Mocenský kalkul: izolácia strelca na psychiatrii, ohýbanie faktov aj expresný vyhadzov
obchodnyregister
2026.08.09.
Neštandardné držanie strelca Juraja Cintulu na psychiatrickej klinike, zneužívanie fotografií z protestov proti opozičným politikom aj neochota prijať vecnú kritiku od „vlastných“. Mesiace po atentáte na premiéra Roberta Fica priniesli viacero pozoruhodných zvratov.
V júni uplynulo 20 rokov odvtedy, čo Smer vyhral voľby a Robert Fico sa stal prvýkrát premiérom. Dnes je pri kormidle po štvrtý raz. A my mu nastavujeme zrkadlo. Aj v knihe Fico – Posadnutý pomstou, ktorú zverejňujeme na pokračovanie. Kniha zachytáva udalosti od predčasných parlamentných volieb v septembri 2023 do začiatku roka 2025.
Čudná hra s teroristom
„Mňa ten človek (atentátnik, pozn. autora) vôbec nezaujíma a ja som mu odpustil, pretože on bol iba nástrojom v rukách niekoho iného. Bol to opozičný aktivista, ktorý bol motivovaný obrovskou mierou nenávisti,“ hovoril unaveným hlasom predseda vlády.
„On si to musí dať v hlave dohromady sám, či mu to stálo za to, aby bol predĺženou rukou slovenskej opozície.“
Trvalo desať mesiacov, kým obžalovali páchateľa, ktorého zadržali priamo na mieste atentátu a k streľbe sa priznal. Prečo? Veď všetko sa zdalo byť také jasné.
Ponúkala sa teória, že Fico a koalícia chcú naťahovať čas, aby mohli čo najdlhšie tvrdiť, že atentátnika zradikalizovali opozícia a médiá. Prípadne, že za tým celým mohla byť organizovaná skupina.
Mimochodom, Fico hovoril o organizovanej skupine, už keď bol v opozícii.
„Som presvedčený, že na Slovensku funguje organizovaná zločinecká skupina novinárov a sú sústredení predovšetkým v Denníku N, v denníku Sme a v Aktualitách. A dávam do pozornosti orgánov činných v trestnom konaní, aby začali vážne prešetrovať, do akej miery nabúravajú títo novinári štátnosť, do akej miery útočia na štátne orgány Slovenskej republiky.“
Fico vtedy musel vedieť, že klame, ale hodilo sa mu to. Keď o tom hovoril po atentáte, už som mal pochybnosť, že si to naozaj môže myslieť a veriť tomu. Následok zranenia aj toho, že sa uzavrel so svojimi najbližšími do bubliny, kde sa utvrdzovali v tom, že na Fica zaútočila progresivistická mašinéria politikov, novinárov a mimovládkarov. Že mu vyhlásili vojnu, v ktorej sa on musí brániť a aj útočiť. Aby nakoniec neprehral. Aj takéto signály som dostával z Ficovho kruhu dôvery.
A tak konšpirácia o organizovanej skupine politikov a médií, ktorí radikalizovali Juraja Cintulu, dostávala vďaka Ficovi a vládnym politikom stále väčší priestor. Jeho tvár sa napríklad objavila aj na dvoch fotografi ách z protivládnej demonštrácie zo 7. februára 2024. Jednu urobil fotograf Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a tvár strelca bola pod transparentom s nápisom „Nenažratá mafiánska chobotnica“ a na druhej, ktorú zverejnil britský The Guardian, bol tiež súčasťou davu.
Z bezpečnostných zložiek sme sa dozvedali, že preverujú Cintulovo prepojenie na stranu Demokrati. Predseda strany Jaroslav Naď kritizoval podľa neho účelové spájanie atentátnika s politickou stranou.
Internetom už krátko po atentáte kolovali fotografie z protestu počas výjazdového rokovania vlády v apríli v Dolnej Krupej, na ktorých boli atentátnik a regionálny predstaviteľ Demokratov Marek Polonec.
V rozhovore pre denník Štandard to spomenul minister vnútra Šutaj Eštok: „Len sa pozrite na všetky jeho väzby, ktoré mal. Bol to človek, ktorý navštevoval protivládne protesty, ktorý bol dokonca na viacerých výjazdových rokovaniach vlády, pohyboval sa v nejakom kruhu a na sociálnych sieťach komunikoval v nejakej skupine. (…) Ten páchateľ je ideologicky absolútne vyprofilovaný. Keď si všimnete komunikáciu niektorých politických strán na Slovensku, poviem, že neparlamentných, tak aj vidíte, kde najviac ideologicky pasoval, vedľa koho na protestoch stál. Stál na proteste, ktorý organizovali spolu s Demokratmi na výjazdových rokovaniach vlády.“
Juraj Cintula tam naozaj bol. Bol jedným z tých, ktorí držali transparent s nápisom „Mier plus prosperita. Vojna plus chudoba“. Bol tam aj miestny aktivista Matej Karásek, ktorý držal kartón s nápisom „Smerom k sviniam“. Karásek pracuje na Univerzite Komenského v Bratislave. A mal z toho problémy.
