
Poľsko navrhuje vznik Európskych légií a v Nemecku zas chcú rozviazať ruky špiónom v reakcií na pripravovaný útok v Lipsku.
Pondelok 10.8.2026 (1629. deň vojny)
Rusi musia chrániť už aj ponorky na Kamčatke
V noci a ráno 10. augusta pokračovali rozsiahle ruské vzdušné útoky na Ukrajinu. Podľa ukrajinských vzdušných síl Rusko použilo jednu riadenú strelu Ch-59/69, trojicu malých striel s plochou drahou letu S8000 Banderol a 126 bezpilotných prostriedkov typu Šáhid. Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila 92 dronov a všetky tri strely S8000. Zostávajúca strela a drony zasiahli celkovo 22 lokalít čo dokumentuje, že útok bol koncipovaný tak aby postihol čo najväčší počet cieľov a nebol koncentrovaný.
Ukrajina zároveň pokračovala v útokoch na ruskú ropnú a priemyselnú infraštruktúru. Ruské sociálne siete informovali o zásahoch rafinérie Taneco v Nižnekamsku v Tatarskej republike, Ruskej federácie. Neskôr sa objavili ďalšie informácie o ukrajinskom útoku dronov aj na petrochemický komplex ZapSibNeftechim v Ťumenskej oblasti, ktorý je vzdialený viac ako 2-tisíc kilometrov od hraníc Ukrajiny s Ruskou federáciou. Ukrajinské špeciálne sily následne zverejnili zábery zásahu ruského petrochemického komplexu v Tobolsku a informovali, že útok realizovali v spolupráci s ruským povstaleckým hnutím Čierna Iskra.
Ukrajinské vzdušné sily zrejme pri ničení nepriateľských vzdušných cieľov, pravdepodobne ruských dronov typu Šáhid, stratili stíhacie lietadlo MiG-29, pilotovi lietadla sa podarilo katapultovať.
Ukrajinský generálny štáb informoval, že počas predchádzajúceho dňa sa udialo viac ako 250 bojových stretov. Významná aktivita bola zaznamenaná najmä na Lymanskom smere, kde sa ruské jednotky pokúšali preniknúť do ukrajinskej obrany. Večerné hlásenie už uvádzalo, že najviac bojových stretov sa počas dňa sústredilo na Pokrovskom a Kostiantynivskom smere.
Satelitné snímky americkej spoločnosti Vantor zdokumentovali, že na základni jadrových ponoriek Rybačij na ruskom polostrove Kamčatka sú kotviace ponorky chránené protidronovými strelami. To podľa západných analytikov dokumentuje, že sa Ruská federácia obáva vzrastajúcich schopností Ukrajiny zasahovať ciele na veľké vzdialenosti nielen v kontinentálnej časti Ruskej federácie.
Ukrajinské ozbrojené sily hľadajú spôsob, ako ničiť odpaľovacie zariadenia ruských balistických rakiet Iskander-M a protilodných striel na veľkú vzdialenosť. Ide o reakciu na nedostatok protilietadlových striel pre systémy Patriot a SAMP-T, ktoré predstavujú jediný prostriedok na ich zničenie. Dosiahnutie schopnosti zničenia odpaľovacích zariadení aj so strelami by eliminovalo ich potrebu zostreľovania nad ukrajinskými mestami a nahradilo by nedostatkové protilietadlové riadené strely.
Portál The Atlantic informoval, že spoločnosti Raytheon a Lockheed síce verejne vysvetľujú svoje výhrady k udeleniu licencie Ukrajine rizikami krádeže duševného vlastníctva a neoprávneného transferu technológií, v skutočnosti sa obávajú, že Ukrajinci nájdu spôsob, ako vylepšiť Patriot a potom ho hromadne vyrábať oveľa lacnejšie ako existujúce výrobné linky v Spojených štátoch. To by podľa portálu viedlo k stavu, že by americké produkčné kapacity stratili svoje konkurenčné výhody.
Britský výrobca MGI Engineering predstavil útočný bezpilotný prostriedok koncepčne podobný strele s plochou drahou letu s deklarovaným dosahom až 900 km a rýchlosťou 750 km/h. Tento dron dokumentuje postupnú transformáciu útočných dronov, u ktorých doteraz prevládali lacné piestové motory, na pohon prúdovými motormi, čo zabezpečuje ich vyššiu rýchlosť a tým menšiu pravdepodobnosť ich zostrelenia a teda aj vyššiu účinnosť.
Zástupca náčelníka Obrannej spravodajskej služby Ukrajiny generálmajor Vadim Skibitsky informoval o súčasnom objeme výroby ruských prostriedkov vzdušného napadnutia na veľkú vzdialenosť, pričom konštatoval, že ruským silám sa darí produkovať balistické rakety, strely s plochou drahou letu a protilodné strely rýchlosťou prekračujúcou pôvodný produkčný plán na tieto mesiace.
