Koľko vás stojí život? Štatistici spočítali mesačné výdavky Slovákov. Výsledok prekvapí

Jedlo, bývanie, energie, doprava či večera v reštaurácii. Každý člen slovenskej domácnosti minul vlani v priemere 444 eur mesačne. Keď sa však pozrieme bližšie na to, kde a na čo ľudia míňajú, čísla prinášajú viacero prekvapení. Napríklad Bratislava zostala pod celoslovenským priemerom.  

Nedávne údaje Štatistického úradu ukázali, že Slováci za minulý rok míňali na rôznych poplatkoch a výdavkoch stovky eur mesačne na osobu. Celkovo to bolo viac ako 444 eur. Pri výške priemerných platov je to vysoké číslo.

Zaujímavý bol tiež pohľad na presnú štruktúru týchto platieb. Najväčšia čiastka smerovala na potraviny a nealko nápoje, a to až 112 eur. V percentuálnom vyjadrení to predstavuje štvrtinu z celkového koláča.

V tesnom závese sa ocitli povinné úhrady za bývanie a energie. Tu sa čiastka zastavila na úrovni necelých 93 eur, respektíve 21 percentách. Len tieto dve položky tak vlani zhltli skoro polovicu z našich výplat.

Tretiu najvyššiu sumu míňali členovia slovenských domácností na dopravu, a to 46,4 eura na osobu, čo predstavovalo podiel 10,4 percenta zo všetkých spotrebných výdavkov. Ďalšie položky ako napríklad reštauračné služby či rekreácia, šport a kultúra, už také významné neboli, u všetkých to bolo menej ako 10 percent.

Bratislavčania radi míňajú v reštauráciách

V jednotlivých krajoch našej krajiny pritom vznikali výrazné rozdiely. Viacerí by si mohli myslieť, že najväčšie čiastky budú platiť Bratislavčania. O našom hlavnom meste sa totiž často hovorí ako o meste, ktoré nie je pre chudobných. Bežní Bratislavčania sa sťažujú na vysoké ceny bývania, ale aj na drahé služby od kaderníkov cez remeselníkov až po reštaurácie.

Rodiny s deťmi zase trápia prestrelené ceny voľnočasových aktivít a krúžkov, ku ktorým treba pripočítať mastné parkovné prípadne lístky na MHD. Jeden polhodinový stojí 1,2 eura, ročná električenka zase 260 eur. Pri deťoch je to v oboch prípadoch o čosi menej.

Napriek tomu podľa posledných údajov Štatistického úradu Bratislavský kraj medzi tie najnákladnejšie časti Slovenska nepatrí. Minimálne podľa ukazovateľa mesačných spotrebných výdavkov. Tie tu v roku 2025 dosiahli hranicu 418 eur na osobu. Pre porovnanie, celoslovenský priemer prekonal číslo 444 eur.

Jedným z vysvetlení môže byť demografické zloženie tejto časti Slovenska. V samotnej metropole, ale aj v jej satelitoch, žije veľké množstvo slobodných ľudí v malých bytoch, ktoré nie sú energeticky až tak náročné. Okrem toho sú tu početné aj pracujúce dvojice bez detí. Aj oni žijú v menších bytoch, pričom ich životný štýl ich nenúti k veľkým nákupom.

Ďalším faktorom sú vysoké ceny bývania, či už prostredníctvom hypotéky alebo nájmu. Ak dvojčlenná rodina zarobí 3 000 eur, no 1200 eur pošle banke a ďalších 500 investuje, na spotrebu jej v konečnom dôsledku zostane ešte menej.

„Pri Bratislave je zaujímavé najmä to, že domácnosti majú inú štruktúru spotreby. Relatívne menej míňajú napríklad na potraviny či dopravu, ale výrazne viac na reštaurácie, ubytovanie alebo komunikačné služby,“ uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Kde je život drahší?

Absolútne najvyššie výdavky evidujú štatistici v Trnavskom kraji, kde každý mesiac každá jedna osoba minula 542 eur. Druhá priečka patrí Banskobystrickému kraju, kde každý obyvateľ v priemere minie mesačne 458 eur. Nasleduje Nitriansky kraj (443 eur), Prešovský (441 eur) a Trenčiansky kraj (438 eur). V Bratislavskom, Košickom a Žilinskom kraji sú mesačné výdavky obyvateľov okolo 418 eur mesačne.

Zaujímavé je aj to, že podľa regiónov sa líši aj štruktúra výdavkov. Na potraviny a nealkoholické nápoje minuli vlani najviac domácnosti v Trnavskom kraji (129 eur na osobu a mesiac), najmenej domácnosti v Bratislavskom kraji (80 eur). Na obedy či večere sa v hlavnom meste vlani míňalo asi 63 eur mesačne na osobu. To je ďaleko najvyššie číslo. Druhé najvyššie štatistici namerali v susednom Trnavskom kraji, kde to bolo 43 eur.

