Krútňava sa vracia na miesto svojej svetovej premiéry. Opera Národného divadla Košice privezie do SND veľké slovenské operné krimi

Jedna z najvýznamnejších slovenských opier sa v septembri symbolicky vráti do Bratislavy, kde sa začal jej javiskový život. Hosťujúca Opera Národného divadla Košice uvedie 9. a 10. septembra 2026 v novej budove Slovenského národného divadla inscenáciu Krútňavy Eugena Suchoňa v réžii medzinárodne uznávanej Very Nemirovej a v hudobnom naštudovaní Petra Valentoviča.  

O Krútňave hovorievame ako o slovenskej národnej opere. Pod týmto slávnostným označením sa však skrýva mimoriadne napínavá psychologická dráma: vražda zo žiarlivosti, milostný trojuholník, nevyriešená otázka otcovstva dieťaťa, ničivé výčitky svedomia aj dedinské spoločenstvo oscilujúce medzi súcitom, klebetou a túžbou po pomste.

Je to príbeh, ktorý možno sledovať ako operné krimi. Divák však postupne zisťuje, že dôležitejšia než otázka, kto zabil Jana Štelinu, je otázka viny, s ktorou sa musí vyrovnať vrah, obete a celá komunita.

Od útlej novely k národnej opere

Krútňava vznikla podľa novely Mila Urbana Za vyšným mlynom. Eugen Suchoň ju objavil počas pobytu s manželkou v kúpeľoch Korytnica v roku 1941. Príbeh ho zasiahol natoľko, že si prvý pôdorys budúcej opery načrtol drobným písmom na obyčajnú vizitku.

Na diele potom pracoval takmer deväť rokov. Suchoň komponoval počas vojny aj bombardovania Slovenska a hotové stránky partitúry nosieval spolu s najcennejšími osobnými vecami v aktovke do protileteckého krytu. Libreto vytvoril spoločne so Štefanom Hozom – dramaturgom Opery SND, spevákom a neskôr aj prvým predstaviteľom Ondreja.

Svetová premiéra Krútňavy sa uskutočnila 10. decembra 1949 v historickej budove Slovenského národného divadla. Hudobne ju naštudoval Ladislav Holoubek a inscenáciu režíroval Karel Jernek. Dielo zaznamenalo výrazný úspech a čoskoro sa dostalo aj na zahraničné javiská. Uvádzali ho operné domy v Linzi, Berlíne, Lipsku, Moskve, Budapešti, Antverpách, Mníchove a v mnohých ďalších mestách.

Foto:
Jan Simko

Opera, ktorej záver menila politika

Javiskový osud Krútňavy však nebol jednoduchý. Už niekoľko týždňov po premiére bol Suchoň predvolaný pred kultúrnu komisiu Komunistickej strany Slovenska. Hudobnú stránku diela síce predstavitelia režimu oceňovali, proti libretu však mali zásadné výhrady.

Prekážala im ponurá atmosféra, náboženské odkazy, pôvodný ideový rámec aj záver opery. Z diela mali zmiznúť činoherné postavy Básnika a Dvojníka, ktoré príbeh povyšovali nad realistickú dedinskú drámu a otvárali otázku zmyslu umenia. Zmenilo sa tiež otcovstvo Katreninho dieťaťa. V prepracovanej verzii malo patriť zavraždenému chudobnému Janovi, nie bohatému sedliakovi Ondrejovi. Katrena zároveň dostala novú rozsiahlu áriu.

Suchoň sa zmenám spočiatku bránil a bol pripravený nechať operu stiahnuť z repertoáru. Na naliehanie dirigenta Zdeňka Chalabalu, ktorý ho presviedčal, že „dielo sa musí hrať“, napokon operu prepracoval. Nová verzia zaznela v roku 1952 a práve v tejto podobe Krútňava absolvovala veľkú časť svojej úspešnej cesty po európskych javiskách.

Košická inscenácia neuvádza mechanicky ani jednu z historických podôb. Pracuje s takzvanou zmiešanou verziou: vynecháva postavy Básnika a Dvojníka, no v mnohých miestach sa vracia k pôvodnému libretu a jeho etickému posolstvu.

Čie je Katrenino dieťa?

Jedným z najväčších tajomstiev Krútňavy zostáva otcovstvo Katreninho syna. Je jeho otcom zavraždený Jano alebo Ondrej, ktorý Jana zo žiarlivosti zabil a následne sa s Katrenou oženil?

Podľa rodinného svedectva sa na to Suchoň opýtal samotného Mila Urbana. Spisovateľ mu údajne odpovedal, že ho to nezaujíma a rozhodnutie ponecháva na skladateľovi. Biologické otcovstvo možno napokon nie je najpodstatnejšie. Keď Katrena označí dieťa za Ondrejovho syna, nemusí tým riešiť iba pôvod dieťaťa. Môže Ondrejovi priznávať otcovstvo ako gesto, vzťah, povinnosť a zodpovednosť.

