Bude Trumpova Amerika krajinou osýpok a hnačky? A prečo šéf Bieleho domu nadáva demokratom do komunistov?

„Väčšina Američanov je z politického systému v USA taká frustrovaná, že si želá dramatické zmeny v politike, vo voľbách a fungovaní štátov,“ povedal pre Pravdu politológ David McCuan zo Sonomskej štátnej univerzity v Kalifornii.  

V USA sa šíria ohniská osýpok či hnačka spôsobená parazitom cyklospora. A hoci sú to zdravotné problémy, odrážajú nejakým spôsobom aj súčasné americké politické prostredie? Minister zdravotníctva Robert F. Kennedy Jr. je známy antivaxer, hoci teraz pod tlakom vyhlásil, že očkovanie proti osýpkam podporuje, a republikánska vláda Donalda Trumpa je plná ľudí, ktorí odmietajú regulácie.

V júni sme mali v USA už toľko prípadov osýpok ako za celý minulý rok. A rekordné čísla sú aj v Kalifornii, čo je štát, v ktorom zvyčajne vyhrávajú demokrati. Máme ľudí, ktorí z rôznych príčin odmietajú očkovanie, ale aj hnutie MAHA – Make America Healthy Again (Urobme Ameriku znovu zdravou) – s ktorým sa spája Kennedy. Má k tomu vystúpiť na zjazde republikánov pred kongresovými voľbami, ktoré sa konajú 3. novembra. Trumpova strana to vníma ako príležitosť. Pre republikánov je prepojenie MAHA s rastúcim antivakcinačným hnutím kľúčom k rozširovaniu koalície MAGA a k mobilizácii voličov. Republikáni potrebujú túto skupinu podporovateľov, aby pred blížiacimi sa voľbami vykompenzovali straty. Odišla od nich časť nezávislých voličov, ale z rôznych dôvodov aj niektorí stúpenci MAGA. Mimochodom, práve vyšla v USA rozsiahla štúdia, ktorá ukázala, že neexistuje žiadne dlhodobé prepojenie medzi vakcínami a autizmom. Argumenty, ktoré predkladajú ľudia ako Kennedy, nie sú vedecké. Ale odráža sa v tom ďalší rozmer vašej otázky – teda strata rešpektu k odbornosti, expertom a k tomu, čo veda robí. A to sa potom prelieva napríklad aj do žurnalistiky a médií s tvrdením, že všetko sú to klamstvá a „fake news“. Práve tento prístup spochybňovania vecí a šírenia dezinformácií je kľúčovým prvkom toho, ako Trumpova vláda funguje.

Prezident teda politicky potrebuje Roberta F. Kennedyho Jr., však?

Názory ministra zdravotníctva zabíjajú ľudí. Ale hovorí sa o tom, že Kennedy po kongresových voľbách skončí. Šéfka Trumpovho štábu v Bielom dome Susie Wilesová sa usiluje udržať republikánsky tím pokope. Biely dom sa však už niekoľko mesiacov nedrží odkazov, ktoré by chcela vidieť. Trump sa oveľa viac zaujíma o stavanie pamätníkov než o presadzovanie politík, ktoré sú dobré pre Američanov alebo našich spojencov. Je štandardné, že po kongresových voľbách – najmä počas druhého funkčného obdobia prezidenta – z vlády odchádzajú ľudia. Možno dokonca uvidíme zmeny týkajúce sa ministra zahraničných vecí Marca Rubia, hoci on pravdepodobne vo funkcii zostane. Trumpovi sa totiž očividne páči rivalita medzi ním a viceprezidentom JD Vanceom. (Predpokladá sa, že obaja sa budú v roku 2028 uchádzať v Republikánskej strane o prezidentskú nomináciu, pozn. red.). V každom prípade však platí, že to budú zlomové voľby. Ukáže sa v nich, či sa Trump stane končiacim prezidentom bez vplyvu (lame duck), čo bude nenávidieť, ale zároveň nás už nasmerujú k úplne otvorenému súboju o Biely dom v roku 2028.