Značné regionálne rozdiely sa prejavili aj vo výdavkoch na bývanie s energiami (voda, elektrina, plyn a iné palivá). Zatiaľ čo v Prešovskom kraji bol výdavok na osobu a mesiac 83,5 eura, v Nitrianskom kraji až 100,2 eura na osobu a mesiac. Vo všetkých krajoch dosahovali tieto výdavky druhý najvyšší podiel na celkových spotrebných výdavkoch, s výnimkou Bratislavského kraja, kde predstavovali najvýznamnejšiu výdavkovú kategóriu.

„Výška spotrebných výdavkov však sama osebe veľa nehovorí o životnej úrovni domácnosti, respektíve regiónu. Veľká časť z nich, napríklad na bývanie, energie či potraviny, je relatívne málo pružná a domácnosť ich musí znášať bez ohľadu na výšku príjmu,“ vyjadril sa.

Pomerne nízka čiastka výdavkov Bratislavčanov, len asi 35 eur, smerovala na dopravu. „Nižšie výdaje na dopravu sú spojené s lepším pokrytím verejnou dopravou a zároveň vyšším počtom domácností, ktoré nevlastnia osobný automobil,“ povedal analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Sú reálne čísla ešte o čosi vyššie?

Experti sú však pri hodnotení týchto čísiel opatrní. Dáta sa totiž zbierali prostredníctvom rodinných účtov. „Ide o výberové konanie, ktorého silnou stránkou je najmä informácia o štruktúre spotreby, teda o tom, na čo domácnosti míňajú. Menej vhodné je na presný odhad absolútnej výšky výdavkov,“ naznačil vedecký pracovník z Ekonomického ústavu SAV Martin Hudcovský.

„Navyše sa tu pracuje s menšími vzorkami, takže výsledky sú citlivejšie na to, aké domácnosti sa do zisťovania dostali. Dlhodobo je problém zahrnúť do prieskumu domácnosti s vysokými príjmami, ktoré by dôsledne zaznamenávali výsledky,“ dodal s tým, že tento fakt môže viesť ku skresľujúcim záverom.

Na to, že ide o dátazisťované prostredníctvom rodinných účtov, upozornil aj samotný Štatistický úrad. Funguje to tak, že jednoducho vyberie vzorku niekoľkých tisícok domácností naprieč mestami a obcami Slovenska.

„Od roku 2019 je zisťovanie rodinných účtov prepojené so zisťovaním o príjmoch a životných podmienkach domácností pričom sa každý rok realizuje na vzorke približne 1 600 domácností,“ upozornili štatistici v metodike materiálu.

„Keďže sa za každý rok zisťovania dosiahne len čiastková databáza vyšetrených domácností, ktorá nepredstavuje reprezentatívnu vzorku, na dosiahnutie reprezentatívnosti sa pre daný referenčný rok vytvára čiastková databáza zo zisťovaní v troch po sebe nasledujúcich rokoch,“ poznamenali. Dokopy je to teda necelých 5 000 domácností.

Na nezrovnalosti upozornil na svojej sociálnej sieti aj člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. „Konečná spotreba domácností bola minulý rok skoro 79 miliárd eur. Keď to predelíme počtom obyvateľov a mesiacov, spotreba na osobu a mesiac je vyše 1200 eur,“ napísal.

Samotné peňažné výdavky domácností boli podľa odborníka v realite o čosi nižšie, a to na úrovni asi 70 percent z konečnej spotreby, čo predstavuje približne 800 eur. Stále je to však takmer dvojnásobok posledných čísel Štatistického úradu.

Kde sa teda vzal ten rozdiel? „Zisťovanie cez rodinné účty prebieha tak, že vybrané domácnosti si niekoľko týždňov zapisujú všetky svoje výdavky do denníčka. Modernejší už do appky. Lenže sme ľudia omylní a zábudliví a ani pri najlepšej vôli sa nepodarí zapísať všetko,“ skonštatoval Šuster.

V ďalších riadkoch statusu napísal, že možno ešte dôležitejšie je to, akých ľudí sa podarí prehovoriť na účasť v takomto prieskume. „Je notoricky ťažké získať ľudí s nadpriemerným príjmom. Takže vo výsledku v ňom máme účastníkov s výrazne podpriemernými príjmami, ktorí ešte aj na nejaké položky pozabúdajú,“ uzavrel.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Štatistický úrad
spotrebné výdavky
Potraviny
reštaurácie
Martin Šuster

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.