Rok po summite Trumpa s Putinom sa „duch Anchorage“ vytratil. Vojna namiesto mieru eskaluje

Rok po summite amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského lídra Vladimira Putina na Aljaške, ktorý mal otvoriť cestu k ukončeniu vojny na Ukrajine, zostalo z vtedajšieho diplomatického optimizmu len málo. Rokovania uviazli na mŕtvom bode, Moskva a Kyjev zintenzívňujú útoky a počet civilných obetí dosahuje najvyššie hodnoty od prvých mesiacov vojny.  

Ruskí predstavitelia celé mesiace po stretnutí hovorili o „duchu Anchorage“, ktorý mal symbolizovať obnovenie dialógu medzi Moskvou a Washingtonom a vytvorenie rámca pre ukončenie najkrvavejšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny. Dnes už podľa analytikov z tejto atmosféry prakticky nič nezostalo.

Trump prijal Putina 15. augusta 2025 na leteckej základni Elmendorf-Richardson na Aljaške, čím sa odklonil od dovtedajšej západnej politiky izolácie ruského prezidenta. Dodnes však nie je jasné, čo presne obaja lídri za zatvorenými dverami prerokovali.

Moskva tvrdila, že na Aljaške vzniklo určité porozumenie o možnej mierovej dohode. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov ho neskôr označil za „kompromisný návrh“. Washington však odmieta, že by sa prezidenti na konkrétnej dohode dohodli. „Na Aljaške bol návrh, ale nebola tam dohoda. Keby existovala dohoda, vojna by sa skončila,“ povedal v júni americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Mierový plán narazil na územie

Podľa ruského politického analytika Sergeja Markova Moskva navrhovala obmedziť svoje územné požiadavky na východoukrajinský Donbas výmenou za americké uznanie nových ruských hraníc a zrušenie sankcií. Rusko zároveň dlhodobo požaduje širšie bezpečnostné usporiadanie týkajúce sa Európy, NATO a kontroly zbrojenia.

Ruské požiadavky sa neskôr objavili v 28-bodovom dokumente pripravenom Spojenými štátmi po samostatných rokovaniach s Moskvou a Kyjevom. Dokument následne skrátili na 19 bodov, nikdy ho však oficiálne nezverejnili a k dohode neviedol.

Priame rokovania Ruska a Ukrajiny sprostredkované Washingtonom začiatkom roka 2026 stroskotali najmä na otázke územia. Kyjev odmieta vzdať sa oblastí, ktoré naďalej kontroluje, a požaduje okamžité prímerie pozdĺž súčasnej frontovej línie s tým, že otázka územia by sa riešila počas ďalších mierových rokovaní.

Z diplomacie späť k vojne

Od konca februára navyše pozornosť Washingtonu výrazne zamestnáva vojna s Iránom. Trump medzičasom zaviedol nové sankcie voči Rusku a posledná zostávajúca dohoda medzi USA a Ruskom o kontrole jadrových zbraní New START vypršala.

Moskva, ktorá spočiatku Trumpove mierové snahy vyzdvihovala, začala otvorene pochybovať o odhodlaní Washingtonu pokračovať v diplomatickom procese. „Nechcem si ani predstaviť, že Aljaška bola zamýšľaná ako spôsob, ako získať čas na vojenské posilnenie Ukrajiny,“ vyhlásil Lavrov v júni.

Pozície Ruska a Ukrajiny zostávajú nezlučiteľné. Moskva požaduje územné, politické a vojenské ústupky, ktoré Kyjev považuje za kapituláciu. Obe strany zároveň veria, že ďalšími vojenskými operáciami môžu zlepšiť svoju pozíciu pri prípadných budúcich rokovaniach.

Ukrajina sa opiera o európsku podporu a zintenzívňuje útoky na ciele hlboko v Rusku. Tie počas leta prispeli k palivovej kríze a prinútili Moskvou dosadené úrady na anektovanom Kryme vyhlásiť núdzový stav v regióne. Rusko zase zosilnilo raketové útoky na Kyjev a údermi na prístavy a plavidlá zastavilo ukrajinský vývoz cez Čierne more.

„Duch Anchorage sa vytratil,“ skonštatoval ruský politický analytik Fiodor Lukianov. Výsledkom je podľa neho „brutálna eskalácia“.

Témy:
vojna na Ukrajine
Donald Trump
Vladimir Putin
summit Putin-Trump

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.