Karanténa v Bratislave: V Devíne potvrdili nebezpečnú chorobu viniča, zasiahnuť môže aj ďalšie štvrte

Karanténa na výskyt karanténnej fytoplazmy, spôsobujúcej ochorenie zlaté žltnutie viniča, je vyhlásená aj v okrese Bratislava IV. Zamorenou zónou je katastrálne územie Devína, nárazníkovou zónou je katastrálne územie mestských častí Devínska Nová Ves, Dúbravka, Karlova Ves, Lamač a Záhorská Bystrica.  

Vyplýva to z rozhodnutia Okresného úradu (OÚ) Bratislava, pozemkový a lesný odbor, vydaného formou verejnej vyhlášky 6. augusta.

Kontrolami Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP) v Bratislave ako príslušného orgánu štátnej správy bol ešte začiatkom júla zistený výskyt karanténnej fytoplazmy, spôsobujúcej ochorenie zlaté žltnutie viniča. Zistili ho pri rastlinolekárskej kontrole vo vinohrade v Devíne, a to na odrodách Rulandské modré, Veltlínske zelené a Rizling rýnsky. Pozitívny nález následne potvrdila laboratórna analýza kontrolného ústavu u jedného z pestovateľov viniča. Začiatkom augusta doručil návrh na vyhlásenie karantény s oznámením štyroch potvrdených výskytov karanténnej fytoplazmy v Devíne. Spolu s ním zaslal aj návrh opatrení na potlačenie a vyhubenie choroby.

Nariadené karanténne opatrenia sa vzťahujú na všetkých vinohradníkov v okrese Bratislava IV. A to bez ohľadu na typ subjektu vrátane pestovateľov viniča v intravilánoch obcí, ako aj bez ohľadu na výmeru a spôsob obrábania, teda aj na vinohradníkov v režime ekologického poľnohospodárstva, prípadne inej formy pestovania viniča. Týkajú sa okrem iného pravidelných kontrol zdravotného stavu vinohradov (sledovanie príznakov napadnutia), oznámenia podozrenia na výskyt zlatého žltnutia viniča či viditeľného označenia všetkých príznakových krov. Nariadenia sa týkajú taktiež podmienok likvidácie, či už všetkých príznakových označených krov, alebo nevyhnutnej likvidácie celého vinohradu či jeho časti, ak počet príznakových krov presiahne 20 percent celkového počtu živých krov v danom vinohrade.

Definovaný je aj spôsob likvidácie, pravidelný monitoring cikádky, ktorá je prenášačom, vrátane ošetrenia rastlín proti nej, či podmienky opätovnej výsadby. Rovnako sú definované povinnosti, respektíve mechanické opatrenia vo verejnej zeleni, nachádzajúcej sa vo vzdialenosti do 200 metrov od vinohradov (obrábaných aj neobrábaných). Týkajú sa likvidácie invázneho druhu pajaseň žliazkatý a plamienka plotného či zákazu výsadby viacerých hostiteľských rastlín.

V prípade nevykonania nariadených rastlinolekárskych opatrení môže kontrolný ústav uložiť fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu od 600 do 3300 eur. Kontrolný ústav môže tiež zabezpečiť ich vykonanie na náklady príslušnej osoby.

Zlaté žltnutie viniča sa šíri prostredníctvom hmyzieho prenášača a bez včasného, odborného a koordinovaného postupu môže výrazne poškodiť produkciu hrozna. Osobitným rizikom sú zanedbané a neobhospodarované vinohrady, ktoré môžu byť zdrojom ďalšieho šírenia ochorenia.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a občianske združenie Zdravý vinič podpísali nedávno memorandum o spolupráci pri ochrane slovenských vinohradov pred zlatým žltnutím viniča. Cieľom je dostať overené informácie a preventívne opatrenia priamo do vinohradníckych regiónov a prepojiť vinohradníkov, vlastníkov pozemkov, odborníkov a samosprávy.

Témy:
zlaté žltnutie viniča

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.