Ženu vytiahli z trosiek po takmer dvoch dňoch. Kolumbijská Pereira po zemetrasení pripomína mesto duchov

Kolumbiu po ničivom zemetrasení naďalej sužuje rozsiahla skaza a záchranári prehľadávajú trosky zrútených budov v nádeji, že nájdu ďalších preživších. V mestách zostali tisíce ľudí bez domova a príbuzní stále čakajú na správy o svojich blízkych.  

Silné zemetrasenie s magnitúdou 7,4 zasiahlo západnú Kolumbiu v pondelok. Najhoršie postihlo oblasť okolo Pereiry a ďalšie mestá v kolumbijskom regióne pestovania kávy. Zrútené domy, poškodené školy a zdravotnícke zariadenia, prerušené dodávky elektriny a obmedzené spojenie zanechali za sebou rozsiahlu skazu.

Z trosiek sa ozvalo volanie o pomoc

V noci na stredu záchranári v Pereire vytiahli zo zrúteného domu živú 32-ročnú Danielu Lagovú, ktorá prežila takmer dva dni pod troskami, píšu agentúry AP a AFP. K jej nájdeniu pomohol sused, ktorý začul jej volanie o pomoc. Správa vyvolala medzi záchranármi aj obyvateľmi vlnu radosti v čase, keď väčšina správ z postihnutého mesta prináša ďalšie obete a nové prípady ľudí uväznených pod ruinami.

Práve takéto okamihy udržiavajú nádej, že pod betónom a tehlami môžu byť ešte ľudia, ktorí čakajú na pomoc.

Záchranári pracujú s ťažkou technikou, ale na mnohých miestach používajú aj ruky. Vytvárajú reťaze, odnášajú kusy sutín a na chvíľu zastavujú všetku techniku, aby mohli v tichu počúvať, či sa spod trosiek neozve hlas alebo klopanie.

Čas však hrá proti nim. Odborníci považujú prvé dva až tri dni po katastrofe za rozhodujúce obdobie pri pátraní po ľuďoch zavalených v troskách. Prípad ženy zachránenej po takmer dvoch dňoch ukazuje, že aj v tomto období môže prísť nečakaný zvrat.

Mesto duchov

Pereira patrí medzi najťažšie zasiahnuté mestá. Ulice sú plné skla, tehál a kusov muriva. Zrútené alebo vážne poškodené budovy lemujú cesty, autá zostali zavalené troskami a nad ulicami visia poškodené elektrické vedenia. „Je to mesto duchov,“ opísal situáciu 30-ročný obyvateľ Juan David Gaitán.

Ľudia sa za úsvitu vracali k poškodeným domom a snažili sa z nich odniesť aspoň časť svojho majetku. Mnohí pritom nevedia, či sa do svojich bytov ešte niekedy budú môcť vrátiť.

V niektorých častiach mesta nefunguje elektrina a mobilné spojenie je obmedzené. Obyvatelia zároveň hlásia nedostatok vody a niektorých potravín. Tisíce ľudí zostali bez strechy nad hlavou.

Zemetrasenie poškodilo aj nemocnice a ďalšiu kritickú infraštruktúru. V postihnutých oblastiach vznikajú provizórne útočiská a záchranári sa snažia dostať pomoc aj do odľahlejších komunít, kde poškodené cesty a výpadky základných služieb komplikujú zásah.

Príbuzní odmietajú opustiť trosky

Medzi ľuďmi, ktorí odmietajú opustiť trosky, je aj 35-ročný Jorge González. Holými rukami odstraňuje sutiny zo štvorposchodovej budovy, v ktorej žila jeho 87-ročná teta Nubia Bonillová.

Nádej, že ju nájde živú, s pribúdajúcim časom slabne. González však zostáva. „Som tu od včera a neodišiel som. Kým mi nevydajú jej telo, nikam nepôjdem,“ povedal agentúre AFP. „Bola všetkým, čo som mal, a je preč. Teraz som úplne sám.“ V troskách našiel kúpeľňu bytu svojej tety. Podlaha bola podľa jeho slov „plná krvi“.

Jeho príbeh je jedným z mnohých, ktoré sa v Pereire odohrávajú popri organizovanej záchrannej akcii. Kým záchranári používajú bagre, žeriavy a pátracie psy, príbuzní často zostávajú priamo pri ruinách a čakajú na jedinú správu, ktorá môže zmeniť všetko.