Za ľúbostnou a kriminálnou zápletkou sa tak otvárajú závažnejšie témy: čo odlišuje priznanie od skutočného pokánia, či možno odpustiť človeku, ktorý pripravil iného o život, a či odpustenie neznamená nebezpečné ospravedlnenie jeho činu.

Foto:
Jan Simko

Krútňava bez folklórnej vitríny

Režisérka Vera Nemirova, ktorá patrí k výrazným osobnostiam súčasného európskeho operného divadla, pristúpila ku Krútňave bez zdedených predstáv o tom, ako má „národná opera“ vyzerať. Dej presunula z obdobia po prvej svetovej vojne do času vzniku diela, približne do konca štyridsiatych rokov 20. storočia.

Inscenácia sa odohráva v minimalistickom, abstraktnom priestore. Scéna nemeckého architekta Stephana Braunfelsa pripomína mlynský kameň. Kruhová plocha sa otáča, zrýchľuje a postupne sa mení na obraz kolesa času, neúprosného osudu aj samotnej krútňavy, ktorá postavy vťahuje čoraz hlbšie.

Namiesto realistického folklórneho obrázka vzniká nadčasový priestor, v ktorom sa môže podobný príbeh odohrať kdekoľvek. Slovenská kultúrna pamäť pritom nezmizla. Zostáva v hudbe, tanci a v abstrahovaných, miestami až surrealistických etnografických motívoch kostýmov Simony Vachálkovej. Vizuálnu podobu dotvára videodizajn Bey Kolbašovskej a choreografia Mareka Šarišského.

Nemirova navyše ukáže vraždu Jana už v prvých sekundách predstavenia. Kriminálna zápletka preto nestojí na odhaľovaní páchateľa. Napätie vzniká z čakania, kedy a za akých okolností sa Ondrej prizná a či jeho priznanie dokáže zmeniť postoj Katreny, starého Štelinu a celej dediny.

Mŕtvy Jano sa v inscenácii opakovane vracia ako duch prítomný v mysliach živých. Stáva sa obrazom traumy, spomienky aj viny, od ktorej sa postavy nedokážu oslobodiť.

Hudba, ktorá znie povedome, hoci ju počujeme prvýkrát

Hudobný jazyk Krútňavy spája neskorý romantizmus, modernú harmóniu, dramatickú expresivitu a inšpiráciu slovenskou ľudovou hudbou. Suchoň pracuje s autentickými piesňovými prvkami, ale zároveň vytvára vlastné melódie, ktoré znejú natoľko prirodzene, že ich poslucháči často považujú za ľudové. Najznámejším príkladom je pieseň Páslo dievča pávy.

Opera je vystavaná ako veľký hudobný celok. Jednotlivými obrazmi prechádzajú opakujúce sa témy a motívy spojené s dieťaťom, láskou, nenávisťou či vinou. Hudba sa na konci symbolicky vracia k svojmu začiatku. Osobitnú úlohu má zbor: nie je iba zvukovou kulisou, ale stáva sa dedinou, svedkom, komentátorom aj nebezpečným davom pripraveným vziať spravodlivosť do vlastných rúk.

Autor hudobného naštudovania Peter Valentovič, ktorý bude dirigovať obe bratislavské predstavenia, označuje Krútňavu za dielo plné neobyčajných farieb, kontrastov, lyriky, brutality aj psychologicky presne vystavaných hudobných symbolov.

Dve obsadenia, dva pohľady na ústredný konflikt

Katrenu v oboch predstaveniach stvárni Eva Katráková-Bodorová. V úlohe Ondreja sa 9. septembra predstaví Michal Lehotský, v druhom predstavení 10. septembra Titusz Tóbisz. Starého Štelinu budú alternovať Jozef Benci a Gustáv Beláček, pridanú hovorenú úlohu Jana Štelinu stvárni Jakub Kuka, člen súboru Činohry NDKE. V ďalších postavách účinkujú Mihály Podkopájev, Viera Kállayová, Tatiana Paľovčíková-Paládiová, Jitka Sapara Fischerová, Michaela Várady, Terézia Kružliaková, Aneta Hollá, Anton Baculík, Marián Lukáč, Marek Gurbaľ a ďalší sólisti Opery Národného divadla Košice.

Spoluúčinkuje orchester a zbor Opery Národného divadla Košice, členovia zboru Národného divadla Banská Bystrica a Balet NDKE.

Košická Krútňava vznikla ako ambiciózny pokus oslobodiť veľké slovenské dielo od povinnej úcty a ukázať ho ako živé európske hudobné divadlo. Nie ako folklórnu pohľadnicu ani muzeálny exponát, ale ako príbeh o ľuďoch, ktorí musia žiť s následkami svojich rozhodnutí.

Hosťovanie Opery Národného divadla Košice ponúkne bratislavskému publiku príležitosť stretnúť sa s Krútňavou v SND, kde mala pred viac ako tromi štvrťstoročiami svetovú premiéru. Tentoraz však prichádza s novou optikou a s otázkou, ktorá nestratila nič zo svojej naliehavosti: Môže priznanie viny otvoriť cestu k odpusteniu a čo musí človek za toto odpustenie zaplatiť?

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.