Bunker pod Hitlerovým kancelárstvom má zmiznúť. Berlínčania bojujú za kus temnej histórie

Berlínsky spolok chce zachrániť bunker z druhej svetovej vojny, ktorý dal nacistický diktátor Adolf Hitler vybudovať pod svojím ríšskym kancelárstvom. Podzemnému krytu s rozlohou viac ako 1 200 štvorcových metrov hrozí zánik pre plánovanú výstavbu bytových domov.  

Podľa Dietmara Arnolda z neziskovej organizácie Berliner Unterwelten (Berlínske podzemie) by však nemecké hlavné mesto zbúraním bunkra prišlo o kus svojej histórie. Argumenty, že by sa mohol stať pútnickým miestom pre neonacistov, odmieta. Výstava, ktorú by jeho spolok chcel v bunkri otvoriť, by podľa Arnolda naopak prispela k spoločenskej osvete.

Takzvaný Veľký bunker vznikol pod budovou Nového ríšskeho kancelárstva v centre Berlína v rokoch 1937 až 1938, keď už opraty moci pevne držal nacistický vodca Hitler. V rokoch 1940 až 1944 sa využíval ako kryt pre berlínske matky a deti, na konci vojny v ňom bol lazaret. Bunker sa stal okrem iného symbolom kapitulácie obrancov Berlína z 2. mája 1945. Slávna fotografia totiž zachytáva práve pred týmto krytom posledného veliteľa mesta, generála Helmutha Weidlinga, ktorý po Hitlerovej samovražde odovzdal Berlín Červenej armáde.

Hitler sám v tomto bunkri zrejme nikdy nepobýval. Na jednej z posledných fotografií, na ktorých je zachytený, však pri ňom v marci 1945 odovzdáva vyznamenania detským vojakom. Nacistický diktátor počas pobytu v kancelárstve využíval iný bunker, vzdialený len niekoľko metrov od Veľkého bunkra. Práve v ňom Hitler v apríli 1945 spáchal samovraždu. Takzvaný Vodcov bunker Červená armáda po vojne vyhodila do vzduchu, jeho zvyšky boli neskôr zasypané a zabetónované. V súčasnosti nad ním stoja panelové domy.

Po druhej svetovej vojne bola celá budova Nového ríšskeho kancelárstva zbúraná, Veľký bunker však zostal zachovaný. Neskôr sa pozemok, pod ktorým sa nachádza, dostal do takzvanej zóny smrti, nezastavaného pásma, ktoré bolo súčasťou systému Berlínskeho múru. Práve to kryt zachránilo pred úplným zničením. Prieskum a dokumentáciu bunkra vykonala už komunistická tajná služba Stasi na konci 60. rokov, ďalšie prieskumy nasledovali v 90. rokoch a naposledy v roku 2007.

Nezisková organizácia Berliner Unterwelten, ktorá sa stará o viacero prevažne podzemných pamiatok v nemeckej metropole, sa podľa Arnolda o bunker zaujíma dlhodobo. Narážala však na nezáujem či dokonca obštrukcie zo strany úradov. Až začiatkom tohto roka sa ukázalo, že sa na pozemku s bunkrom pripravuje výstavba. Mali by tu vzniknúť domy so 66 bytmi, kanceláriami a obchodnými priestormi.

„Vzhľadom na lokalitu to určite nebudú sociálne byty,“ povedal Arnold na tlačovej konferencii nemeckým a zahraničným novinárom vrátane ČTK. Pozemok sa nachádza v samotnom centre Berlína, na ulici Vossstrasse, niekoľko desiatok metrov od Postupimského námestia. Na dohľad od neho stojí aj budova českého veľvyslanectva.

„Nechceme, aby vznikol dojem, že sme proti výstavbe bytov. Chceli by sme však dosiahnuť, aby výstavba neznamenala zničenie bunkra,“ zdôraznil Arnold. Podľa neho súčasné plány počítajú so zničením dvoch tretín zachovanej časti Veľkého bunkra. „Potom by už nemalo zmysel zachovávať čokoľvek, rovno by sa mohol zbúrať celý,“ dodal. Podľa zakladateľa spolku Berliner Unterwelten sú pritom steny bunkra také hrubé, že bunker možno bez problémov zachovať a budovu na pozemku postaviť priamo nad ním.

Video

Neobyčajné miesta – Tajomný vojnový bunker BS-8, ktorý mal chrániť proti Hitlerovi

Na podporu svojho úsilia pripravil spolok Berliner Unterwelten projekt premeny bunkra na výstavné priestory. Návštevníci by mali mať možnosť oboznámiť sa s dejinami Nového ríšskeho kancelárstva, v ktorom sa rozhodovalo o mnohých nacistických zločinoch. Ďalšia časť výstavy by mala byť venovaná posledným dňom druhej svetovej vojny a bitke o Berlín, posledná potom samotnému bunkru a tomu, ako sa s jeho odkazom zaobchádzalo v minulosti a ako sa s ním zaobchádza dnes.

Podľa Arnolda je pritom spolok ochotný znášať všetky náklady na úpravy a prevádzku bunkra sám. Od investorov bytových domov by potreboval iba súhlas s vybudovaním núdzového východu. Argument, že by sa z bunkra mohlo stať pútnické miesto pre neonacistov, Arnold rezolútne odmieta. „Je to nezmysel. Už tridsať rokov robíme prehliadky bývalých nacistických bunkrov a ani jeden z nich sa zatiaľ nestal pútnickým miestom,“ povedal. Podľa neho je nebezpečnejšie pamiatky búrať. „Keď autentické miesta pamäti odstránime, pretože sa dajú zneužiť, prenechávame moc nad dejinami extrémistom,“ dodal.

Témy:
Adolf Hitler

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.