Dnešné divadlo na oblohe vymaže Európe veľkú časť elektriny. Sieť čaká prudký pád aj záložné zdroje

Európa dnes nárazovo príde o tisíce megawattov (MW) elektriny. Stojí za tým zatmenie Slnka, ktoré krátko po 19. hodine spôsobí výrazný pokles výroby fotovoltických elektrární.  

V priebehu veľmi krátkeho času môže starý kontinent prísť až o 9 700 MW solárneho výkonu. Pre lepšiu predstavu, je to približne päťkrát viac, ako dokážu pri plnom výkone vyrobiť všetky štyri bloky jadrovej elektrárne Mochovce dohromady.

Zatiaľ čo bežní ľudia budú sledovať, ako sa pred Slnko pomaly posúva Mesiac, energetici budú mať dnes večer úplne iné starosti. S pribúdajúcim tieňom začne výkon miliónov solárnych panelov naprieč Európou prudko klesať a chýbajúcu elektrinu budú musieť v reálnom čase nahrádzať iné zdroje.

O niekoľko desiatok minút sa však situácia obráti. Mesiac začne Slnko postupne odkrývať a do siete sa začne rýchlo vracať výkon fotovoltických elektrární. Prevádzkovateľov prenosových sústav tak čaká skúška – najskôr budú musieť vyrovnať prudký úbytok solárnej výroby a krátko nato zvládnuť jej rýchly návrat.

Ak by sa takýto prudký výkyv nepodarilo dostatočne rýchlo vyrovnať, problém by sa mohol preniesť do celej prepojenej európskej siete. Výroba a spotreba elektriny totiž musia byť v každom okamihu v rovnováhe. Keď elektriny náhle ubudne, začne klesať frekvencia siete, pri jej prebytku sa, naopak, zvyšuje.

Väčšie odchýlky by už mohli spustiť ochranné mechanizmy a v krajnom prípade aj automatické odpájanie časti spotreby či výroby, aby sa zabránilo rozsiahlejšiemu výpadku. To však neplatí pre aktuálnu situáciu. „Zatmenie slnka sa považuje za predvídateľnú udalosť a takto sa k tomu pristupuje. Čiastočné zatmenie slnka nedosahuje zďaleka rozsah dopadov ako pri zatmení slnka v roku 2015, keď boli v Európe prijímané masívne opatrenia,” priblížila pre Pravdu referentka vonkajších vzťahov Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) Adriana Komorníková.

Čím Európa nahradí výpadok?

Európski energetici si na dnešný večer pripravili celý arzenál poistiek. Agentúra Reuters píše, že prevádzkovatelia sietí majú v pohotovosti záložné elektrárne a regulačné rezervy, ktorými dokážu podľa potreby rýchlo pridávať alebo uberať výkon. Do vyrovnávania sústavy sa môžu zapojiť plynové či uhoľné elektrárne, vodné zdroje a batériové úložiská. Výhodou je, že na rozdiel od náhlej poruchy veľkej elektrárne energetici presne vedia, kedy zatmenie príde a môžu sa naň vopred pripraviť.

Najväčšiu skúšku čaká Španielsko a Portugalsko. Práve na Pyrenejský polostrov má pripadnúť približne 5-tisíc megawattov očakávaného poklesu solárneho výkonu v Európe. V časti Španielska bude zatmenie úplné a v Portugalsku sa k nemu výrazne priblíži. Tamojší prevádzkovatelia si preto vopred zabezpečili dodatočné rezervy, ktoré budú môcť zapojiť podľa toho, ako rýchlo bude výroba zo Slnka klesať.

Pripravené je aj Francúzsko, kde môže zatmenie podľa agentúry dočasne zobrať fotovoltike až 1 800 MW výkonu. Vzhľadom na približne 30-tisíc MW nainštalovaných solárnych zdrojov v krajine ide asi o šesť percent ich celkového výkonu. Osobitné opatrenia prijali aj prevádzkovatelia v Nemecku, Írsku či Severnom Írsku. Krajiny sa navyše nemusia spoliehať iba na vlastné elektrárne. Európske siete sú prepojené a pri nedostatku výkonu si môžu pomôcť elektrinou cez hranice.