Momentálne v celoštátnych prieskumoch vedú demokrati nad republikánmi o päť až osem percentuálnych bodov. Do akej miery je to výstraha pre trumpovcov? Samozrejme, prezident tvrdí, že jeho sa to netýka, lebo voliči sa vraj hnevajú na republikánov, nie na neho.

Trump tvrdí, že väčšina Američanov podporuje vojnu s Iránom, jeho popularita nebola nikdy vyššia a ľudí netrápia ceny benzínu. Sú to fantázie šéfa Bieleho domu. V druhých doplňujúcich voľbách do Kongresu počas prezidentského mandátu – čo je práve tento prípad – je priemerná strata vládnucej strany v Snemovni reprezentantov približne 33 kresiel. Historicky to platí od americkej občianskej vojny v 19. storočí. Mali sme len tri výnimky, hoci sa dá povedať, že Trump za posledných 10 rokov búra všetky známe pravidlá. Je však pravdepodobné a svedčia o tom aj výskumy, ktoré ste spomenuli, že republikáni stratia Snemovňu reprezentantov. Ale aj pred demokratmi stoja určité výzvy a problémy.

Aké sú tie hlavné?

V Senáte demokrati potrebujú získať štyri kreslá. Lenže čelia vnútrostraníckej vojne. Na jednej strane sú demokratickí socialisti a na druhej hlavný prúd demokratov. Toto je kľúčové v štátoch ako Michigan, kde primárky vyhral Abdul El-Sayed. (Politik sa nehlási k členstvu u demokratických socialistov, ale prezentuje sa ako ľavičiar, pozn. red.). V Michigane naposledy získal senátne kreslo republikán v roku 1995 a Spencer Abraham bol v Kongrese len jedno volebné obdobie. Demokrati v Michigane potrebujú vyhrať. V opačnom prípade bude pre nich mimoriadne ťažké získať celkovo o štyri kreslá v hornej komore Kongresu viac, aby v nej mali väčšinu.

Je to však naozaj tak, že je to až vnútrostranícka vojna? Mnohé návrhy ľavicového krídla demokratov, ako napríklad všeobecné zdravotné poistenie, sú u americkej verejnosti populárne.

Koncom júla publikovala organizácia Pew Research veľmi zaujímavý prieskum. Vyplýva z neho, že väčšina Američanov je z nášho politického systému taká frustrovaná, že si želá dramatické zmeny v politike, vo voľbách a fungovaní štátov. Samozrejme, to by si vyžadovalo ústavné zmeny, čiže nie je pravdepodobné, že sa to stane. Odráža to však, ako veci okolo seba vnímajú ľudia. Nie je to len o tom, že hovoria, že je všetko drahé. Je to aj o frustrácii z toho, ako funguje politika. Ale teraz sa pozrime na to, čo robia DSA – Demokratickí socialisti Ameriky – ktorých ja volám príležitostní demokrati. Sú úspešní a darí sa im najmä v ekonomických odkazoch týkajúcich sa zdražovania, čo potom spájajú so zdravotníctvom, bývaním alebo vysokými školami. Ak to všetko naozaj prepojíte s finančnou situáciou domácností, tak má krídlo Bernieho Sandersa v spoločnosti veľký ohlas. A to dokonca aj medzi nezávislými voličmi, teda mimo Demokratickej strany. Politicky však majú demokratickí socialisti problém, keď sa presunú k témam kultúrnych vojen a zahraničnej politiky. Lebo práve v týchto oblastiach podľa mňa prebieha občianska vojna medzi demokratmi.

Ako sa prejavuje?

