Do poľnohospodárskeho Titanicu zateká, sucho ničí úrodu aj krmivo. Lacné mlieko môže byť predzvesťou zdražovania

Sucho pokračuje v ničení úrody jesenných plodín a krmovín. Škody sa zatiaľ nikto neodvažuje vyčísľovať, ale vážnosť situácie dokresľuje fakt, že silážna kukurica dáva len štvrtinové úrody. Obava, že nebude čím kŕmiť dobytok, že ovciam a kozám sa minie paša, sú čoraz reálnejšie. Paradoxne sa v tejto situácii predáva maslo a mlieko za jedny z najnižších akciových cien. No už v budúcom roku môže byť všetko naopak a potraviny zdražejú.  

Tak trochu to pripomína plavbu na Titanicu, ale poľnohospodári už vedia, že do ich lode zateká. Nie voda, ale pod krkom ich drží sucho. Včera rezort pôdohospodárstva vyhlásil osem mimoriadnych opatrení, ktoré by mali pomôcť farmárom dostať sa z nezávideniahodnej situácie. Dve z nich sa usilujú čo najkratšou cestou dopraviť finančné zdroje ohrozeným podnikom.

Na zníženie nákladov potrebných na udržanie chovov dobytka, oviec a kôz ministerstvo presúva zo svojej ropočtovej kapitoly päť miliónov eur. Tieto zdroje pôjdu do zlacnenej tzv. zelenej nafty. Malo by to zlacniť výrobu nedostatkových objemových krmív. Technika musí jazdiť po poli bez ohľadu na to, že silážna kukurica dáva namiesto obvyklých 40 ton len 12 tonové úrody priemerne po hektári, pričom zďaleka nemá požadovanú kvalitu. Dôležité je však, aby dobytok, predovšetkým dojnice mali vôbec čo žrať.

Druhým veľmi dôležitým opatrením, ktoré vyhlásil minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) je, že poľnohospodári budú môcť čerpať preddavok z priamych platieb už od 15. septembra. Pôjde dovedna o 200 miliónov eur, aby sa nezastavila prevádzka na farmách. V sýpkach je našťastie už obilie zo žatvy.

Čo všetko si vypýta vyššia moc

Úroda sa podľa podpredsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory priblíži k päťročnému priemeru, ale poľnohospodári vôbec nevyskakujú z cien, ktoré im ponúka trh. Za tejto situácie je predčasná výplata preddavku priamych platieb príležitosťou ako sa dostať k hotovosti a pokračovať v založení budúcoročnej úrody.

Bude to mimoriadne náročné, pôda je prehriata, miestami stvrdnutá na betón, takže ak neprídu výdatnejšie zrážky, vyzerá to na jednu z najdramatickejších jesení, akú kedy počasie pripravilo poľnohospodárom. Ohrozené sú úrody zrnovej kukurice, niektorí chovatelia dobytka navrhli podnikom, aby ju nezberali na zrno, ale predali mliečnym farmárom, ktorí by si z nej vyrobili siláž. Tak či onak každému podniku sa zídu peniaze. Pravda, musia vopred o ne požiadať nahlásením škôd, ktoré spôsobila v ich chotároch tzv. vyššia moc (sucho a horúčavy). Žiadosti treba poslať na Pôdohospodársku platobnú agentúru.

Minister Takáč aj podpredseda poľnohospodárskej samosprávy Emil Macho naliehali, aby nik túto formálnu žiadosť nepodcenil, lebo bez nej sa k preddavkom z priamych platieb nikto nedostane. Ide o procedurálnu otázku, pretože peniaze hradí Európska únia.

Takáč si v tejto súvislosti neodpustil ktitiku Európskej komisie. Tá už vyčerpala všetky prostriedky z Rezervného fondu a nemá sa podľa neho k činu, aby našla spoň polmiliardy eur na pomoc poľnohospodárom postihnutých extrémnym suchom. Povedal, že kým EK nachádza 90 miliárd eur na vyzbrojenie a posilnenie bojujúcej Ukrajina, nevie zachrániť vlastných poľnohospodárov.

Slovenský minister je pripravený otvoriť túto otázku na najbližšom rokovaní Rady ministrov poľnohospodárstva EÚ. Takáč naznačil, že pozícia EK sa možno v septembri zmení, pretože nespokojnosť s jej politikou prejavujú aj nemeckí farmári, na ktorých tiež doliehajú sucho a horúčavy.

