Mocenský kalkul: izolácia strelca na psychiatrii, ohýbanie faktov aj expresný vyhadzov

obchodnyregister 2026.08.09.

Neštandardné držanie strelca Juraja Cintulu na psychiatrickej klinike, zneužívanie fotografií z protestov proti opozičným politikom aj neochota prijať vecnú kritiku od „vlastných“. Mesiace po atentáte na premiéra Roberta Fica priniesli viacero pozoruhodných zvratov.  

V júni uplynulo 20 rokov odvtedy, čo Smer vyhral voľby a Robert Fico sa stal prvýkrát premiérom. Dnes je pri kormidle po štvrtý raz. A my mu nastavujeme zrkadlo. Aj v knihe Fico – Posadnutý pomstou, ktorú zverejňujeme na pokračovanie. Kniha zachytáva udalosti od predčasných parlamentných volieb v septembri 2023 do začiatku roka 2025.

Čudná hra s teroristom

„Mňa ten človek (atentátnik, pozn. autora) vôbec nezaujíma a ja som mu odpustil, pretože on bol iba nástrojom v rukách niekoho iného. Bol to opozičný aktivista, ktorý bol motivovaný obrovskou mierou nenávisti,“ hovoril unaveným hlasom predseda vlády.

„On si to musí dať v hlave dohromady sám, či mu to stálo za to, aby bol predĺženou rukou slovenskej opozície.“

Trvalo desať mesiacov, kým obžalovali páchateľa, ktorého zadržali priamo na mieste atentátu a k streľbe sa priznal. Prečo? Veď všetko sa zdalo byť také jasné.

Ponúkala sa teória, že Fico a koalícia chcú naťahovať čas, aby mohli čo najdlhšie tvrdiť, že atentátnika zradikalizovali opozícia a médiá. Prípadne, že za tým celým mohla byť organizovaná skupina.

Mimochodom, Fico hovoril o organizovanej skupine, už keď bol v opozícii.

„Som presvedčený, že na Slovensku funguje organizovaná zločinecká skupina novinárov a sú sústredení predovšetkým v Denníku N, v denníku Sme a v Aktualitách. A dávam do pozornosti orgánov činných v trestnom konaní, aby začali vážne prešetrovať, do akej miery nabúravajú títo novinári štátnosť, do akej miery útočia na štátne orgány Slovenskej republiky.“

Fico vtedy musel vedieť, že klame, ale hodilo sa mu to. Keď o tom hovoril po atentáte, už som mal pochybnosť, že si to naozaj môže myslieť a veriť tomu. Následok zranenia aj toho, že sa uzavrel so svojimi najbližšími do bubliny, kde sa utvrdzovali v tom, že na Fica zaútočila progresivistická mašinéria politikov, novinárov a mimovládkarov. Že mu vyhlásili vojnu, v ktorej sa on musí brániť a aj útočiť. Aby nakoniec neprehral. Aj takéto signály som dostával z Ficovho kruhu dôvery.

A tak konšpirácia o organizovanej skupine politikov a médií, ktorí radikalizovali Juraja Cintulu, dostávala vďaka Ficovi a vládnym politikom stále väčší priestor. Jeho tvár sa napríklad objavila aj na dvoch fotografi ách z protivládnej demonštrácie zo 7. februára 2024. Jednu urobil fotograf Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a tvár strelca bola pod transparentom s nápisom „Nenažratá mafiánska chobotnica“ a na druhej, ktorú zverejnil britský The Guardian, bol tiež súčasťou davu.

Z bezpečnostných zložiek sme sa dozvedali, že preverujú Cintulovo prepojenie na stranu Demokrati. Predseda strany Jaroslav Naď kritizoval podľa neho účelové spájanie atentátnika s politickou stranou.

Internetom už krátko po atentáte kolovali fotografie z protestu počas výjazdového rokovania vlády v apríli v Dolnej Krupej, na ktorých boli atentátnik a regionálny predstaviteľ Demokratov Marek Polonec.

