Sucho dohnalo farmárov ku kraju. Predávajú dobytok, lebo ho nemajú čím kŕmiť

Roky platilo, že dostatok obilia je základom potravinovej stability. Tohto roku Európa aj Slovensko v dôsledku sucha zožnú nižšiu úrodu pšenice, ešte menej kukurice a ostatných jesenných plodín. Čo to urobí s cenami potravín? Zdražejú? Konečne sa zastavila potravinová inflácia, ale upokojenie bude zrejme len dočasné.  

Súčasné ceny vajíčok, ktoré spadli z 3 eur k 1,50, ba aj 1,20 eura za desiatkové balenie, alebo akciové mlieko po 28 centov či lacné bravčové mäso tomu vôbec nenapovedajú. V povetrí však visí zlovestné ticho pred búrkou, za ktorým nestojí len druhá letná vlna dramatického sucha a horúčav, ale aj geopolitický súboj gigantov – USA, Číny, Ruska a EÚ.

Prvé výsledky končiacej sa žatvy, ktorá sa začala ešte v júni, naznačujú, že Slovensko napriek nižšej úrode pšenice bude mať dosť obilia pre výživu obyvateľstva. Pšenice bude v sýpkach podľa odhadov, ktoré zverejnil Zväz výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností (ZVKSaOS) o 209-tisíc ton menej oproti lanskému roku, keď sa pozbierala jedna z najlepších úrod ( 2,287 milióna ton).

Obilie je vo výbornej kvalite, menej je však kŕmnej pšenice, aj jačmeňa, kde je výpadok 126-tisíc ton. Najhrozivejšie však vyzerá pokles produkcie kukurice, kde sa očakáva výpadok okolo 340-tisíc ton zrna.

Bude to práve kukurica, ktorá už v tejto chvíli mieša kartami v podnikoch, kde chovajú mliečny aj mäsový dobytok, ale jej výpadok sa dotkne aj producentov bravčového a hydinového mäsa. Mlieko, vajíčka aj bravčové mäso sa však ešte stále predávajú za chytľavé akciové ceny. Medzitým chovatelia dobytka začali s predčasným zberom nielen silážnej, ale aj zrnovej kukurice, lebo pokračujúce sucho hrozí v niektorých regiónoch úplnou devastáciou porastov.

Vyhorení Francúzi: Kúpime seno

Najžiadanejším artiklom na trhu v tejto chvíli nie je pšenica, ale objemové krmoviny – teda seno, siláže a senáže. Keby ich Slovensko malo prebytok, mohlo by ich vyvážať celé vlaky, lebo chýbajú aj v iných krajinách EÚ. To, či nemáme seno na export, sondovalo už aj Francúzsko, zasiahnuté okrem sucha aj obrovskými požiarmi. Na stretnutí s novinármi to povedal Marek Lukáčik, riaditeľ ZVKSaOS.

Žiaľ, objemové krmivá sú vzácnosťou aj na Slovensku a dramatizujú situáciu v chovoch hovädzieho dobytka. Ako povedal Lukáčik, z prvej a druhej kosby zobrali poľnohospodári len 30 či 40 percent bežnej úrody a ďalšie kosby v pokračujúcom suchu nedorastajú. Nečudo, že niektorí chovatelia už predávajú dobytok, lebo ho nemajú čím kŕmiť.

Situácia v živočíšnej výrobe je naozaj do krajnosti napätá. Obstarať krmoviny nákupom je ťažké. Konštatoval to aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer).

“Ten problém nevieme úplne jednoducho vyriešiť, lebo keby aj štát, ministerstvo našli nejaké finančné prostriedky pre poľnohospodárov, nemajú kde tie krmivá nakúpiť. Krmivá chýbajú aj v iných krajinách, čiže nevedia ísť napríklad do Čiech alebo do Rakúska nakúpiť, lebo aj ten Rakúšan sa ich snaží nakúpiť,” povedal Takáč.

Hroziaci nedostatok krmovín je problémom, ktorým sa agroministri zaoberajú aj na európskej úrovni. “Je to téma, ktorú sme už otvárali veľmi intenzívne aj na európskej úrovni. Musí to byť téma aj na Rade ministrov,” dodal minister Takáč.

