Šéfkuchár Andrea Ena: Polmaratóny väčšinou absolvujem s prázdnym bruchom, stačí mi espresso a môžem ísť

Taliansku iskru, futbalové kopačky aj cit pre vynikajúcu gastronómiu si známy šéfkuchár Andrea Ena priniesol z rodnej Sardínie na Slovensko pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Profesionálnu kariéru futbalistu vymenil za kariéru šéfkuchára. Z Ružomberka sa presťahoval do Bratislavy, kde dnes vedie dve úspešné reštaurácie. Okrem toho ho môžete stretnúť na bežeckých pretekoch nielen doma, ale aj v zahraničí. Už druhý rok je členom bežeckého BILLA tímu na najväčšej štafete na Slovensku – Od Tatier k Dunaju, keďže so sieťou supermarketov dlhodobo spolupracuje. Okrem augustovej štafety plánuje aj ďalšie zaujímavé bežecké výzvy.  

I keď sa budeme baviť o behaní, na úvod by bolo dobré spomenúť, že vašim životným športom bol futbal. Hrali ste ho nielen doma v Taliansku, ale dokonca ste pôsobili aj v slovenských tímoch. Ako mnohých športovcov, aj vás žiaľ zastavilo zranenie.

Je to pravda. Futbal bude vždy môj obľúbený šport. Začínal som ako päť ročný, rodičia ma dali do futbalovej školy a už to išlo. To nešťastné zranenie si pamätám ako keby to bolo včera. Nastúpil som v Likavke na zápas a odchádzal som z ihriska so slzami v očiach. Koleno a predný krížny väz to nevydržali. Ani po operácii nebolo koleno v úplnom poriadku, preto som svoju futbalovú kariéru musel ukončiť skôr ako som pôvodne plánoval. Bohužiaľ. Aj taký je život športovca.

Je pochopiteľné, že keď sa celý život hýbete, chcete si vzťah ku športu zachovať aj po aktívnej kariére. Nepremýšľali ste napríklad o tom, že by ste sa posadili na lavičku ako tréner?

Áno, skúsil som sa vybrať aj týmto smerom. Chvíľu som trénoval v Likavke, ale keďže sme s klubom nenašli spoločnú reč a nedostal som podporu, akú som očakával, rozhodol som sa nepokračovať.

Kedy a prečo ste sa rozhodli pre beh?

Tak ako s futbalom, aj s behom som začal už v detstve, keď som mal šesť rokov. Môj otec vtedy behával maratóny a ako prezident viedol atletický klub, kde bol zároveň trénerom. Takže som behal, aby bol spokojný otec a pri hraní futbalu som zase bol šťastný ja. (smiech) Vo vyššom veku som si musel vybrať iba jednu aktivitu, ktorú budem robiť intenzívne, tam som si logicky zvolil futbal a zostal som pri ňom, kým sa dalo. Po ukončení kariéry som aj kvôli práci nachvíľu vôbec nešportoval, potom prišiel COVID a veľa voľného času. Začal som teda znovu behať V Pečnianskom lese a cítil som sa super.

Mnohých ľudí od behania odradí počasie (dážď, vietor, zima). Tipujem, že ako bývalého futbalistu vás vrtochy počasia asi nezastavia, či?

Tak, tak. Počasie ma nezastaví, práve naopak. Tak ako pri futbale, kde som veľmi rád hrával zápasy v daždi, aj pri behaní mi neprekáža dážď ani sneh. Len ten vietor asi nikto z nás nemá rád.

Mohlo by sa zdať, že beh je jednoduchý, človek naň potrebuje len tenisky, ale dýchanie a technika sú však kľúčové. Predpokladám, že ako bývalý aktívny športovec, ste toto mali zvládnuté. Futbalisti navyše musia mať vytrvalosť v rýchlosti, čo vám tiež hralo do kariet. Napriek tomu, pustili ste sa do behania sám alebo si necháte poradiť a zlepšujete sa s trénerom?

Áno, je to pravda. Ako bývalý futbalista mám rád šprint, aj dlhé behy ako polmaratón. Tento rok možno dokonca zvládnem maratón. Najprv som behal sám, no aby som mal možnosť sa zlepšovať a dostať sa tam, kam chcem, potreboval som pomoc od profi trénera. Môj otec mi síce vždy rád poradí ohľadom behu, no je žiaľ ďaleko. Preto som o trénerskú podporu poprosil môjho kamaráta, ironmana/ triatlonistu Patrika Čurillu, ktorý má vlastný klub TRI2FLY.

Keď je človek aktívny športovec, všetko tomu podriaďuje. Akonáhle je však pohyb rekreačný a práca, povinnosti či únava zamiešajú karty, zrazu už nie je toľko času hýbať sa. Je šéfkuchár Andrea Ena disciplinovaný bežec?