Predseda Demokratov Naď poukazuje na zneužívanie tejto fotografie: „Do dnešného dňa Fico, Šutaj Eštok, Kaliňák či Gašpar a ďalší verejne len na základe tejto jednej fotky tvrdia, že strana Demokrati je zodpovedná za atentát. Faktom však je, že nikto z našich predstaviteľov sa s pánom Cintulom nikdy zámerne nestretol, nepoznali sme sa s ním a nikdy medzi mami neprebehla žiadna spolupráca.“
„Tak a už zrejme pomaly hľadajú cestičky ako sa prostredníctvom atentátu pokúsia diskreditovať ľudí, ktorí sa netaja nesúhlasom s ich politikou. Na rektorát Univerzity Komenského prišlo video z protestu v Dolnej Krupej s tým, že pri jej zamestnancovi, teda mne, stojí Juraj Cintula,“ zdôveril sa ešte Karásek na Facebooku.
„Keby sa tak, ako na začiatku akcie v Dolnej Krupej, nesnažili kontrolovať len ľudí, čo prišli vyjadriť nesúhlas s transparentom (ešte sme ani nedorazili a už nám išli naproti), ale posvietili si aj na tých, ktorí pre svoj dôchodkový vek asi vzbudili predpoklad, že sú prívrženci vlády, zrejme by sa im podarilo získať viac informácií aj o čudnom pánovi s briadkou a možno už vtedy aj so zbraňou. My protestujúci občania nemáme v kompetencii vedieť, kto sa medzi nás na chodníku votrie. Toto majú v náplni práce bezpečnostné zložky. My sme nezlyhali v ničom, oni vo všetkom. Svojim zlyhaním, vďaka ktorému sa medzi nás dostal pravdepodobne ozbrojený pomätenec, navyše vystavili potenciálnemu nebezpečenstvu aj nás samotných! Každopádne, nezľaknem sa a necúvnem.“
Naď bol neskôr k veci vypovedať na polícii v Senci: „Podľa podania som sa údajne mal dopustiť podnecovania k trestnému činu, a to tým, že som na tlačovej konferencii niekoľko týždňov pred atentátom mal povedať, že Fico je zlo, ktoré nás ťahá do náručia Putina. Policajný vyšetrovateľ sa ma doslova opýtal, kto som ja, že som si dovolil verejne kritizovať pána premiéra. Po výpovedi, kde som deklaroval, že zatiaľ, verím, žijeme v krajine, kde opozičný politik môže kritizovať predsedu vlády za nezmyselné kroky, o ktorých som presvedčený, že poškodzujú krajinu, sa mi už viac neozvali.“
„Výroba“ opozičného spoluvinníka?
Demokratov v tom období mala navštíviť aj policajná inšpekcia, kde sa snažili zistiť, kto dáva informácie Jurajovi Šeligovi, ktoré využíva na kritiku ministra vnútra.
„Od prvého dňa po atentáte sme začali dostávať informácie z prostredia polície aj SIS, že Smer z toho chce urobiť kauzu opozície, a hľadajú čokoľvek, čo by im k tomu mohlo pomôcť. Dostávali sme informácie, že monitorujú viacerých predstaviteľov strany, odpočúvajú telefóny, zbierajú metadáta o kontaktoch, preverujú sociálne siete, naše vyjadrenia k atentátu a tak ďalej,“ spomína Naď.
„Zvnútra SIS sa k nám opakovane dostala informácia, že politické zadanie od vedenia Smeru je nájsť alebo vytvoriť nejaké prepojenie medzi Cintulom a stranou Demokrati a toto deklarovať v pripravovanej správe o atentáte, pričom ideálne by mohla byť strana Demokrati označená ako ,podporujúca terorizmus‘ a na základe toho by mohol byť podaný návrh na jej rozpustenie a zákaz činnosti. Akokoľvek šialená sa táto možnosť zdá, informácie o tejto snahe sme dostali z viacerých zdrojov – SIS, polície a iných informovaných ľudí.“
Ešte v júli došlo k zaujímavému kroku generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Dva týždne po tom, ako sa podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, jeden z Ficových najbližších ľudí, vyjadril, že podľa jeho osobného názoru bude pokus o vraždu Fica prekvalifikovaný na trestný čin terorizmu, „pretože páchateľ jasne povedal, že útočil aj na funkciu predsedu vlády, čo je útok na ústavnosť a princípy demokracie“, sa k nemu pridal aj Žilinka. Nie však s osobným názorom, ale rovno vec prekvalifikoval.