Jeden z najväčších producentov mlieka spoločnosť Agrocontract Mikuláš, ktorá denne dodáva na trh vyše stotisíc litrov mlieka, označila situáciu za katastrofálnu. V chotári Agrocontractu, ktorý sa rozkladá neďaleko Hurbanova a je v ňom nemálo ľahkých pieskových pôd, nenapršalo poriadne celé týždne. A výsledok? Kukurica zasiata po ozimnej raži zberanej na senáž narástla ledva do 15- až 20-centimetrovej výšky.

Aj tam, kde sú porasty v lepšom stave, majú mizerne vyvinuté šúľky, sú to 10-11 centimetrové zákrpky, obsah škrobu v zrnách klesol z obvyklých 35-45 percent na 8 až 10 percent. To výrečne hovorí o rozsahu poškodenia rastlinnej a následne živočíšnej produkcie, ktorú napáchali sucho a horúčavy.

“Všetku kukuricu bez ohľadu na to, či ide o zrnovú alebo silážnu, musíme zosilážovať, lebo potrebujeme získať objemové krmivo pre kravy,” povedal konateľ spoločnosti Marián Záhumenský. Uviedol, že jadro – kukuričné zrno bude musieť podnik kúpiť na voľnom trhu.

Udržať výrobu mlieka v budúcich mesiacoch znamená zohnať objemové krmivo, kde sa len dá. Agrocontract napríklad kúpil 80-hektárový suchom poškodený porast zrnovej kukurice a silážuje ho. Záhumenský hovorí, že je to výhodné riešenie pre pestovateľov kukurice, ktorí nemajú živočíšnu výrobu a ktorým dvojtonová úroda zrna nemôže vrátiť náklady investované do nej, zato zosilážovanie takejto neduživej kukurice môže vytrhnúť tŕň z päty producentom mlieka.

Škody idú do desiatok miliónov eur

Tí sa teraz musia vyrovnať aj s nízkymi cenami surového kravského mlieka. To sa ešte v októbri minulého roka predávalo po viac ako 50 centov za liter, teraz však klesla jeho cena hlboko pod 40 centov, čo, samozrejme, nepokryje náklady na jeho výrobu. Nízke ceny sú dôsledkom zvýšenej produkcie mlieka v západnej Európe. Keď Slovensko žiadalo Európsku komisiu o intervenciu, dočkalo sa od eurokomisára Christopha Hansena odpovede, že musí počkať na konsolidáciu cien. Otázkou je, akú cenu za to malá krajina s poslednými 300 komerčnými chovmi zaplatí.

Straty slovenskej živočíšnej výroby pôjdu do desiatok miliónov eur. PD Devio Nové Sady v okrese Nitra prišlo na tržbách za mlieko len v prvom polroku o 466-tisíc eur. Uživiť stádo 950 kráv bezpečne do konca budúceho poľnohospodárskeho roka znamená vytvoriť si 13- až 14-mesačnú zásobu krmív. Podobne ako v Agrocontracte aj tu sú niektoré porasty kukurice úplne bez šúľkov, a to ich kukurica máva dva až tri.

“Ak ich rastlina nevytvorila, hovorí to o obrovskom strese, ktorým v dôsledku horúčav a suchu prešla. Deficit zrážok dosiahol 150 milimetrov. Taký rok som ešte od roku 1990 nezažil,” povedal predseda PD Devio Igor Jakubička.

Výhodou družstva je, že vlani vyrobilo tritisíc ton siláže navyše, čo mu umožní prežiť mizériu tohto roka. Objemové krmivá sa podľa Jakubičku nedajú nikde kúpiť aj preto, lebo niektorí pestovatelia zásobujú silážnou kukuricou bioplynky. Podpísali kontrakt a ten jednoducho nepustí.

Rok 2026 je súbehom všetkých negatívnych faktorov. ,,Zápasíme s prudkým poklesom cien mlieka, suchom, ktoré prinieslo nižšiu úrodu, pričom ceny komodít nestúpajú, ale klesajú. Z letných plodín nám dobré príjmy priniesla len repka. Chystáme sa ju zasiať na 800 hektároch, ale agrotechnický termín sejby ohrozujú horúčavy. Teplota pôdy v hĺbke 2-3 centimetrov je neuveriteľných 60 stupňov Celzia, musíme počkať, kým sa neochladí a nespŕchne. Za týchto okolností nemá význam siať. Najbližšia 10-dňová vyhliadka je bez dažďa,” opísal situáciu, v akej sa nachádza nielen družstvo Devio Nové Sady, jeho predseda.

