Zo starého mlyna vytvoril unikátne múzeum. Ukazuje rádiá, telefóny aj prvé mobily

Malé, ale exponátmi veľké. Múzeum rádiotechniky a komunikačnej techniky v Haniske pri Prešove zaujme nielen fajnšmekrov. Cestu si sem nájdu aj ľudia, ktorí si chcú zaspomínať.  

Jedinečnú atmosféru umocňuje aj fakt, že múzeum sídli v budove vyše 120-ročného mlyna. Keďže svojmu účelu už dávnejšie neslúžil, poskytol vhodné útočisko pre netradičné múzeum. Za jeho vznikom stojí Stanislav Hrabko, ktorý je majiteľom a správcom v jednej osobe.

„Mlyn je z roku 1904. Neskôr slúžil ako sýpka a sklad zeleniny. Po roku 1989 tu fungovala krčma, no majiteľom zámer nevyšiel a budova bola zhruba 20 rokov prázdna. Nakoniec sme sa s manželkou rozhodli, že bývalý mlyn kúpime,“ osvetlil Hrabko v skratke históriu jedinečnej budovy.

Prvé rádio je skrinka

Niekdajší mlyn s hrubými múrmi sa stal sídlom, kde mohol umiestniť svoju veľkú zbierku – niekoľko stoviek kusov telekomunikačnej, meracej či rádiotechniky. Nájdete tu klasické telefóny s ciferníkom, televízory, vysielačky, zosilňovače či prvé mobilné telefóny, ktoré pripomínali kufrík so slúchadlom. Ide o zbierku, ktorá zahŕňa prístroje od roku 1925 zhruba až po koniec 90. rokov.

Foto:
Boris Macko
Malé, ale exponátmi veľké. Múzeum rádiotechniky a komunikačnej techniky v Haniske pri Prešove zaujme nielen fajnšmekrov. Nájdete tu staré rádiá, televízory, telefóny aj telefónny automat.

Pán Stanislav rozpráva o svojej zbierke oduševnene a s nadšením. Niečo mu časom doniesli ľudia, časť prístrojov získal na burzách. Niečo dokonca aj v šrote. Ku každému prístroju vie niečo povedať, k viacerým sa viažu aj zaujímavé príbehy. Napríklad najstaršie rádio, ktoré má vyše 100 rokov. Dostal ho od muža, ktorému niečo opravoval.

„V tom čase v podstate ani netušili, ako má rádio vyzerať. Bola to skrinka, ktorá prijímala rádiové signály. K tomu si ľudia dali slúchadlá na uši a chytali signál,“ priblížil úplné počiatky rádií.

Dnes je už na dôchodku, no vyše 20 rokov pracoval v telekomunikáciách. Od roku 2004, keď ho z práce prepustili, prešiel na živnosť a opravoval elektroniku. „Od roku 1990, keď sa otvorili hranice, všetci chodili na Mexikoplatz do Rakúska. Ľudia si tam kupovali televízory, rádiá či veže. No tie sa časom kazili a už vtedy za mnou chodili kvôli tomu, aby som ich opravil. V minulosti boli konštruované tak, že väčšina z nich sa dala opraviť,“ komentoval vývoj majiteľ jedinečného múzea.

Z domu do mlyna

Práve spomínané skutočnosti ho primäli k tomu, že začal zbierať staršie prístroje. „Začalo to rádiami. Najprv elektrónkovými, neskôr tranzistorovými. Najskôr pribudli magnetofóny a televízory z 50. a 60. rokov,“ hovorí s úsmevom o začiatkoch zberateľ a múzejník. Časom však nastal problém s tým, kam všetko umiestniť. Najskôr bola zbierka umiestnená v dome, či už v dielni, alebo na povale. Tam však vzhľadom na vlhkosť došlo k znehodnoteniu niektorých kusov techniky.

Foto:
Boris Macko
Malé, ale exponátmi veľké. Múzeum rádiotechniky a komunikačnej techniky v Haniske pri Prešove zaujme nielen fajnšmekrov. Nájdete tu staré rádiá, televízory, telefóny aj telefónny automat.

Neskôr prišli na rad aj izby vrátane obývačky. Preto spolu s manželkou hútali, ako situáciu vyriešiť. Rozhodli sa kúpiť spomínaný starý mlyn. „Manželka zdedila starý dom s pozemkom v blízkej obci. Predala ho a za získané peniaze sme kúpili mlyn. Ostalo aj na opravy a úpravy. Ja tu mám múzeum, na poschodí má manželka miestnosť na oslavy a spoločenské stretnutia,“ upresnil Hrabko, ktorý robil práce na úprave fasády a niektorých vnútorných priestorov vlastnými silami.

Vďaka mlynu a rukopisu, ktorý budove vtlačil, má malé múzeum jedinečnú atmosféru. Aj kvôli tomu sa ho oplatí navštíviť. Stredná a staršia generácia si tu vďaka prístrojom zaspomína na detstvo a mladosť. No „chytajú“ sa aj deti.

„Chodia sem deti zo škôl a škôlok. Cez starú ústredňu mám prepojených niekoľko starých telefónov s ciferníkom. Deti, ktoré poznajú len mobily, si nadšene telefonujú klasickými telefónmi,“ hovorí múzejník.

Spomenul aj návštevu škôlkarov, ktorí nadšene točili kľukou vojenského dynama, aby rozsvietili žiarovku. „Stáli v rade, každý z nich to chcel vyskúšať, boli schopní točiť kľukou celé minúty,“ uzavrel s úsmevom.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
múzeum
Stanislav Hrabko
telekomunikácie
rádio
mlyn
Prešov

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.