V rozhovore pre denník Štandard to spomenul minister vnútra Šutaj Eštok: „Len sa pozrite na všetky jeho väzby, ktoré mal. Bol to človek, ktorý navštevoval protivládne protesty, ktorý bol dokonca na viacerých výjazdových rokovaniach vlády, pohyboval sa v nejakom kruhu a na sociálnych sieťach komunikoval v nejakej skupine. (…) Ten páchateľ je ideologicky absolútne vyprofilovaný. Keď si všimnete komunikáciu niektorých politických strán na Slovensku, poviem, že neparlamentných, tak aj vidíte, kde najviac ideologicky pasoval, vedľa koho na protestoch stál. Stál na proteste, ktorý organizovali spolu s Demokratmi na výjazdových rokovaniach vlády.“

Juraj Cintula tam naozaj bol. Bol jedným z tých, ktorí držali transparent s nápisom „Mier plus prosperita. Vojna plus chudoba“. Bol tam aj miestny aktivista Matej Karásek, ktorý držal kartón s nápisom „Smerom k sviniam“. Karásek pracuje na Univerzite Komenského v Bratislave. A mal z toho problémy.

Predseda Demokratov Naď poukazuje na zneužívanie tejto fotografie: „Do dnešného dňa Fico, Šutaj Eštok, Kaliňák či Gašpar a ďalší verejne len na základe tejto jednej fotky tvrdia, že strana Demokrati je zodpovedná za atentát. Faktom však je, že nikto z našich predstaviteľov sa s pánom Cintulom nikdy zámerne nestretol, nepoznali sme sa s ním a nikdy medzi mami neprebehla žiadna spolupráca.“

„Tak a už zrejme pomaly hľadajú cestičky ako sa prostredníctvom atentátu pokúsia diskreditovať ľudí, ktorí sa netaja nesúhlasom s ich politikou. Na rektorát Univerzity Komenského prišlo video z protestu v Dolnej Krupej s tým, že pri jej zamestnancovi, teda mne, stojí Juraj Cintula,“ zdôveril sa ešte Karásek na Facebooku.

„Keby sa tak, ako na začiatku akcie v Dolnej Krupej, nesnažili kontrolovať len ľudí, čo prišli vyjadriť nesúhlas s transparentom (ešte sme ani nedorazili a už nám išli naproti), ale posvietili si aj na tých, ktorí pre svoj dôchodkový vek asi vzbudili predpoklad, že sú prívrženci vlády, zrejme by sa im podarilo získať viac informácií aj o čudnom pánovi s briadkou a možno už vtedy aj so zbraňou. My protestujúci občania nemáme v kompetencii vedieť, kto sa medzi nás na chodníku votrie. Toto majú v náplni práce bezpečnostné zložky. My sme nezlyhali v ničom, oni vo všetkom. Svojim zlyhaním, vďaka ktorému sa medzi nás dostal pravdepodobne ozbrojený pomätenec, navyše vystavili potenciálnemu nebezpečenstvu aj nás samotných! Každopádne, nezľaknem sa a necúvnem.“

Naď bol neskôr k veci vypovedať na polícii v Senci: „Podľa podania som sa údajne mal dopustiť podnecovania k trestnému činu, a to tým, že som na tlačovej konferencii niekoľko týždňov pred atentátom mal povedať, že Fico je zlo, ktoré nás ťahá do náručia Putina. Policajný vyšetrovateľ sa ma doslova opýtal, kto som ja, že som si dovolil verejne kritizovať pána premiéra. Po výpovedi, kde som deklaroval, že zatiaľ, verím, žijeme v krajine, kde opozičný politik môže kritizovať predsedu vlády za nezmyselné kroky, o ktorých som presvedčený, že poškodzujú krajinu, sa mi už viac neozvali.“

„Výroba“ opozičného spoluvinníka?

Demokratov v tom období mala navštíviť aj policajná inšpekcia, kde sa snažili zistiť, kto dáva informácie Jurajovi Šeligovi, ktoré využíva na kritiku ministra vnútra.

„Od prvého dňa po atentáte sme začali dostávať informácie z prostredia polície aj SIS, že Smer z toho chce urobiť kauzu opozície, a hľadajú čokoľvek, čo by im k tomu mohlo pomôcť. Dostávali sme informácie, že monitorujú viacerých predstaviteľov strany, odpočúvajú telefóny, zbierajú metadáta o kontaktoch, preverujú sociálne siete, naše vyjadrenia k atentátu a tak ďalej,“ spomína Naď.

