Smeru, Hlasu ani s Republikou väčšina nevychádza. Nový prieskum ukázal inú parlamentnú matematiku

Ak by sa parlamentné voľby konali v prvej augustovej dekáde, zvíťazilo by v nich Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 19,2 percenta hlasov. Smer by skončil druhý so 16,5 percenta a tretia Republika by získala 13,3 percenta. Prepočet hlasov na mandáty však ukazuje ešte výraznejšiu zmenu v pomere síl.  

Súčasné opozičné strany by spolu získali 81 kresiel, zatiaľ čo Smeru, Hlasu a Republike by ani spoločne väčšina nestačila. Vyplýva to z augustového volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia.

Dáta agentúra zbierala od 5. do 10. augusta prostredníctvom National Sample na reprezentatívnej vzorke 1 001 respondentov. Prieskum nemal externého zadávateľa, NMS ho realizovala na vlastné náklady.

Štvrté miesto v prieskume obsadilo opozičné Hnutie Slovensko so ziskom 8,9 percenta a za ním SaS so 7,4 percenta. Do Národnej rady by sa dostali ešte KDH a Hlas. Obe strany by získali zhodne po 5,9 percenta hlasov.

Hlas zaznamenal najväčší pokles

Práve Hlas zaznamenal v porovnaní s júlovým volebným modelom NMS najväčšiu stratu. Jeho podpora sa znížila o 1,9 percentuálneho bodu. Naopak, najviac si polepšili Právo na pravdu a Smer. Prvý subjekt získal oproti júlu 1,3 percentuálneho bodu, Smer si polepšil o 1,1 bodu.

SaS oproti predchádzajúcemu modelu stratila 0,6 bodu a Demokrati 0,5 bodu.

Práve Demokrati by sa so ziskom 4,6 percenta do parlamentu nedostali. Pred jeho bránami by zostala aj Maďarská aliancia so štyrmi percentami, Sme rodina s 3,7 percenta a Právo na pravdu s podporou 3,6 percenta.

Mimo parlamentu by podľa modelu skončila aj dnes koaličná SNS. Podporilo by ju 2,9 percenta voličov. Za ľudí by získalo 2,2 percenta a ostatné politické subjekty menej než dve percentá hlasov.

Deklarovaná volebná účasť dosiahla 59,7 percenta, čo je oproti júlu pokles o 1,1 percentuálneho bodu. NMS upozorňuje, že do výpočtu volebného modelu, potenciálu a volebného jadra vstupuje každý volič s váhou určenou silou jeho presvedčenia ísť voliť.

Smeru, Hlasu a Republike by väčšina nestačila

Výraznejší obraz o možnom rozložení síl poskytuje prepočet výsledkov na parlamentné mandáty.

Víťazné PS by podľa modelu získalo 38 poslancov, Smer 32 a Republika 26. Hnutie Slovensko by obsadilo 17 kresiel, SaS 14, KDH 12 a Hlas 11.

Ani spojenie mandátov Smeru, Hlasu a Republiky by tak nevytvorilo parlamentnú väčšinu. Trojica by disponovala 69 poslancami, teda o sedem menej, než je potrebných na väčšinu v 150-člennej Národnej rade.

Strany súčasnej opozície by podľa prepočtu NMS mali spolu 81 poslancov, a teda väčšinu v parlamente.

Takýto prepočet však ukazuje iba matematické rozdelenie mandátov vychádzajúce z aktuálneho modelu. Sám osebe nehovorí o schopnosti jednotlivých strán vytvoriť po voľbách spoločnú vládu ani o ich ochote spolupracovať.

Matovič rastie. Analytik v tom vidí paradox

Politický analytik NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes upozornil ešte na jeden menej zrejmý trend. Hnutie Slovensko sa podľa neho ustálilo na pozícii štvrtej najsilnejšej strany, otázne však je, odkiaľ jeho noví voliči prichádzajú.

Podľa Hanesa pribúdajú indície, že rast hnutia Igora Matoviča je do veľkej miery výsledkom presunov voličov v rámci samotného opozičného tábora, a nie získavania sklamaných voličov súčasnej koalície. „Nejde teda o rozširovanie opozičného tábora, ale o preskupovanie síl v jeho vnútri,“ konštatoval.

Vzniká tak podľa analytika paradox. Posilňovanie jedného z najvýraznejších kritikov súčasnej vlády nemusí automaticky znamenať, že sa zároveň zvyšuje schopnosť opozície zostaviť budúcu vládu.

Ak totiž Hnutie Slovensko získava podporu najmä od strán, ktoré sú mu politicky bližšie než súčasná koalícia, môže iba meniť rozloženie síl v opozičnom priestore.

Hanes upozornil aj na súčasnú kampaň Hnutia Slovensko. Podľa neho mobilizuje vlastných podporovateľov, zároveň však môže sťažovať oslovovanie voličov mimo jeho súčasného elektorátu a prehlbovať rozdelenie medzi jednotlivými politickými tábormi.

„Voľby totiž nevyhráva ten, kto najlepšie mobilizuje vlastné jadro. Voľby vyhráva ten, kto dokáže rozšíriť svoj záber,“ uviedol analytik.

Silnejší Matovič nemusí znamenať silnejšiu opozíciu

Podľa Hanesa môže byť dôležitý aj efekt na menšie opozičné subjekty. Hnutie Slovensko môže získavať voličov strán, ktoré sa samy pohybujú okolo hranice potrebnej na vstup do parlamentu.

Ako príklady uviedol Demokratov či Sme rodina. Ak by časť takýchto strán napokon zostala pod päťpercentnou hranicou, ich hlasy by sa pri rozdeľovaní parlamentných kresiel nepremenili na mandáty.

„Preto nemožno automaticky predpokladať, že silnejší Matovič znamená silnejšiu opozíciu. V určitých scenároch môže platiť presný opak,“ uzavrel Hanes.

Za rozhodujúcu otázku ďalších mesiacov považuje to, či Hnutie Slovensko dokáže prekročiť hranice svojho súčasného elektorátu a získavať voličov aj mimo existujúceho opozičného tábora.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
prieskum
NMS Market Research Slovakia
volebné preferencie
Politika
Slovensko
mandáty
parlament

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.