Navýšenie produkcie bolo dosiahnuté zrušením výroby niektorých typov striel a presmerovaním výrobných prostriedkov na strely, ktoré sú efektívnejšie. Rusko tak zastavilo produkciu aerobalistických striel Kindžal a zvýšilo produkciu balistických rakiet Iskander a rovnako zastavilo produkciu protilodných striel Ch-32. Skibitsky zároveň informoval, že Ruská federácia nasadzuje systém Peresvet, ktorý má byť alternatívou k systému Starlink, rýchlejšie, ako sa predpokladalo, pričom Rusko už v marci 2026 vypustilo na nízku obežnú dráhu Zeme 16 satelitov tejto konštelácie. V roku 2027 plánujú dosiahnuť počet 292 satelitov a v roku 2035 zvýšiť tento počet na 924 satelitov.
Ukrajinská spoločnosť Himera oznámila testovanie svojho zabezpečeného komunikačného systému v náročných podmienkach amazonskej džungle. Počas testovania podľa tlačovej správy spoločnosť Himera nasadila plnohodnotnú hlasovú a dátovú sieť, ktorá pokrývala oblasť s rozlohou viac ako 100 km².
Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu, ktorý sa uskutočnil 16. až 31. júla, 59 percent Ukrajincov je úplne presvedčených, že Ukrajina porazí Ruskú federáciu, a ďalších 23 percent Ukrajincov skôr verí vo víťazstvo Ukrajiny. Iba 3 percentá Ukrajincov si myslí, že Ukrajina bude porazená Ruskou federáciou.
Námestníčka ministra obrany Poľskej republiky Magdaléna Sobkowiak-Czarnetská informovala, že po vyhodnotení nedávneho incidentu s prienikom ruskej strely s plochou drahou letu, ktorá explodovala na území Poľska, budú poľské úrady posielať pri hrozbe narušenia poľského vzdušného priestoru občanom SMS správy varujúce pred prípadnou hrozbou ruských útokov.
Kanadská ministerka zahraničných vecí Anita Anandová oznámila sankcie proti obrannej spoločnosti Streit Group, ktorá dodávala vojenskú techniku Ruskej federácii. Súčasne sa objavili informácie o schéme v Rakúsku umožňujúcej obchádzanie sankcií pri dodávkach motorov používaných v ruských raketách. Obe informácie poukazujú na pretrvávajúci význam kontroly dodávateľských reťazcov pre schopnosť Ruska udržiavať zbrojnú výrobu.
Najvyšší súd Ruskej federácie vylúčil z volieb do Štátnej dumy Ruskej federácie stranu Jabloko (Jablko), ktorá jediná v Ruskej federácii odmietala ruskú inváziu na Ukrajinu.
Utorok 11.8.2026 (1630. deň vojny)
Nemecko chce rozviazať ruky svojim spravodajským službám
Rusko pokračovalo počas noci s útokmi na veľkú vzdialenosť, pričom nasadilo protilodné rakety Zirkon, balistické rakety Iskander-M/KN-23 a celkovo 120 dronov typu Šáhid. Ukrajinská strana z toho zostrelila celkovo 98 nepriateľských dronov. Zásahy ruských dronov a striel zasiahli celkovo 21 cieľových lokalít. Jeden z ruských dronov počas útoku na Odeskú oblasť narušil vzdušný priestor Moldavska. V samotnej Odese ruský dron neskôr zasiahol obytný dom.
Útoky zároveň pokračovali proti energetickým a priemyselným objektom. Ruské útoky zasiahli energetickú infraštruktúru v piatich oblastiach a samostatne bol zaznamenaný útok na objekt plynárenskej ťažby v Poltavskej oblasti, ktorý musel zastaviť prevádzku.
Na druhej strane Ukrajina pokračovala v útokoch na ruskú logistickú a energetickú infraštruktúru. Starosta mesta Orsk Artem Vorobjov informoval o zásahu ukrajinských dronov v ropnej rafinérii Orsknefteorgsinte v Orsku v Orenburskej oblasti, pričom útok spôsobil rozsiahly požiar. Sily bezpilotných systémov zároveň potvrdili útok na logistický uzol spoločnosti Wildberries v Oleksandrivke vo Voronežskej oblasti. Starosta Moskvy Sergej Sobjanin informoval, že ukrajinské drony opätovne zaútočili na Moskvu no protivzdušná obrana zostrelila 13 dronov smerujúcich na hlavné mesto.
Situácia na bojisku zostala nezmenená. Ranné údaje ukrajinského generálneho štábu zaznamenali za predchádzajúcich 24 hodín 212 bojových stretov, pričom 26 ruských útokov pripadalo na Kostiantynivský smer. Do večera bolo od začiatku dňa zaznamenaných ďalších 185 bojových stretov. To potvrdzuje pokračujúcu vysokú intenzitu ruských útočných operácií pozdĺž viacerých úsekov línie kontaktu.
Ukrajinská spoločnosť Winfly predstavila opakovane použiteľný stíhací dron vybavený sieťometom. Koncepcia predstavuje lacnejšiu alternatívu k použitiu klasických protilietadlových rakiet proti malým dronom. Cieľ má byť zachytený fyzicky sieťou a samotný stíhač môže byť po zásahu opätovne použitý. Takéto riešenie je relevantné najmä vzhľadom na rastúci počet lacných ruských bezpilotných prostriedkov, pri ktorých je použitie drahých rakiet ekonomicky nevýhodné.