„V trestnej veci obvineného J. C. pre pokus obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy (…) bol obvinený upozornený na zmenu právnej kvalifikácie skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie,“ napísal na Facebooku. „Na základe obstaraných dôkazov bude stíhaný skutok ďalej právne kvalifi kovaný ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku.“
Vraj to prekvalifikovali na základe zaobstaraných dôkazov. O žiadnych nových dôkazoch však nikto nič nevedel. Dokonca ani tí, ktorí by mali.
A generálna prokuratúra, presnejšie jej hovorkyňa Zuzana Drobová, bola skúpa na slovo: „V tomto okamihu sme poskytli všetky relevantné informácie a verejnosť bude opäť informovaná, len čo to procesná situácia dovolí. Stále prebieha prípravné konanie, ktoré je neverejné.“
Bolo to vlastne smutnosmiešne. Pretože žiadne relevantné informácie nepriniesli. Obrnili sa tým, že prebieha vyšetrovanie, a embargom na informácie. Žilinka akurát apeloval, aby sme sa nepýtali, kedy sa pohnú ďalej a zverejnia ďalšie informácie.
„V súvislosti s vyšetrovaním vražedného útoku na predsedu vlády SR Roberta Fica považujem za potrebné ubezpečiť verejnosť, že OČTK robia všetko pre náležité, objektívne a včasné objasnenie veci. S ohľadom na neverejný charakter prípravného trestného konania, a to aj vzhľadom na povahu a závažnosť stíhaného trestného činu (obzvlášť závažný zločin teroristického útoku), by poskytnutie čiastkových (selektívnych) informácií bolo nielen nekorektné, ale najmä škodlivé z pohľadu dosiahnutia účelu trestného konania. (…) Apelujem na médiá a politikov, aby nevytvárali neprípustný tlak na OČTK, ktoré konajú a sú si plne vedomé svojich kompetencií a zodpovednosti, a nevytvárali tak v spoločnosti, v rozpore s realitou, obraz o ich nečinnosti.“
Vyzeralo to ako ústretový krok Maroša Žilinku voči Smeru a Ficovi. Aby mohli strašiť vyššími trestami nielen pre Juraja Cintulu, ktorému by takto hrozilo v prípade uznania viny 25 rokov až doživotie, ale aj pre tých, ktorí mali na sociálnych sieťach (aj inde) schvaľovať tentoraz už teroristický čin.
„Terorista“ na psychiatrii
Namiesto obžaloby bol strelec izolovaný na psychiatrii. Čo tiež nebolo štandardné. Skôr naopak. Keď sme zisťovali dôvod, tak sme sa mimo záznamu dozvedeli, že tým chcú údajne zabrániť, aby si siahol na život. Viaceré nezávislé zdroje mi však vtedy potvrdili, že na takéto rozhodnutie nevidia dôvod, pretože u atentátnika neexistovali obavy, že by zvažoval samovraždu.
Štyri mesiace po atentáte, v polovici septembra, ma kontaktovala manželka Juraja Cintulu. Písala pod iným menom. Neskôr sa objavila správa, že si rodina zmenila priezvisko, aby ich nespájali s atentátom.
Napísala mi kvôli podmienkam, v akých bol jej manžel počas vyšetrovacej väzby: „Nechcem písať o premiérovi, som v telefonickom kontakte s manželom a práve dnes budú štyri mesiace od osudnej chvíle, keď v Handlovej vystrelil a vážne ho zranil, ale tak aby ho neusmrtil. Nechcem jeho čin obhajovať, ale v poslednom čase vo väzbe na samotke na psychiatrii v Trenčíne, sledovaný kamerami, sa žiada o preloženie do normálneho väzenia, lebo zdravotne nemá ani psychické ani somatické problémy. Napísal aj požadovanú žiadosť, ale vedenie ústavu to stále nerieši, tak ma prosil, aby som sa obrátila na médiá, ktoré by to mohli zverejniť, resp. posunúť riešenie tejto záležitosti, čo som mu sľúbila, aby sa uspokojil a nestrácal trpezlivosť. Ďakujem Vám za porozumenie.“
Bola to zaujímavá situácia. Premiér Fico tvrdil, že mu odpustil, ale z toho, čo mi napísala jeho manželka, sa javilo, že sa deje niečo neštandardné. Niečo, čo môže evokovať pocit, že ho chcú zmanipulovať, aby vypovedal tak, ako si niekto želá.
Deviateho októbra sme sa dostali k uzneseniu Najvyššieho súdu o väzbe pre atentátnika. A ten prišiel s niečím, čo nabúralo novú komunikačnú líniu ministra vnútra Šutaja Eštoka aj premiéra Fica.
Podľa trojčlenného senátu – sudcov Patrika Príbelského, Emila Klemaniča a Mariána Mačuru – bolo jeho väzobné stíhanie opodstatnené. Problém našli inde. Nepozdávalo sa im, že vyšetrovateľka atentátu pod dozorom prokurátorky zmenila právnu kvalifikáciu a prípad začali stíhať ako terorizmus.