Keď horúčava odstaví jadro: prečo potrebujeme viac energetiky riadenej občanmi (názor Doroty Osvaldovej)
obchodnyregister
2026.08.07.
Neexistuje jeden zázračný zdroj energie. Ak klimatická zmena dokáže vysušiť rieky, nemali by sme budovať energetický systém, ktorý je závislý od toho, či zostanú plné.
Autorka je koordinátorkou klimatickej a energetickej kampane Greenpeace Slovensko
Počas tohto leta padlo päť teplotných rekordov, z toho dva včera. Nie jeden, päť. A to sa ďalšia vlna horúčav očakáva na budúci týždeň. Za jeden deň záchranári vyrážali ku 105 kolapsom z tepla. Dunaj zaznamenal najnižší mesačný prietok v histórií meraní. Klimatická kríza nie je hrozbou budúcnosti, ale realitou súčasnosti.
V Maďarsku vypínajú reaktory
My ani naša infraštruktúra na ňu nie sme pripravení. Ukazuje sa to aj na príklade jadrových elektrární, ktoré nie sú pripravené fungovať v zmenenej klíme. V Maďarsku rekordne nízka hladina Dunaja a dlhotrvajúce horúčavy spôsobili nútené vypnutie siedmich z ôsmich turbín jadrovej elektrárne Paks.
V Dunaji, ktorý poskytuje vodu na chladenie elektrárne, totiž nie je dostatok vody. Takže zdroj, ktorý dodáva 50 percent maďarskej elektriny, nefunguje. Odhadované škody sú podľa podpredsedu vládnucej strany Tisza Marka Radnaia 275 až 550 miliónov eur.
Prečítajte si tiež:
V Rumunsku armáda ostreľuje skalu Pârjoaia, ktorá predstavovala prekážku v koryte Dunaja. To všetko preto, aby mohli odviesť väčší objem vody smerom k Starému Dunaju a jadrovej elektrárni Cernavoda. Bez tohto opatrenia by Černovodskú jadrovú elektráreň museli odstaviť.
Rovnako je na tom Slovinsko. Jadrová elektráreň Krško musí pre nízku hladinu vody a vysokú teplotu v rieke Sáva znižovať výkon. Elektráreň totižto vypúšťa chladiacu vodu späť do rieky a v tejto horúčave by celú rieku aj všetko, čo je v nej, uvarila.
Sú elektrárne pripravené na tisícročné sucho?
Slovensko je na tom o čosi lepšie, pretože vodu nemusí vypúšťať späť do rieky. Má totiž chladiace veže. No ani tu sa nemôžeme tváriť, že sa nás to netýka. Mochovce aj Jaslovské Bohunice sa chladia vodou z nádrží Veľké Kozmálovce na Hrone a Sĺňava na Váhu, takže sú tiež závislé od množstva vody a teploty v týchto riekach.
Problematický je tiež fakt, že strácame 20 až 40 percent vody používanej na chladenie, pretože sa odparí. A akokoľvek potrebujú menej vody na prevádzku, značná časť tejto vody sa stratí a treba ju doplniť. Elektrárne sú stavané tak, že si vedia poradiť s krátkym obdobím storočného sucha. Sú však schopné vyrovnať sa s päťstoročným suchom?
Prečítajte si tiež:
A čo s tisícročným suchom? Jadrové elektrárne sú navyše vysoko závislé od vodných prečerpávačiek, ktoré ako obrovské batérie ukladajú elektrinu vyrobenú v čase, keď ju nikto nechce, ani nepotrebuje. Keď nebude dostatok vody, ako budú vodné elektrárne poskytovať podporné služby pre jadrové elektrárne?
Musíme si uvedomiť, že to všetko je len začiatok. Svet je na prahu oteplenia o 1.5 °C, ktoré sa štáty zaviazali udržať v rámci Parížskej dohody. Emisie však stále stúpajú.
Jadrové elektrárne, ktoré sú závislé od dostupnosti chladiacej vody, môžu byť v čase sucha a extrémnych horúčav vystavené rovnakému klimatickému riziku ako poľnohospodárstvo, doprava či zásobovanie vodou. Práve preto by sme energetickú politiku nemali stavať na predstave, že existuje jeden „zázračný“ zdroj, ktorý vyrieši všetky naše problémy.
Energetika nemusí byť o veľkých investoroch
Potrebujeme energetický systém, ktorý je rozmanitý, decentralizovaný a odolný. A tu majú obnoviteľné zdroje zásadnú výhodu. Solárne panely a veterné elektrárne nepotrebujú na výrobu elektriny chladiacu vodu. Počas horúčav navyše často vyrábajú práve vtedy, keď spotreba elektriny prudko rastie – napríklad v dôsledku používania klimatizácie.
Samotné obnoviteľné zdroje, samozrejme, nestačia. Spolu s nimi potrebujeme batériové úložiská, flexibilnú spotrebu, ideálne aj jej zníženie, moderné elektrické siete, prepájanie regiónov a lepšie riadenie dopytu. A hlavne musíme prestať s tým, čo tu krízu spôsobuje – so spaľovaním fosílnych palív. Jednou z odpovedí môžu byť energetické spoločenstvá .
Prečítajte si tiež:
Obec, bytový dom, družstvo, škola, firma či skupina domácností môžu spoločne vlastniť solárne panely, batériové úložisko alebo inú obnoviteľnú elektráreň a vyrobenú energiu medzi sebou zdieľať. Európska komisia dnes energetické spoločenstvá označuje za dôležitý nástroj pre lacnejšiu, odolnejšiu a občanmi riadenú energetiku.
V apríli 2026 dokonca prijala osobitné odporúčania na podporu energetických spoločenstiev a zdieľania energie. To je dôležitá zmena pohľadu. Energetika nemusí byť iba príbeh veľkých elektrární a veľkých investorov. Môže byť aj príbehom miest, obcí a ľudí, ktorí si časť svojej energie vyrábajú sami.
Úžitok zostáva v rukách ľudí
Energetické spoločenstvá zároveň zvyšujú odolnosť. Ak vypadne veľký zdroj, alebo sa skomplikuje dovoz elektriny, systém založený na tisícoch menších zdrojov, úložísk a flexibilných odberateľov je menej závislý od jedného kritického bodu. Energetické spoločenstvá prinášajú väčšiu energetickú autonómiu, nižšiu zraniteľnosť voči cenovým šokom a možnosť, aby ekonomický úžitok z výroby energie zostával v rukách ľudí.
Klimatická zmena mení podmienky, v ktorých energetika funguje. To, čo bolo spoľahlivé pri stabilnejších teplotách a dostatku vody, nemusí byť rovnako spoľahlivé v období sucha, horúčav a extrémov.
Prečítajte si tiež:
Ak chceme energetiku pripraviť na budúcnosť, mali by sme prestať investovať do nových veľkých elektrární, a začať investovať do tisícov menších solárnych, veterných a geotermálnych zdrojov, batérií, modernizácie distribučných sietí a energetických spoločenstiev. Najbezpečnejšia energia totiž nie je tá, ktorú vyrába jeden obrovský zdroj.
Je to tá, ktorú dokážeme vyrábať z viacerých domácich zdrojov, zdieľať ju medzi sebou a prispôsobiť jej spotrebu podmienkam, ktoré nám prináša meniaca sa klíma. Ak klimatická zmena dokáže vysušiť rieky, nemali by sme budovať energetický systém, ktorý je závislý od toho, či zostanú plné.