Ja som celkovo veľmi disciplinovaný, bez toho to v práci ani v živote človek ďaleko nedotiahne. Niekedy, keď som v práci celý deň na nohách a skončím neskoro večer, som veľmi unavený. Vtedy na mňa funguje kvalitný spánok a potom sa cielene motivujem, lebo najťažšie je naštartovať nielen telo, ale aj hlavu. Keď sa mi to podarí, ostatné už ide samo.

Zaregistrovala som, že vás neuspokojí len zabehať si okolo domu. Postupne si dávate vyššie ciele a snažíte sa ich splniť. Máte už za sebou niekoľko polmaratónov. Aké sú vaše plány v najbližšom období?

A opäť sme pri tej disciplíne, ktorá hrá veľmi dôležitú úlohu. Keď sa do niečoho pustím, chcem to urobiť najlepšie ako viem, to sa týka aj behu. Tento rok som mal jasný cieľ, vylepšiť si osobný čas na polmaratóne v Bratislave. Najprv som si v rámci tréningu odbehol pražský polmaratón a o dva týždne na to som absolvoval Bratislavu, kde som zabehol za hodinu a štyridsať minút, bol som spokojný. Najbližšie ma v auguste čaká štafeta Od Tatier k Dunaju s BILLA tímom. Na jeseň by som chcel absolvovať polmaratóny v Košiciach a Valencii, v novembri maratón vo Verone.

Najbližšie vás teda čaká najväčšia slovenská štafeta Od tatier k Dunaju (OTKD). Už po druhýkrát pobežíte v BILLA tíme. Toto spojenie je viac než logické, keďže BILLA roky podporuje šport a motivuje ľudí k pohybu, navyše so spoločnosťou BILLA spolupracujete aj z pozície šéfkuchára.

Je to tak. Veľmi sa teším. Zároveň cítim silnú zodpovednosť voči celej posádke. V BILLA tíme sa stretli výborní ľudia, všetci sme si rovní, podporujeme sa navzájom a spoločne sa motivujeme.

Ako si spomínate na minuloročnú štafetu OTKD?

Keď je niečo prvýkrát, neviete čo vás čaká. Bolo to plné prekvapení, potenia, aj trápenia v ťažších úsekoch. Horúcich 32 stupňov v Banskej Bystrici, nočný beh o tretej ráno pri Nitre a ďalšie trápenie v lese pri Bratislave, kde bolo teplo a vietor. Spomínam si, že nedostatok spánku bol pre mňa veľkou výzvou.

Tento rok už viete do čoho idete a poznáte tím. Odkedy a ako sa na štafetu pripravujete?

Po minulom roku už mám jasnú predstavu o tom, čo ma čaká. Je dôležité, že už viem ako si rozložiť sily. Príprava už začala, ale beriem to samozrejme pohodovo, ide hlavne o zábavu.

Určite sa zhodneme, že nielen tréning, ale pre rekreačného či profi športovca je kľúčová aj strava. A to je vaša parketa. Trénujete pred behom Od Tatier k Dunaju aj v oblasti výživy? Mení sa váš jedálniček počas prípravy?

Samozrejme. Strava tvorí 50 percent prípravy. Ako bývalý futbalista a disciplinovaný športovec mám stravu rozumne nastavenú celoročne. Pred behaním jem viac cestovín a karbohydrátov, aby som mal výdrž a silu.

Ako sa stravujete počas samotného behu? Predpokladám, že sa počas štafety je to inak ako počas sólo behu. Máte overené triky, ktoré vám pomáhajú podporiť či zvýšiť výkon?

Minulý rok som si deň pred štartom Od Tatier k Dunaju dal klasicky pizzu margheritu. V deň pretekov na raňajky pečivo, med alebo džem. Ja som sa dostal na rad o šiestej večer, takže som predtým stihol na obed aj ľahké kuracie mäso. Po odbehnutí sme išli všetci na rezeň (smiech), veď je to aj o kolektívnej atmosfére a zábave. Pred návratom na trať už som potom dal len tyčinku a banán. Dôležité je tiež nezabúdať na pitný režim.

Stalo sa niekedy, že vám jedlo nepomohlo? Že ste neuvážene zjedli niečo, čo vám zhoršilo výkon? Niektorí bežci tvrdia, že im viac vyhovuje mať pri športovaní prázdne brucho.

Tréningové behy, ale aj polmaratóny, väčšinou absolvujem s prázdnym bruchom. Stačí mi espresso a môžem ísť. Nestalo sa mi nikdy, že by ma jedlo zradilo pri športe. Na strave si dám veľmi záležať, takže ma málokedy niečo prekvapí.

Kedy štartuje Od Tatier k Dunaju?

Najväčší štafetový beh na Slovensku Od Tatier k Dunaju štartuje počas víkendu 15. augusta a na trati privíta 240 tímov. Bežať sa bude cez regióny Liptov, Horehronie, Hont či Žitný ostrov, pričom dĺžka celej trasy je 345 kilometrov. Spoločnosť BILLA je nielen hlavným partnerom podujatia, ale jej tím sa už po druhýkrát postaví aj na štart.

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.