„Zvnútra SIS sa k nám opakovane dostala informácia, že politické zadanie od vedenia Smeru je nájsť alebo vytvoriť nejaké prepojenie medzi Cintulom a stranou Demokrati a toto deklarovať v pripravovanej správe o atentáte, pričom ideálne by mohla byť strana Demokrati označená ako ,podporujúca terorizmus‘ a na základe toho by mohol byť podaný návrh na jej rozpustenie a zákaz činnosti. Akokoľvek šialená sa táto možnosť zdá, informácie o tejto snahe sme dostali z viacerých zdrojov – SIS, polície a iných informovaných ľudí.“

Ešte v júli došlo k zaujímavému kroku generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Dva týždne po tom, ako sa podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, jeden z Ficových najbližších ľudí, vyjadril, že podľa jeho osobného názoru bude pokus o vraždu Fica prekvalifikovaný na trestný čin terorizmu, „pretože páchateľ jasne povedal, že útočil aj na funkciu predsedu vlády, čo je útok na ústavnosť a princípy demokracie“, sa k nemu pridal aj Žilinka. Nie však s osobným názorom, ale rovno vec prekvalifikoval.

„V trestnej veci obvineného J. C. pre pokus obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy (…) bol obvinený upozornený na zmenu právnej kvalifikácie skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie,“ napísal na Facebooku. „Na základe obstaraných dôkazov bude stíhaný skutok ďalej právne kvalifi kovaný ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku.“

Vraj to prekvalifikovali na základe zaobstaraných dôkazov. O žiadnych nových dôkazoch však nikto nič nevedel. Dokonca ani tí, ktorí by mali.

A generálna prokuratúra, presnejšie jej hovorkyňa Zuzana Drobová, bola skúpa na slovo: „V tomto okamihu sme poskytli všetky relevantné informácie a verejnosť bude opäť informovaná, len čo to procesná situácia dovolí. Stále prebieha prípravné konanie, ktoré je neverejné.“

Bolo to vlastne smutnosmiešne. Pretože žiadne relevantné informácie nepriniesli. Obrnili sa tým, že prebieha vyšetrovanie, a embargom na informácie. Žilinka akurát apeloval, aby sme sa nepýtali, kedy sa pohnú ďalej a zverejnia ďalšie informácie.

„V súvislosti s vyšetrovaním vražedného útoku na predsedu vlády SR Roberta Fica považujem za potrebné ubezpečiť verejnosť, že OČTK robia všetko pre náležité, objektívne a včasné objasnenie veci. S ohľadom na neverejný charakter prípravného trestného konania, a to aj vzhľadom na povahu a závažnosť stíhaného trestného činu (obzvlášť závažný zločin teroristického útoku), by poskytnutie čiastkových (selektívnych) informácií bolo nielen nekorektné, ale najmä škodlivé z pohľadu dosiahnutia účelu trestného konania. (…) Apelujem na médiá a politikov, aby nevytvárali neprípustný tlak na OČTK, ktoré konajú a sú si plne vedomé svojich kompetencií a zodpovednosti, a nevytvárali tak v spoločnosti, v rozpore s realitou, obraz o ich nečinnosti.“

Vyzeralo to ako ústretový krok Maroša Žilinku voči Smeru a Ficovi. Aby mohli strašiť vyššími trestami nielen pre Juraja Cintulu, ktorému by takto hrozilo v prípade uznania viny 25 rokov až doživotie, ale aj pre tých, ktorí mali na sociálnych sieťach (aj inde) schvaľovať tentoraz už teroristický čin.

„Terorista“ na psychiatrii

Namiesto obžaloby bol strelec izolovaný na psychiatrii. Čo tiež nebolo štandardné. Skôr naopak. Keď sme zisťovali dôvod, tak sme sa mimo záznamu dozvedeli, že tým chcú údajne zabrániť, aby si siahol na život. Viaceré nezávislé zdroje mi však vtedy potvrdili, že na takéto rozhodnutie nevidia dôvod, pretože u atentátnika neexistovali obavy, že by zvažoval samovraždu.

Štyri mesiace po atentáte, v polovici septembra, ma kontaktovala manželka Juraja Cintulu. Písala pod iným menom. Neskôr sa objavila správa, že si rodina zmenila priezvisko, aby ich nespájali s atentátom.

