Šutaj Eštok otáča pri radaroch, štát čelí kritike za listy LGBTI párom a Európu znepokojil incident na letisku v Lipsku (denný výber)

Pozrite si denný výber správ.  

Veľká otočka Matúša Šutaja Eštoka. Čudné radary majú demontovať

Ministerstvo vnútra nariadilo okamžitú demontáž dvoch radarových kamier, ktoré boli v testovacej prevádzke, po tom, čo sa objavili vážne pochybnosti o ich skutočnom pôvode. Rezort pôvodne podozrenia odmietal, neskôr si vyžiadal dokumentáciu a napokon priznal, že predložené podklady nestačia na vylúčenie bezpečnostných rizík.

Do prípadu vstúpil aj Národný bezpečnostný úrad a samotný dodávateľ SOITRON už uznal, že existujú vážne podozrenia, že zariadenia nemajú deklarovaný pôvod. Firma preto ukončila testovanie všetkých sporných zariadení a prisľúbila náhradu za techniku, ktorá bude spĺňať bezpečnostné štandardy Slovenska a EÚ.

Podozrenia zosilnili po zistení, že softvér radaru NERO R-ONE má rovnaký digitálny odtlačok ako ruský produkt firmy Simicon. Ministerstvo tvrdí, že radary neboli použité na pokutovanie vodičov a nebol preukázaný únik údajov, no prípad otvára otázky o kontrole pôvodu technológií kupovaných z verejných peňazí.

Viac informácií nájdete tu:

Máme list, ktorý minister vnútra Šutaj Eštok rozposiela LGBTI párom. Štát zákonné lehoty ignoruje

Pár zo Slovenska, ktorý po sobáši v Rakúsku žiadal o zápis manželstva do osobitnej matriky, sa namiesto riadneho rozhodnutia dočkal listu podpísaného ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom. Ten v ňom tvrdí, že rezort nemá právny základ na zápis manželstva osôb rovnakého pohlavia, hoci si zároveň uvedomuje záväzky vyplývajúce z práva EÚ.

Problémom je, že štát podľa zákona mal rozhodnúť do 90 dní, no žiadatelia ostali celé mesiace v právnom vákuu. List navyše nie je formálnym rozhodnutím podľa správneho poriadku, neobsahuje výrok, odôvodnenie ani poučenie o odvolaní, takže páru prakticky znemožňuje brániť sa štandardnými právnymi prostriedkami.

Prípad vyvoláva podozrenie, že rezort zámerne obchádza zákonný proces v citlivej politickej téme. Kritici varujú, že namiesto zákonného postupu sa z veci stáva predvolebná kultúrna vojna, pričom aj generálny prokurátor už upozornil na nečinnosť štátu v podobných prípadoch.

Viac informácií nájdete tu:

Šok na finančných trhoch: USA sa odhodlali k bezprecedentnému kroku pri záchrane Japonska

Spojené štáty a Japonsko po viac než štvrťstoročí spoločne zasiahli na devízovom trhu, aby podporili prudko oslabujúci jen. Hlavným dôvodom nebola len snaha pomôcť Tokiu, ale aj obava Washingtonu, že Japonsko ako veľký držiteľ amerických dlhopisov by mohlo začať svoje aktíva rozpredávať a rozkývať tak americký trh.

Trhy prekvapila najmä technika zásahu: USA pri nákupe jenu nepredávali doláre, ale eurá. Analytici to čítajú ako pokus posilniť japonskú menu bez priameho oslabenia dolára, čo by mohlo mať inflačné dôsledky pre americkú ekonomiku a vyslať neželaný signál o politike silného dolára.

Odborníci sa zhodujú, že intervencia mala silný psychologický účinok, no bez hlbších ekonomických zmien v Japonsku pôjde skôr o kupovanie času než o trvalý obrat trendu. Dlhodobý efekt bude závisieť najmä od úrokovej politiky Bank of Japan a od toho, či sa podarí stabilizovať rozdiel medzi japonskými a americkými výnosmi.

Viac informácií nájdete tu:

Chrbtom k najchudobnejším. Vláda nepodporila ani jedno pracovné miesto v hladových dolinách

V dvanástich najmenej rozvinutých okresoch Slovenska, kde žije každý ôsmy obyvateľ krajiny, vláda tento rok zatiaľ nepodporila ani jedno pracovné miesto. Ide o regióny s dlhodobo vysokou nezamestnanosťou, nízkym počtom pracovných príležitostí a výrazným podielom ľudí odkázaných na sociálne dávky.