Foto:
Ján Krošlák
TASR
Dlhodobé suchá ohrozujú úrodu. Na snímke suchá pôda v katastri obce Očová, okres Zvolen, 24. apríla 2020.

Doterajšie pokusy Takáča primať EK k tomu, aby pomohla mliečnym farmárom prekonať prudký pád cien sa stretli u eurkomisára Hansena bez odozvy. Odkázal, že situácia na mliečnom trhu sa postupne konsoliduje. Určite však nie z pohľadu slovenských poľnohospodárov, ktorí dostávajú za liter mlieka z mliekarní 35 centov, ale to sa predáva v akciách za 29 centov!

Málokto ešte o tom hovorí, ale po tohtoročnej jeseni zrejme dôjde k ďalšej selekcii chovov dojníc. Mliečnym farmárom síce ministerstvo pomohlo aj navýšením tzv. viazaných platien, ktoré sú pomaly tri razy vyššie ako v susednej ČR, ale ekonomika fariem sa sa vzhľadom na sucho a nízke tržby zo dňa na deň zhoršuje.

Spor o projekt, ktorý nikto nepozná

Sucho celkom prirodzene nastolilo otázku, čo robiť so zdevastovanou závlahovou sústavou, väčšina ktorej bola vybudovaná v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia na celkovej ploche 320 tisíc hektárov. Od chvíle, čo premier oznámil, že by sa mohla revitalizovať aj prostredníctvom PPP projektu, pri ktorom významnú časť nákladov preberá na seba súkromný investor, sa na Slovensku rozpútala viac ako odborná politická diskusia.

Opozícia hovorí o tom, že PPP projekt privedie Slovensko k strate kontroly nad vodou, ktorej by sa podľa nej mohol zmocniť investor zo Spojených arabských emirátov. Premiér Robert Fico (Smer) sa s ním nedávno stretol v Bratislave, ale detaily o možnej spolupráci neboli publikované. Tak Fico ako aj minister pôdohospodárstva však jednoznačne odmietli, že by malo dôjsť cez PPP projekt k privatizácii slovenských vodných zdrojov. Fico odkázal opozícii, že to bola strana Smer, čo sa postarala o zmenu Ústavy SR, ktorá zakazuje vývoz vody zo Slovenska do zahraničia potrubím alebo cisternami.

Takáč povedal, že sa skúmajú možnosti ako oživiť existujúci závlahový systém. Tam, kde je vybudovaný, platí vecné bremeno a štát oň v nijakom prípade nepríde. Uviedol, že štát rokuje s potenciálnymi investormi, pričom prebehli diskusie aj s izraelskými spoločnosťami. Vedú sa diskusie aj s poľnohospodármi, ako naložiť s tým čo zostalo. Vyhlásil, že teraz hovoriť o tom, kto bude partnerom Slovenska, je úplne predčasné. Robia sa rôzne veľmi zložité analýzy, aby sme vedeli tento typ PPP projektu posúdiť. Primárnym cieľom je využiť už vybudované zvávlahové dielo.

Podpredseda SPPK Macho doplnil, že poľnohospodári zakladajú závlahové družstvá a ponúkajú štátu participáciu na investíciách. “Chceme byť súčasťou diskusie ,” povedal Macho s dôvetkom, že závlahy nemôžu len tak prejsť zo štátu ako strategická vec do rúk zahraničného investora. Diskusia má byť podľa SPPK odborná, kým teraz sa stala rýdzo politickou.

Čisto praktickou otázkou je, kedy sa podarí závlahy obnoviť. Podľa odhadov Emila Macha to nebude skôr ako o 5 až 10 rokov. Predstavu, že sa podarí oživiť systém na 300 tisíc hektárovej ploche, považuje za nerealistickú. Krajina sa mení, miesto Podunajskej nížiny sa stáva obilnicou Slovenska Liptov. Na to treba prihliadať a pokiaľ ide o produkciu zemiakov, zeleniny a ovocia na to stačí pár desiatok tisíc hektárov. pôdy pod závlahou.

Vecnejšie stanovisko by mala priniesť odborná diskusia a Macho prisľúbil, že verejnosť sa dočká výstupu k tomu, ako ďalej s revitalizáciou závlah.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Richard Takáč
Európska únia
poľnohospodári
sucho
pôdohospodárska platobná agentúra

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.