Napísala mi kvôli podmienkam, v akých bol jej manžel počas vyšetrovacej väzby: „Nechcem písať o premiérovi, som v telefonickom kontakte s manželom a práve dnes budú štyri mesiace od osudnej chvíle, keď v Handlovej vystrelil a vážne ho zranil, ale tak aby ho neusmrtil. Nechcem jeho čin obhajovať, ale v poslednom čase vo väzbe na samotke na psychiatrii v Trenčíne, sledovaný kamerami, sa žiada o preloženie do normálneho väzenia, lebo zdravotne nemá ani psychické ani somatické problémy. Napísal aj požadovanú žiadosť, ale vedenie ústavu to stále nerieši, tak ma prosil, aby som sa obrátila na médiá, ktoré by to mohli zverejniť, resp. posunúť riešenie tejto záležitosti, čo som mu sľúbila, aby sa uspokojil a nestrácal trpezlivosť. Ďakujem Vám za porozumenie.“

Bola to zaujímavá situácia. Premiér Fico tvrdil, že mu odpustil, ale z toho, čo mi napísala jeho manželka, sa javilo, že sa deje niečo neštandardné. Niečo, čo môže evokovať pocit, že ho chcú zmanipulovať, aby vypovedal tak, ako si niekto želá.

Deviateho októbra sme sa dostali k uzneseniu Najvyššieho súdu o väzbe pre atentátnika. A ten prišiel s niečím, čo nabúralo novú komunikačnú líniu ministra vnútra Šutaja Eštoka aj premiéra Fica.

Podľa trojčlenného senátu – sudcov Patrika Príbelského, Emila Klemaniča a Mariána Mačuru – bolo jeho väzobné stíhanie opodstatnené. Problém našli inde. Nepozdávalo sa im, že vyšetrovateľka atentátu pod dozorom prokurátorky zmenila právnu kvalifikáciu a prípad začali stíhať ako terorizmus.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo v absolútnom rozpore s tým, čo prezentovala nielen polícia, ale aj generálna prokuratúra a politickí lídri štátu. Podľa sudcov sa totiž dá hovoriť o terorizme vtedy, ak by z dôkazov vyplývalo, že „páchateľ svoj skutok vykonal v úmysle donútiť vládu štátu, aby niečo konala, opomenula alebo strpela“. No a vyšetrovateľka nemala nijaké dôkazy, ktoré by to v prípade atentátu na predsedu vlády potvrdzovali.

Opierala sa o listy atentátnika, ktoré z väzby posielal svojej manželke. Lenže v uznesení Najvyššieho súdu sa dané listy neobjavili. Len vyšetrovateľkou parafrázované časti z nich. Prokurátorka ich považovala za dôkaz terorizmu.

Ako napríklad pasáž: „Zdá sa, že ten najhorší európsky Judáš je na tom dobre. Teraz sa vláda poschovávala do zlatých palácov. To je ten najhorší scenár. Dal som Ficovi milosť, mal by byť len na invalidnom vozíku.“

Alebo keď Juraj Cintula písal manželke: „Vždy mám ten názor, že arogantného revanšistu bolo treba zastaviť.“

Senát Najvyššieho súdu reagoval aj na vyjadrenie prokurátorky, ktoré sa odvoláva na vyjadrenie Juraja Cintulu z dňa atentátu. Keď ešte nebol obvinený.

Sudcovia v augustovom uznesení vyznačili tučným písmom vetu v pasáži, v ktorej píšu: „Vyžaduje sa vyššia miera preukázania dôvodnosti trestného stíhania obvineného ako pri vznesení obvinenia, a to aj s prihliadnutím na ďalšiu procesnú použiteľnosť jednotlivých dôkazov odôvodňujúcich dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. Navyše za situácie, ak okolnosť, ktorá má byť v konaní preukazovaná vo vzťahu k naplneniu znakov trestného činu, má vyplývať iba z výpovede obvineného v procesnom postavení podozrivého.“

Nenašli teda nič, prečo by mal byť atentát na predsedu vlády klasifikovaný ako teroristický čin. Takýto postoj Najvyššieho súdu išiel do sporu s tým, že pár dní predtým obvinila polícia zo schvaľovania terorizmu muža z Nitrianskeho kraja, ktorý mal podľa ministra vnútra Šutaja Eštoka vo svojich videách tvrdiť, že Juraj Cintula zle trafil. Že ho mal trafiť do čela. Za to mu hrozilo tri až desať rokov odňatia slobody.

V priebehu októbra prichádzali aj ďalšie zaujímavé informácie, ktoré sa, bohužiaľ, nepodarilo overiť. Strelec mal údajne na izbe psychiatrie agenta, ktorý mal od neho získať výpoveď, vyjadrenie, ktoré by mohlo smerovať k obvineniu ďalších.

V januári sa k téme držania Juraja Cintulu na psychiatrii vyjadril aj súd. Keď sa Cintulu pred jeho začiatkom novinári pýtali, či verí v spravodlivý proces, odpovedal jednoznačne: „Jasné.“ Rodine odkázal, že ju ľúbi a že svoj čin ľutuje. Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže potom túto komunikáciu prerušili.

Trenčianska sudkyňa Ľubica Balalová si vypočula znalkyne z odboru psychológie a psychiatrie aj obvineného atentátnika, aby rozhodli, že podľa znaleckých záverov Juraj Cintula nepatrí na psychiatriu a nie je dôvod, aby bol hospitalizovaný, keďže netrpí duševnými chorobami a nepredstavuje riziko pre seba alebo okolie. Previezli ho do bežnej vyšetrovacej väzby.

Gruzínska karta, Biden aj Anglosasi

V priebehu vyšetrovania bolo stále jasnejšie, že pokus o atentát nebol dielom sprisahancov ani tajných služieb, ako to ešte v lete 2024 tvrdil gruzínsky premiér Irakli Kobachidze. Ten šíril hoax, že pokus o atentát na zakladateľa vládnucej strany Gruzínsky sen Bidzina Ivanašviliho pripravili tie isté sily, ktoré sa pokúsili zabiť slovenského premiéra Roberta Fica a exprezidenta USA Donalda Trumpa.

„V poslednom období boli spáchané dva teroristické útoky – jeden na Slovensku, druhý v Spojených štátoch amerických. Toto je bežný štýl, ktorý charakterizuje rovnaké globálne politické sily.“

Gruzínsky premiér tiež tvrdil, že ho maďarský eurokomisár pre susedstvo a rozširovanie Olivér Várhelyi varoval, že dopadne ako Fico. Várhelyi to poprel s tým, že ho varoval pred polarizáciou spoločnosti.

Témy sa chytil Ľuboš Blaha. Na mítingu pred eurovoľbami v Kysuckom Novom Meste, kde boli redaktori Postoja, hovoril, že „gruzínsky premiér povedal, že za atentátom na Roberta Fica stoja isté tajné služby, istej krajiny prepojenej na stranu globálnej vojny. Nebudem teraz hovoriť, aké tajné služby, akej krajiny. Asi si viete domyslieť.“

Z publika sa ozvalo: „Biden.“ A Blaha len zopakoval: „Asi si viete domyslieť.“

Blaha na svojom účte na Telegrame citoval v decembri 2024 šéfa ruskej spravodajskej služby Sergeja Naryškina, ktorý v rozhovore pre časopis Razvedčik obvinil Anglosasov, že sa pokúsili zabiť Fica, „ktorý mal odvahu hovoriť na obranu národných záujmov svojej krajiny“. Mimochodom, v marci 2025 sa Blaha stretol so šéfom ruských tajných osobne.

Rastislava Káčera to neprekvapilo: „Rusi sa radi zapoja do hocičoho, čo rozkladá dôveru v demokraciu, Západ, spojenectvo v rámci EÚ a NATO a čo pomáha autokratickým ambíciám kohokoľvek. Rusko je líder krajín ríše zla. A na Slovensku našli spojencov a nepripravený a nezrelý štát, ktorý sa nevie brániť. Pravdepodobne sme prvá obeť ruskej hybridnej vojny proti Západu.“

Nielen Blaha, ale aj Fico hral spravodajskú hru odmietajúcu možnosť, že strelec bol izolovaný jednotlivec. Namiesto toho účelovo živili teóriu, že to mala byť skupina ľudí, prípadne zahraničné mocnosti.

Podporu našli u Viktora Orbána a srbského prezidenta Aleksandra Vučića.

„Sme presvedčení, že to nemohla byť iba ojedinelá udalosť, ale výsledok celkovej atmosféry a všeobecných koordinovaných útokov na premiéra Fica,“ tvrdil Vučić.

Keď píšem tento text, je takmer rok od atentátu. A verejnosť nevie de facto nič – okrem prvotných chaotických tlačoviek dvoch ministrov, niekoľkých nenávistných či konšpiračných videí Fica a faktu, že bola podaná obžaloba. Počúvame o pripravovanej správe SIS (ktorá na to nemá žiadne kompetencie), v ktorej sa údajne objavia „strašné veci“.