Analytici upozorňujú, že ide o signál, že štát rezignuje na regionálnu súdržnosť a spolieha sa najmä na eurofondy či ad hoc pomoc. Hoci systém podpory sa po prijatí nového zákona zmenil a vláda tvrdí, že sa orientuje na komplexnejší rozvoj prioritných okresov, reálne výsledky v podobe nových pracovných miest zatiaľ chýbajú.

Ministerstvo investícií priznáva, že peňazí je menej, než rezort požadoval, keďže ministerstvo financií nevyhovelo jeho návrhu na vyšší rozpočet. Odborníci varujú, že dlhodobé zanedbávanie týchto oblastí má nielen ekonomické, ale aj sociálne a politické následky, ktoré môžu ďalej oslabovať súdržnosť krajiny.

Viac informácií nájdete tu:

Flámsko pritvrdzuje voči zahraničným imámom. Počet povolení klesol z 13 na nulu a Brusel rieši napätie

Flámsko výrazne sprísnilo prístup k povoľovaniu práce zahraničných duchovných, najmä imámov. Kým v roku 2023 dostalo povolenie 13 osôb z islamskej komunity, v roku 2026 zatiaľ nebolo vydané ani jedno, čo flámska ministerka Zuhal Demirová označuje za dôkaz fungovania prísnejšej migračnej politiky.

Demirová zdôrazňuje, že nejde o diskrimináciu na základe vierovyznania, ale o snahu zabrániť tomu, aby zahraničné vlády ovplyvňovali domácu spoločnosť cez náboženské štruktúry. Osobitne upozorňuje na Turecko a na využívanie takzvaných zelených pasov pri obchádzaní pravidiel pracovnej migrácie.

Flámska vláda chce teraz sprísniť aj režim pasov, aby sa existujúce obmedzenia nedali obchádzať. Cieľom je, aby duchovní pôsobiaci v miestnych komunitách žili a pracovali priamo vo Flámsku a nepôsobili ako predĺžená ruka zahraničných štátov.

Viac informácií nájdete tu:

Kaliňák platí okrem Ficovej partnerky aj jeho švagra. Sídlo kancelárie má vedľa premiérovej matky

Po informáciách o ľuďoch blízkych premiérovi Robertovi Ficovi, ktorí získavajú platené pozície, pribudlo ďalšie meno. Podľa zistení portálu Aktuality.sk pracuje pre advokátsku kanceláriu Kallan Legal nielen Ficova partnerka Katarína Szalayová, ale aj jeho švagor Svetozár Chabada.

Chabada je bývalý prokurátor a zároveň človek, ktorý stále čelí obvineniu zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Hoci je oficiálne vedený ako samostatný advokát, dva nezávislé zdroje potvrdili, že ho v skutočnosti už roky platí kancelária spoluzaložená Robertom Kaliňákom, ktorá zároveň inkasuje vysoké sumy za služby pre Smer.

Zaujímavosťou je aj adresa Chabadovej kancelárie, ktorá sa nachádza v bytovke, kde vlastní byt Ficova matka a kde v minulosti bývala aj premiérova sestra. Kauza tak ďalej posilňuje podozrenia z personálnych a rodinných väzieb okolo vládnej moci, štátu a straníckych financií.

Viac informácií nájdete tu:

Útok dronom na letisko Lipsko Halle vystrašil Európu. Najzávažnejší bezpečnostný incident s možným rukopisom Moskvy (230. týždeň vojny)

Jednou z najvážnejších udalostí uplynulého týždňa vojny bol incident na letisku Lipsko/Halle v Nemecku, kde na vzletovej a pristávacej dráhe našli dron s náložou. Letisko muselo prerušiť prevádzku, jedno lietadlo prerušilo pristátie a ďalšie bolo po kolízii s dronom nútené núdzovo pristáť inde, čo z incidentu robí mimoriadne závažný zásah do európskej leteckej bezpečnosti.

Analýzy naznačujú možný rukopis ruských spravodajských služieb, keďže práve toto letisko už bolo v minulosti cieľom podozrivých operácií. Lipsko/Halle je navyše dôležitým uzlom strategickej leteckej prepravy a partnerom NATO, čo zvyšuje geopolitickú citlivosť celého prípadu.

Súbežne pokračovali masívne ruské útoky na Ukrajinu, najmä balistickými raketami a dronmi, pričom Kyjev čoraz viditeľnejšie naráža na nedostatok munície pre systémy Patriot. Týždeň zároveň ukázal, že vojna sa ďalej internacionalizuje – od útokov na logistiku a energetiku až po bezpečnostné incidenty, ktoré už priamo zasahujú územie Európskej únie.

Viac informácií nájdete tu: