Plánov máme dosť. Skúsme už nejaký aj splniť (názor Tomáša Szalaya)

Prezident Pellegrini si v Číne zaspomínal na časy plánovania.  

Autor je poslanec NR SR za stranu SaS.

Prezident Pellegrini si okrem obdivu k režimu priniesol z návštevy Číny aj jednu myšlienku, s ktorou sa dá súhlasiť. Slovensko potrebuje plánovať.

Problém je, že Slovensko nemá málo plánov. Má ich plnú skriňu. Máme stratégie zdravotníctva, školstva, dopravy, digitalizácie, energetiky či adaptácie na zmenu klímy. Máme vízie, koncepcie, akčné plány. Papierov máme habadej.

Akurát sa neplnia.

Majstri v plánovaní

Na Slovensku totiž vieme napísať plán. Nevieme ho dotiahnuť do konca. Keď má nejaký projekt silného politického sponzora a dá sa zvládnuť za jedno volebné obdobie, ešte má šancu.

Problém nastáva pri veciach, ktoré potrebujú desať či pätnásť rokov. Príde nový minister. Má iné priority. Vymenia sa ľudia. Urobí sa reorganizácia. Vznikne nová stratégia. Starý plán sa založí do skrine a začíname odznova.

Prezidenta Pellegriniho pri návšteve Číny očarilo, že tam dokážu plánovať na desaťročia dopredu. A zaspomínal si pritom na časy, keď sme centrálne plánovali aj my.

Tak si zaspomínajme.

Papier znesie

Tretia československá päťročnica mala platiť v rokoch 1961 až 1965. A nebola to nejaká nezáväzná stratégia v PDF, ktorú ministerstvo zavesí na web a viac ju nikto neuvidí. Bola prijatá zákonom.

Okrem iného naplánovala rast národného dôchodku o viac ako 42 percent. Už v roku 1962 však bolo jasné, že realita má trochu iný plán. Vedenie KSČ od cieľov päťročnice ustúpilo. Namiesto nej sa začalo znovu plánovať po jednotlivých rokoch a napokon bol zákon o tretej päťročnici zrušený úplne.

Päťročný plán teda nevydržal ani dva roky.

Rudé právo malo v tom čase výstižný titulok: „Tužkou se nic nepostaví.“ A to je vlastne celkom dobré poučenie aj pre dnešok. Napísať plán nie je problém. Problém je ho splniť. A my máme hneď dva.

Neplatia ani vlastné priority

Po prvé, slovenský štát má problém dotiahnuť do konca aj veci, na ktorých sa vláda dohodne a ktoré sama považuje za prioritu.

A po druhé, ak plán presahuje jedno volebné obdobie, musí prežiť novú vládu, nového ministra a nové priority. Často neprežije.

Čína má ten druhý problém vyriešený jednoducho. Vlády sa tam vo voľbách nestriedajú. To je riešenie, ktoré by som si rád odpustil.

Našou výzvou je niečo ťažšie: vybudovať štát, ktorý dokáže svoje plány aj uskutočniť a zároveň pri dlhodobých veciach udržať rozumnú kontinuitu v demokracii.

Lebo Slovensko nepotrebuje ďalší plán. Potrebuje konečne nejaký aj splniť.