať krok, ekonomika začína platiť za rast príjmov svojich pracovníkov čoraz vyššiu cenu.

Tento mechanizmus dobre ilustruje porovnanie vojakov a bežných zamestnancov. Podľa odhadov Bloomberg Economics bol mesačný príjem ruského vojaka slúžiaceho na základe zmluvy v roku 2022 približne štvornásobkom priemernej mzdy v krajine. Dnes je rozdiel približne dvojnásobný. Ak by Kremeľ chcel prilákať ďalších vojakov, bude musieť pravdepodobne ponúknuť ešte viac.

Ruská verzia „holandskej choroby“

Vzniká tak začarovaný kruh. No problém nie je iba v tom, že firmy musia platiť vyššie mzdy. Dôležité je, čo za tieto mzdy ekonomika dokáže vyrobiť.

Ak mzdy rastú rýchlejšie než produktivita práce, do ekonomiky prichádza viac peňazí, no menej tovarov, ktoré je za ne možné kúpiť. Výsledkom môže byť tlak na rast cien. Presne tento problém podľa Bloombergu začína Rusko pociťovať. Mzdy od začiatku vojny rastú približne o päť percentuálnych bodov rýchlejšie než produktivita.

Bloomberg tento jav prirovnáva k holandskej chorobe. Názov môže znieť ako medicínsky pojem, v skutočnosti ide o ekonomický fenomén. Klasickým príkladom je krajina, ktorá objaví veľké ložiská ropy alebo zemného plynu. Príjmy z ich predaja prudko rastú. Peniaze a pracovníci sa začnú presúvať do energetiky, pretože tam sú vyššie mzdy a väčšie zisky. Ostatné odvetvia však postupne strácajú ľudí aj kapitál a stávajú sa menej konkurencieschopnými.

Foto:
19rusinfo.ru
Vladimir Putin v uniforme

Práve preto sa hovorí o „chorobe“: úspech jedného sektora môže paradoxne poškodiť zvyšok ekonomiky. V Rusku dnes podľa Bloombergu plní úlohu ropy niečo iné – vojenské výdavky. Kremeľ pumpuje obrovské množstvo peňazí do vojny. Zbrojárske podniky dostávajú objednávky, armáda ponúka vysoké odmeny a pracovníci smerujú tam, kde sú najlepšie platení. Výsledkom je rast miezd a nedostatok pracovnej sily v ostatných odvetviach.

Je to teda určitá „vojnová verzia holandskej choroby“. Rusko sa tak môže stať závislým od vojny ako zdroja ekonomického rastu.

Niektoré dôsledky sú už viditeľné. V ruskom stavebníctve podľa údajov citovaných Bloombergom chýba približne 200-tisíc pracovníkov. Štátne Ruské železnice ponúkajú zváračom vyššie mzdy než niektorým vedúcim pracovníkom na staniciach a vyššie náklady následne prenášajú do cien nákladnej dopravy.

Ďalším problémom sú investície. Ruská centrálna banka zvýšila úrokové sadzby, aby zabrzdila inflačné tlaky. Lenže vysoké úroky zároveň zdražujú úvery a obmedzujú investície firiem. Tie pritom Rusko potrebuje práve na zvýšenie produktivity – teda na to, aby dokázalo vyrábať viac s rovnakým počtom pracovníkov.

Ekonómka z Oxford Economics Tatiana Orlovová opísala túto situáciu ako začarovaný kruh: nedostatok pracovnej sily si vyžaduje zvýšenie produktivity prostredníctvom investícií, no vysoké úrokové sadzby tieto výdavky obmedzujú.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Rusko
Slovensko
vojnová verzia
parita kúpnej sily
holandská choroba
platy
priemerná mzda

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.