Samostatnou skúškou bude Nemecko, kde ide najmä o to, ako rýchlo sa prúd po výpadku následne vráti do systému. Analytická spoločnosť Solcast podľa odborného portálu PV Magazine odhaduje, že zmena výkonu nemeckej fotovoltiky môže pri návrate Slnka dosiahnuť tempo až 13 150 MW za hodinu. Vo Francúzsku má ísť približne o 5 070 MW a v Holandsku o 6 120 MW za hodinu.

Slovensko je pripravené

Slovenskí energetici privítajú zatmenie podstatne pokojnejšie. Slnko hrá totiž v našom energetickom mixe stále iba malú úlohu, navyše, zatmenie u nás nebude úplné . Podľa údajov organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE), ktorý okrem iného vyhodnocuje údaje o výrobe a spotrebe elektriny, pochádzalo vlani z fotovoltických elektrární len 3,05 percenta vyrobenej elektriny. Naša energetika stojí predovšetkým na jadre, ktoré v roku 2025 zabezpečilo až 67,39 percenta výroby.

„Vzhľadom na čas zatmenia pokles výroby z fotovoltických elektrární bude na Slovensku na úrovni jednotiek MW, čo z pohľadu prenosovej sústavy predstavuje zanedbateľný vplyv. Očakávané zatmenie preto nebude predstavovať žiadny problém pre stabilitu slovenskej elektrizačnej sústavy,“ vysvetľuje Komorníková.

Slovenským energetikom navyše hrá do karát neskorá hodina. Fotovoltické elektrárne budú už pred zatmením prirodzene strácať výkon spolu s klesajúcim Slnkom. Keď ho Mesiac začne opäť odkrývať, bude už takmer večer, takže prudký návrat solárnej výroby, s akým musia počítať niektoré iné krajiny, u nás prakticky nenastane. „Čiastočné zatmenie Slnka bude mať vyšší vplyv v čase poklesu solárnej výroby o 19. 21 h., pretože k návratu výroby elektriny zo solárnych elektrární o 20. 10 už takmer nedôjde,“ dodáva SEPS.

Aj malú odchýlku však musí elektrizačná sústava vyrovnať. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy preto bude mať rovnako ako počas bežného dňa pripravenú rezervu výkonu, ktorú môže podľa potreby zapojiť alebo stiahnuť. Žiadne mimoriadne opatrenia však štátna spoločnosť nepitrebuje zabezpečnovať. „SEPS má vopred pripravené dostatočné regulačné rezervy na prípadné vzniknuté systémové odchýlky výroby elektriny,“ uzatvára Komorníková.

Solárnej elektriny je čoraz viac

Dnešné zatmenie je pre energetikov oveľa väčšou témou než kedysi aj preto, že Európa vyrába zo Slnka čoraz viac elektriny. Podľa údajov EurObserv’ER vyrobili fotovoltické elektrárne v krajinách Európskej únie (EÚ) v roku 2024 spolu takmer 297 terawatthodín (TWh) elektriny. Napríklad v roku 2019 to bolo len okolo 118 TWh elektriny a ešte v roku 2023 išlo o necelých 248 TWh. Za opäť rokov sa produkcia solárnej elektriny zvýšila približne dvaapolnásobne a len za jediný rok vzrástla približne o pätinu.

Solárnou veľmocou Európy je Nemecko, ktoré v roku 2024 vyrobilo z fotovoltiky viac ako 74 TWh elektriny. Nasledovalo Španielsko s takmer 54 TWh, Taliansko s 36 TWh a Francúzsko s viac ako 24 TWh. Na opačnom konci rebríčka je aj Slovensko, kde fotovoltické elektrárne vyrobili približne len 0,7 TWh.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
elektrina
fotovoltika
zatmenie slnka

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.