Sýria a Rusko menia vojenské základne na spoločné výcvikové centrá pri pobreží

Damask a Moskva podpisujú prelomové memorandum o budúcnosti ruských základní v Sýrii. Z vojenských opôr sa stávajú spoločné výcvikové a rehabilitačné centrá.  

Sýria v nedeľu oznámila, že s Ruskom uzavrela memorandum o porozumení týkajúce sa budúcnosti dvoch ruských základní nachádzajúcich sa na sýrskom pobreží. Vojenské zariadenia sa do troch mesiacov zmenia na spoločné výcvikové a rehabilitačné centrá. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

• Sýria a Rusko podpísali memorandum o vojenských základniach.
• Základne sa zmenia na spoločné výcvikové centrá do troch mesiacov.
• Sýrska vláda prevezme kontrolu nad civilnými zariadeniami na základniach.
• Memorandum je výsledkom viac ako roka rokovaní.

Rodina Asadovcov, ktorá vládla v Sýrii viac ako 50 rokov, umožnila Kremľu vybudovať námornú základňu pri pobrežnom meste Tartús a leteckú základňu Humajmím v provincii Lázikíja. Ide o jediné oficiálne vojenské základne Ruska mimo územia bývalého Sovietskeho zväzu.

S odvolaním na sýrske ministerstvo zahraničných vecí sýrska agentúra SANA uviedla, že vojenské základne a zariadenia na letisku Humajmím a v prístave Tartús budú premenené na „spoločné výcvikové a rehabilitačné centrá v rámci nových dohôd, ktoré zachovajú vzájomné záujmy“.

Nad civilnými zariadeniami na oboch základniach prevezme kontrolu sýrska vláda. Medzi tieto objekty patrí letisko Humajmím, ako aj štvrté komerčné prístavisko v Tartúse.

Podľa rezortu sýrskej diplomacie je memorandum výsledkom viac ako poldruha roka intenzívnych rokovaní. Ministerstvo ho označilo za najvýznamnejší pokrok od začiatku rozhovorov a uviedlo, že otvára cestu k novej fáze v sýrsko-ruských vzťahoch.

Rusko posilnilo svoju vojenskú prítomnosť v Sýrii počas občianskej vojny, ktorá vypukla v roku 2011. Do konfliktu sa zapojila náletmi na sily bojujúce proti režimu diktátora Bašára Asada, ktorého v decembri 2024 zvrhli povstalci pod vedením súčasného prezidenta Ahmada Šaru. Napriek tomu, že počas občianskej vojny stáli povstalci na čele so Šarom a Rusko na opačných stranách, vláda v Damasku opakovane signalizovala ochotu rozvíjať vzťahy s Moskvou.