„Pravda je, že to, čo po atentáte nasledovalo a trvá dodnes, je absurdné. Namiesto toho, aby o zdravotnom stave informoval šéf lekárskeho konzília a o stave vyšetrovania predseda výboru pre dohľad nad vyšetrovaním (kde mali byť zastúpení poslanci a experti), zažili sme mätúce výlevy dvoch ministrov, Ficove nenávistné a mätúce videá a množstvo dohadov a konšpirácií. Keby niekto chcel využiť atentát a zneužiť ho, nerobil by to inak,“ dodáva Káčer.

Významný posun v prípade dokazovania tohto trestného činu nastal 26. februára 2025. Generálny prokurátor Maroš Žilinka zverejnil na svojom facebookovom účte text, že deň predtým bol generálnej prokuratúre doručený od vyšetrovateľa návrh na podanie obžaloby na obvineného Juraja Cintulu pre obzvlášť závažný trestný čin teroristického útoku. Spis má vraj 18 zväzkov a celkovo 6 239 strán dôkazov a zabezpečených elektronických dát.

Sedemnásteho marca podala prokurátorka generálnej prokuratúry na Špecializovaný trestný súd obžalobu na Juraja Cintulu pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Napriek tomu, že ani Najvyšší súd nenašiel nič, čo by smerovalo k terorizmu, a Juraj Cintula od začiatku tvrdí, že Roberta Fica nechcel zabiť, ale len zraniť.

(Dvoj)tvárny Chmelár

„Podávam trestné oznámenie na Roberta Fica,“ napísal ešte v roku 2019 na Facebooku historik Eduard Chmelár po tom, ako sa predseda Smeru verejne zastal exposlanca Milana Mazureka, odsúdeného za hanobenie rasy, národa či presvedčenia.

Chmelár sa v minulosti snažil vstúpiť do politiky, ale neúspešne. Veľa vody však Dunajom nepretieklo a začal sa angažovať v prospech Smeru. Priamo ako poradca vtedajšieho podpredsedu parlamentu Juraja Blanára.

Podľa ľudí aj z prostredia Smeru to bola svadba z rozumu. Smeru sa hodil Chmelárov výtlak na Facebooku, kde vedel statusom osloviť desiatky tisíc ľudí, najmä z ľavicového spektra, a kde bol Fico roky veľmi silný. Chmelár tak získal pomerne rešpektované miesto a slušný mesačný plat.

Po predčasných voľbách 2023 sa automaticky zaradil do poradného zboru premiéra Fica. Pod Erika Kaliňáka. Tvrdil, že s podmienkou, že mu Smer nechá slobodu vyjadrovať názory – nielen tie, ktoré má totožné s Ficom a vládou. Ale fungovalo im to len do leta 2024. Vo funkcii neprežil ani osem mesiacov. Krk ho stálo Ficovo spojenectvo s extrémistami pod hlavičkou SNS.

Vo východoslovenskej dedinke Malá Franková v okrese Kežmarok sa konalo predstavenie Národného divadla Košice. Hrali hru s názvom Moje baby, ktorá je príbehom o jednom roku v živote troch žien z jednej rodiny – vnučky, matky a babky. Mimochodom, bola to najlepšia írska hra rokov 2008 a 2009.

Vystúpenie náhle prerušil štátny tajomník ministerstva životného prostredia Štefan Kuff a (SNS). Je to bývalý kotlebovec obžalovaný vo veci nebezpečného vyhrážania, keď vraj so svojimi synmi fyzicky i slovne napadol kežmarského farmára pre spory o vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov a hospodárenie na nich. V kauze zatiaľ nepadol právoplatný rozsudok, pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Štefanovi Kuffovi sa hra nepáčila. Vraj „pustili perverzný film, pričom v hľadisku boli malé deti“.

Zastal sa ho minister Tomáš Taraba (SNS), rovnako bývalý kotlebovec. Ten sa sťažoval, že v Malej Frankovej „púšťali progresívni herci perverzné predstavenie plné lgbti scén a tomu primeraný slovník“.

Je dôležité povedať, že tam Taraba nebol a s najväčšou pravdepodobnosťou to predstavenie nikdy nevidel. To mu však nijako nebránilo mudrovať a odsudzovať.

Chmelár sa neudržal a na Facebooku reagoval, že koalícia si nevie spacifikovať extrémistov vo vlastných radoch. Kuffa podľa neho nevedel rozoznať perverzný film od divadelného predstavenia a Tomáš Taraba si vymýšľal báchorky o „predstavení plnom LGBTI scén“.