Európa sa od začiatku tohto storočia rýchlo dostáva do klimatického pásma, ktoré sa vyznačuje poklesom zrážok a rastom teplôt. Tie, samozrejme, ovplyvňujú výšku produkcie, keď sa tohto roku očakáva výpadok pšenice v EÚ okolo 10 miliónov ton, kukurice viac ako štyri milióny ton. Vzhľadom na vysoké zásoby pšenice z lanskej úrody – 18 miliónov ton – však tohtoročná slabá úroda nerobí Európe problém. To vysvetľuje, prečo nedošlo k výraznejšiemu oživeniu cien pšenice.

Z hľadiska výroby kŕmnych zmesí, ktoré tvoria najväčšiu nákladovú položku pri produkcii mlieka a mäsa, najviac zdražela medzi marcom a augustom tohto roku kukurica, a to o 29 percent. Treba rátať, že tieto vyššie náklady sa premietnu do cien konečných výrobkov, povedal Marek Lukáčik, riaditeľ ZVKSaOS.

Kde sa vzalo lacné bravčové

Sucho a horúčavy nie sú však jediným faktorom, ktorý hýbe cenami agrokomodít, z ktorých sa vyrábajú potraviny. ,,Čoraz viac na to vplývajú geopolitické faktory. Začínajú sa obchodnými vojnami a končia skutočnými, napríklad vojnou o ovládnutie Hormuzského prielivu, ktorým sa prepravuje 25 percent svetovej ropy a plynu,” upozornil na to Jozef Rebro, ktorého spoločnosť Arimex patrí k významným obchodníkom s olejninami a obilninami na slovenskom trhu.

Keď USA zbombardovali Irán vo februári tohto roku, prudko vyleteli ceny pšenice na všetkých svetových trhoch. K druhému cenovému vzopätiu došlo po vzájomnom rusko-ukrajinskom bombardovaní čiernomorských prístavov, ktoré vyústilo do 50-percentného poklesu odbytu pšenice z týchto terminálov. Na prekvapenie však v severnej Afrike zobrali tohto roku nadpriemernú úrodu, takže nebol problém so zásobovaním tamojšieho obyvateľstva.

Na konečné ceny potravín vplývajú silno aj prebytky potravín, ktoré sú dôsledkom colných vojen. Napríklad medzi EÚ a Čínou. Lacné bravčové mäso je výsledkom zastavenia dovozov mäsa z EÚ (najmä Španielska, Dánska, Nemecka) do Číny v reakcii na zvýšenie ciel na čínske elektromobily. Tak sa nahromadené “euromäso” dostalo na Slovensko, kde ho obchodné reťazce ponúkali v akciách pod tri eurá za kilogram.

Počasie nepochybne ovplyvňuje cenu poľnohospodárskej produkcie a z nich vyrábaných potravín, ale na Slovensku okrem spomínaných geopolitických faktorov k tomu pristupujú aj špecificky národné prvky, ako sú transakčná daň, príplatky za soboty a nedele a prácu počas sviatkov, minimálna mzda. “Takže v konečnom dôsledku ide o súčet všetkých faktorov, ktoré vplývajú na to, s akým efektom hospodária na jednej strane poľnohospodári či potravinári a na druhej, či sú drahé alebo lacné potraviny pre spotrebiteľov,” vysvetľuje Rebro.

No a je tu ešte jeden hráč, na ktorého nemožno zabudnúť, a tým sú podľa Rebra nadnárodné obchodné reťazce, ktoré predávajú väčšinu potravín na Slovensku. Ich pozíciu vysvetlil v Televíznych novinách Markízy Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá zoskupuje reťazce Lidl, Kaufland, Tesco, Billa a Metro.

Podľa Krajčoviča “bude dôležité sledovať kompenzačné mechanizmy v krajinách EÚ… ak by veľké krajiny urobili veľké kompenzácie pre farmárov, ceny na pulte by sa až tak nemuseli hýbať. Ak nebudú takéto kompenzačné opatrenia, môže to ovplyvniť spotrebiteľské ceny,” pripustil Krajčovič. Dodal, že pokiaľ ide o mlieko, tak v minulosti pri veľkých suchách cena zväčša rástla, pretože sucho prudko znižuje úrodu krmovín, a tým aj produkciu mlieka. To by mohlo spôsobiť rast cien mlieka a výrobkov z neho.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Zväz výrobcov krmív
Agrocontract
EÚ
mlieko
sucho
úroda
dobytok

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.