Mladší voliči vo vekovej kategórii 18 – 30 rokov majú na Izrael iný názor ako staršie generácie. Veria, že to, čo sa deje v Gaze, predstavuje otázku sociálnej spravodlivosti a ľudských práv. Majú teda úplne odlišnú predstavu o zahraničnej politike USA, ktorá sa týka Izraela. Mladšia a staršia generácia voličov sa v tom nezhodnú. Tento zahraničnopolitický aspekt je veľmi viditeľný na tom, ako Abdul El-Sayed hovorí o USA. Vytvára to aj silné antisemitské nálady, z ktorých sa však Trumpova vláda usiluje vyťažiť. Rovnako zložité je to pri otázkach kultúrnych vojen a konceptu „wokeizmu“. Keď sa pozrieme na DEI (diverzita, rovnosť a inklúzia), presadzovanie týchto tém zo strany demokratických socialistov vedie k spoločenským rozkolom. Americkí voliči majú silný zmysel pre zásadu fair play a pri DEI si nie sú istí, či sa dodržiava. Otázky ako reparácie za otrokárstvo alebo rasové vzťahy v histórii USA Demokratickú stranu ďalej štiepia.

Takže ekonomické posolstvo DSA je silné, ale kultúrne vojny a zahraničná politika demokratov rozbíjajú. Senátor Sanders tvrdí, že ide o problém volebnej účasti. Jeho riešením je priviesť k voľbám viac nezávislých a mladých ľudí sklamaných Trumpom. Práve v kongresových voľbách je však účasť týchto skupín vždy problémom. A republikáni sa budú snažiť volebnú účasť ešte znížiť a označujú demokratov a demokratických socialistov za socialistických extrémistov. Tvrdia, že sú to komunisti, ktorí zašli príliš ďaleko. Presne túto rétoriku používa a bude používať Trump. Aj keď na osobnej úrovni možno má rád ľudí ako newyorský starosta Zohran Mamdani, nálepkuje ich ako extrémistov. Ak táto antikampaň zaberie, bude to mať vplyv na šance demokratov vyhrať novembrové voľby.

Republikánsky šéf Snemovne reprezentantov Mike Johnson dokonca tvrdí, že komunizmus už nie je vzdialenou hrozbou, ale je v Amerike. Znie to tak trochu ako nový Red Scare – protikomunistická panika. Naozaj na tom Američanom záleží? V Európe by politikov, ako sú Mamdani, El-Sayed, Sanders či Alexandria Ocasio-Cortezová, vnímali ako štandardných sociálnych demokratov či socialistov.

Áno, z Európy to vyzerá inak. Ale v USA je to dôležitá zastrašovacia taktika. Republikáni sa obávajú, že ich vlastná základňa nepríde k voľbám, pretože je sklamaná z vojny s Iránom, cien benzínu a z toho, že Trump sa namiesto riešenia ekonomiky zaoberá stavbami. Tvrdenie, že Demokratickú stranu ovládli komunisti, ktorí chcú všetko zoštátniť, má za cieľ mobilizovať tých 33 až 35 percent skalných priaznivcov republikánov. Pravica tiež verí, že takáto antikampaň bude fungovať na menej vzdelaných nezávislých voličov z robotníckej triedy. Aj títo ľudia často volia z hnevu – proti niečomu, nie za niečo. Negatívne stimuly fungujú. Trumpov politický stratég Patrick Ruffini hovorí, že nejde o sklamaných nezávislých voličov, ale o nevoličov. Keď sa pozrieme na čísla popularity Trumpa, nie je to čistých 60 na 40. Štyri až päť percent ľudí tvrdí, že na neho nemajú názor. V politológii pre nich máme neformálny výraz – nazývame ich klamármi. Názor totiž majú, len v prieskumoch nechcú priznať, že je extrémny. Negatívne stimuly umožňujú pritiahnuť k voľbám ľudí, ktorí by inak neprišli hlasovať. K tomu si prirátajme vnútorný boj v Demokratickej strane, o ktorom sme hovorili, a frustráciu, ktorú vidíme v prieskumoch, že najlepšie časy má Amerika za sebou a ani jedna zo strán to nevie zmeniť. V takejto situácii sa strašenie extrémizmom používa ako nástroj na ďalšie vyhrotenie situácie a dotlačenie ľudí k voľbám.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Donald Trump
americká politika
republikáni
demokrati

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.