„To, čo ma doslova vydesilo, sú rastúce názory časti spoločnosti, ktorá nabáda politikov, aby zakázali politickú stranu, film, divadelnú hru alebo noviny, hoci na to v slobodnej spoločnosti neexistujú žiadne zákonné dôvody. Spoločnosť, ktorá prestane byť na toto citlivá, prekročí prah fašizmu bez toho, aby si to uvedomila,“ reagoval tvrdo Chmelár.

„V demokratickej spoločnosti je absolútne neprijateľné, aby vtrhol na predstavenie z pozície štátnej moci nejaký náboženský fanatik s imidžom Nočnej mory z Elm Street a začal rozháňať dav. Toto by si nedovolil ani Jakeš s Biľakom (bývalí čelní predstavitelia komunistickej strany v čase normalizácie, pozn. autora), toto si dovolilo jedine gestapo.“

Vo svojom statuse vyzval Smer a Hlas, aby sa vymedzili voči takýmto praktikám. Argumentoval sociálnodemokratickými princípmi týchto strán. Smer sa však odkláňal od sociálnej demokracie už od prezidentských volieb 2014. A Hlas bol ideologicky prázdny.

Tarabov žolík

Pod Chmelárovým statusom reagoval nahnevaný Taraba. Kopol si doňho otázkou, či je stále poradcom predsedu vlády, a uštipačne mu pripomenul spoločné akcie z minulosti s Michalom Havranom, ľavicovým intelektuálom a publicistom, ktorý je roky kritikom Ficovej politiky a obhajcom ľudských práv a slobôd.

Chmelár vlastne na Kuffove a Tarabove nezmysly reagoval veľmi logicky a správne. Ale žetóny mal Taraba.

O dva dni Chmelár napísal, že končí ako Ficov poradca. Neodišiel sám. Vyhodili ho. Fico mu to ani neoznámil do očí. Cez Erika Kaliňáka mu poslal list s odkazom.

Chmelár neskrýval sklamanie: „Sám som tú otázku položil ako principiálnu: buď tu budú určovať vládnu politiku náboženskí fanatici a politickí extrémisti alebo ideoví dedičia Slovenského národného povstania. Toto nejde skĺbiť. Vybrali si.“

„Takých potkanov ako je Chmelár má Fico vo svojom okolí mimoriadne veľa, medzi inými je najväčším nesporne Kaliňák. Toto je konštatovanie voličov SMERu doložiteľné ich konkrétnymi a nespochybniteľnými dôkazmi,“ reagoval na Chmelárov koniec Harabin.

Bývalý Ficov poradca však neostal len pri krivde z toho, že Fico sa postavil na stranu Tarabu. Z kuchyne vyniesol informácie, podľa ktorých bola Ficova mierová agenda len zásterka. Že nebola vôbec úprimná.

Chmelár písal, ako spoločne s bývalým ministrom zahraničných vecí Českej republiky a bývalým predsedom Valného zhromaždenia OSN Janom Kavanom vypracovali mierovú iniciatívu k vojne na Ukrajine, ktorú ponúkli Ficovi, aby si ju osvojil.

„Bol som preto šokovaný, že za štyri mesiace nebol premiér schopný prijať kovaného sociálneho demokrata Jana Kavana (mimochodom, tiež svojho poradcu v prvej vláde, ktorého odvolal za zvláštnych okolností) a namiesto toho prijal radikálneho pravicového politika Jindřicha Rajchla z mimoparlamentného zoskupenia PRO, z čoho si naši českí priatelia trhali vlasy. To bola taká neúcta k bardovi českej ľavice, že nás to urazilo viac ako samotného flegmatického diplomata Kavana.

Ďalšou ranou bolo pre mňa odmietnutie žiadosti hnutia Zjednotení za mier o pridelení časti peňazí určených pôvodne pre sabat militaristov Globsec na usporiadanie stálej medzinárodnej mierovej konferencie v Bratislave. Robert Fico sa rozhodol venovať všetky peniaze Matici slovenskej bez toho, že by predložila konkrétny projekt, na čo ich použije.

