Šokujúce svedectvá o ruských mučiarňach. Bývalí ukrajinskí zajatci opisujú brutálne bitie a sexuálne násilie

Bývalí ukrajinskí zajatci pred BR OSN detailne opísali systematické mučenie v ruských detenčných centrách. Moskva obvinenia označila za dezinformácie.  

Bývalí ukrajinskí zajatci a ukrajinskí predstavitelia v pondelok na neformálnom zasadnutí Bezpečnostnej rady (BR) OSN obvinili Rusko zo systematického mučenia vojnových zajatcov a civilistov. Tvrdili, že ich Rusi zadržiavali v izolácii, bili, používali elektrické šoky aj sexuálne zneužívali. Moskva obvinenia na zasadnutí odmietla. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.

• Bývalí ukrajinskí zajatci na pôde OSN obvinili Rusko zo systematického mučenia.
• Ruská diplomatka označila tieto svedectvá za dezinformácie a obvinila Ukrajinu z týrania zajatcov.
• Vojak Chuan Alberto Lejva Garsija opísal dlhodobé brutálne mučenie vrátane sexuálneho násilia.

Ruská diplomatka Marija Zabolocká označila Ukrajincami opisované násilie v zajatí v Rusku za dezinformačnú kampaň a tvrdila, že ruskí väzni na Ukrajine boli podrobení „mučeniu, ponižovaniu a morálnemu či fyzickému týraniu“.

Svedectvá o mučení

Chuan Alberto Lejva Garsija, ktorý stále pôsobí v ukrajinskej armáde, povedal, že ho Rusi počas 1183 dní v zajatí týrali všetkými možnými spôsobmi. Ukrajinec, ktorého otec pochádza z Kuby, uviedol, že si ho vybrali práve pre jeho latinskoamerické meno a vraveli, že je žoldnier a americký špión.

„Áno… mučili ma,“ povedal novinárom po zasadnutí BR OSN. Išlo podľa neho nielen o verbálne a fyzické týranie, ale aj o každodenné bitie, elektrické šoky, extrémne cvičenia v mraze či sexuálne zneužívanie. Cieľom bolo psychicky ho zlomiť. „To všetko robili mne a väčšine mojich spolubojovníkov,“ uviedol.

Vážne podmienky vo väzniciach

Zatiaľ čo on mal podľa svojich slov šťastie a prežil, dvoch jeho priateľov ubili na smrť v detenčných centrách v Doneckej oblasti. Väzni tam boli podľa neho zadržiavaní v preplnených zariadeniach s nevhodnými podmienkami. Takmer všetci vojnoví zajatci trpeli úplavicou a mnohí z nich hladovali.

Aktivistku krymských Tatárov Lenie Umerovú, ktorá sa na slobodu dostala v rámci rusko-ukrajinskej výmeny zajatcov v roku 2024, zadržali Rusi, keď sa snažila navštíviť svojho ťažko chorého otca na Krymskom polostrove. Opísala, ako ju presúvali medzi siedmimi väzenskými zariadeniami, čo označila za „kolotoč represií“ a obvinila Rusko, že Ukrajincov v zajatí mučí.

Tisíce ľudí v zajatí

Kyjev identifikoval viac ako 300 miest v Rusku a na okupovanom území Ukrajiny, v ktorých Rusi zadržiavali zajatcov. Aj keď sa v rámci výmen dostalo domov viac než 9 000 Ukrajincov, v ruskom zajatí ich stále zostávajú tisíce. Ukrajinský diplomat Volodymyr Pavličenko vyzval na zvýšenie medzinárodného tlaku na Rusko a na vyvodenie zodpovednosti za to, ako zaobchádza s väzňami.

Zástupkyňa vysokého komisára OSN pre ľudské práva Claudia Fuentes Juliová upozornila na to, že podľa informácií, ktoré má OSN „úrady Ruskej federácie pokračujú v rozsiahlom a systematickom mučení a zlom zaobchádzaní s ukrajinskými vojnovými zajatcami a zadržanými civilnými osobami“.

Šokujúca štatistika OSN

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) eviduje od februára 2022, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu, popravy 129 ukrajinských vojnových zajatcov po ich zajatí a úmrtia 48 z nich vo väzbe, ktoré boli spôsobené mučením, odmietnutím lekárskej starostlivosti alebo inými neľudskými podmienkami zadržiavania. Viac ako polovica zajatcov tiež vypovedala o sexuálnom násilí vrátane znásilnenia, hromadného znásilnenia, úderov či elektrických šokov do genitálií.

OHCHR zdokumentovala aj prípady mučenia ruských a iných vojnových zajatcov zadržiavaných na Ukrajine, ale „v zásadne odlišnom rozsahu“, uviedla Fuentes Juliová. Približne polovica opýtaných Rusov a zajatcov z tretích krajín podľa nej uviedla, že v počiatočných fázach zajatia zažila zneužívanie.