O domov prišli v priebehu sekúnd

Medzi ľuďmi, ktorí prišli o strechu nad hlavou, je aj 28-ročný stavebný robotník Jesús Piñeros. Pred tromi rokmi utiekol autobusom z krízou zmietanej Venezuely do Kolumbie. Teraz prišiel o domov po druhý raz. „Ako migranti sme si už vo vlastnej krajine prešli ťažkými vecami a nikdy si nepredstavujete, že vás navyše postihne ešte niečo takéto,“ povedal.

Dom, v ktorom žil so súrodencami a synovcami, zemetrasenie zničilo. Rodina našla útočisko u príbuzných, ktorých dom zostal stáť. Niekoľko detí však spí na matracoch položených na chodníku. Rodina sa pokúsila stráviť noc vnútri, no zvuky poškodeného krovu ich vystrašili. „Začíname úplne od nuly. Musíme sa znovu postaviť na nohy, tak ako všetci ostatní,“ povedal Piñeros.

O všetko prišla aj účtovníčka Stella Galvisová. Spolu s dieťaťom a manželom stihla vybehnúť zo štvorposchodového domu len niekoľko sekúnd predtým, ako sa zrútil. „Nezostalo nám nič. Prišli sme o všetko,“ povedala so slzami v očiach. „Zachránil nás zázrak.“

Podobných príbehov sú v postihnutých mestách stovky. Niektorí ľudia prišli o domy, iní o celé rodiny a ďalší stále nevedia, čo sa stalo s ich blízkymi.

Pouličná predavačka Maribel Veranová pátra po svojej matke a sestre. Obe sa v čase zemetrasenia nachádzali v malom hoteli v obchodnej štvrti, ktorý sa zmenil na trosky. Jej 72-ročná matka Luz Marina nedávno prekonala trombózu a 38-ročná sestra Sandra je po meningitíde odkázaná na invalidný vozík. „Dúfam, že ich nájdem živé a zdravé,“ povedala Veranová.

Záchrana pokračuje, bilancia sa mení

Zatiaľ čo v utorok večer agentúry informovali na základe údajov samosprávnych celkov o 240 mŕtvych, dnes AFP revidovala údaj o počte obetí na 216. AP píše o 181 mŕtvych, o ktorých v utorok hovoril prezident Abelardo de la Espriella. Počty pohrešovaných sa u rôznych zdrojov rozchádzajú od niekoľkých stoviek až po niekoľko tisíc.

Zahraničie už ponúklo Kolumbii humanitárnu aj odbornú pomoc. Do záchranných prác sa zapájajú tímy a dobrovoľníci, zatiaľ čo postihnutým oblastiam smeruje materiál a finančná podpora.

Zemetrasenie zasiahlo krajinu len niekoľko dní po nástupe nového prezidenta Abelarda de la Espriellu. Ten navštívil postihnuté oblasti a prisľúbil pomoc ľuďom, ktorí prišli o svoje domovy.

Foto:
Santiago Saldarriaga
TASR/AP
Miestni obyvatelia a záchranári prehľadávajú trosky a pátrajú po preživších po zemetrasení v kolumbijskom meste Cali 10. augusta 2026.

Záchranári medzitým pokračujú v práci. Každé zavolanie z trosiek môže znamenať ďalší život. Každá hodina bez odpovede však zároveň znamená ďalšiu stratenú nádej.

Pre obyvateľov regiónu navyše nejde o prvú katastrofu, ktorá im zmenila život.

Spomínajú na ničivé zemetrasenie z roku 1999, ktoré zasiahlo takzvanú kolumbijskú kávovú oblasť a pripravilo o život viac ako tisíc ľudí. Región si pamätá aj tragédiu z roku 1985, keď erupcia sopky Nevado del Ruiz pochovala mesto Armero a zabila desaťtisíce ľudí.

Teraz sa história bolestivo pripomenula znova. V Pereire zostali ulice plné trosiek, ľudia spia na matracoch pred svojimi domami a pri zrútených budovách stoja príbuzní, ktorí čakajú na jedinú správu.

A pod troskami sa ešte stále môže skrývať niekto, koho možno zachrániť.

Témy:
zemetrasenie
kolumbia

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.