Poslednou kvapkou sa stalo totálne odignorovanie diplomatického úsilia, ktoré sme vyvinuli s Janom Kavanom na usporiadanie globálneho mierového summitu o Ukrajine v Bratislave alebo v Košiciach. Po neúspechu summitu vo Švajčiarsku malo Slovensko veľkú šancu hostiť podobnú vrcholnú schôdzku u nás. Hovoril som o tom s veľvyslancami Ruska, Číny, Turecka a ďalších krajín, ktoré boli ochotné pomôcť.

Jan Kavan využil svoje bohaté diplomatické kontakty a sprostredkoval súhlas najvyšších miest ruskej a ukrajinskej diplomacie. Všetko to stálo už len na maličkosti: zúčastnené strany trvali na ,bumažke‘, teda na písomnom ubezpečení, že konáme v mene premiéra a premiér nad týmto podujatím prevezme záštitu. Odpoveď, ktorú som dostal, ma zarazila: ,Nebudem sa púšťať do vopred prehraných zápasov.‘ Odvtedy túto tému ignoroval,“ zverejnil na svojom profile Chmelár.

K podpore Fica sa vrátil až po jeho návšteve Moskvy a stretnutí s Putinom v decembri 2024 a neskôr obhajoval aj zástupnú tému údajnej mierovej konferencie na Slovensku. Netreba pochybovať, že Chmelár musel vedieť, že je to celé nezmysel a absolútne nereálne, že je to proxy alebo zástupná téma. Napriek tomu sa k nej pridal.

Ignoroval, že Robert Fico nemá ideové ani hodnotové nastavenie. Že témy využíva len na získanie a upevnenie moci. Alebo prekrývanie iných tém. A že je schopný poprieť aj sám seba či utopiť spolupracovníkov, pokiaľ má z toho nejaký prospech.

Chmelár to zistil sám na sebe, mal osobnú skúsenosť, ale naďalej pomáhal Ficovej propagande, aby zasahovala tú skupinu ľudí, ktorú zasiahnuť mala.

Pri písaní týchto kapitol boli použité aj nasledujúce zdroje:

SITA, 6. 9. 2024.

Omediach.com, 24. 1. 2022. Fico opäť útočí: Na Slovensku funguje organizovaná zločinecká skupina novinárov (VIDEO).

Facebook/Matej Karásek, 17. 5. 2024.

Denník N, 21. 6. 2025, Minúta po minúte.

Facebook/Maroš Žilinka – generálny prokurátor, 4. 7. 2024.

Facebook/Maroš Žilinka – generálny prokurátor, 14. 8. 2024.

Aktuality.sk, 3. 10. 2024. Vo videách schvaľoval atentát na premiéra Roberta Fica. Polícia obvinila muža zo schvaľovania terorizmu.

TASS, 24. 7. 2024. Премьер Грузии: покушение на Иванишвили готовили организаторы атак на Трампа и Фицо.

iDnes.cz, 24. 5. 2024. Hrozil mi, že skončím jako Fico, tvrdí premiér Gruzie. Nesmysl, říká eurokomisař.

Postoj.sk, 29. 5. 2024. Ako kampaňuje Smer po atentáte: Všetko po starom. Urážky, strašenie, konšpirácie aj kniha o Che Guevarovi.

Svr.gov.ru, 9. 12. 2024. Директор СВР России Сергей Нарышкин: «Разведка — это сама жизнь».

Sme, 22. 10. 2024. Aj Vučič vidí v atentáte na Fica sprisahanie. V Komárne utužovali vlastný migračný pakt.

Facebook/Eduard Chmelár, 5. 9. 2019.

Aktuality.sk, 3. 5. 2023. Eduard Chmelár radí Jurajovi Blanárovi zo Smeru. Pracujem pre podpredsedu parlamentu, nie pre stranu, hovorí.

SITA, 29. 11. 2023.

Aktuality.sk, 1. 8. 2022. Polícia obvinila dvoch poslancov – otca a syna Kuff ovcov. Mali sa vyhrážať farmárovi.

SITA, 12. 3. 2025.

Sme, 19. 8. 2024. Štátny tajomník Kuff a prerušil divadelné predstavenie. Provokácie, cenzúra, vraví herečka.

Facebook/Tomáš Taraba • SNS – ŽIVOT N.S, 19. 8. 2024.

Facebook/Eduard Chmelár, 19. 8. 2024.

Facebook/Eduard Chmelár, 21. 8. 2024.

Telegram/Štefan Harabin (infokanál), 23. 8. 2024.

Facebook/Eduard Chmelár, 21. 8. 2024.