
Za posledných takmer 20 mesiacov na Slovensko cez Ukrajinu nepritiekol ani kubík ruského plynu. Najčernejšie scenáre sa však nenaplnili. Domácnosti ani fabriky bez suroviny nezostali a krajina si našla alternatívne trasy cez Maďarsko, Česko a Rakúsko.
Zákaz plynu z Ruska: Slovensko žaluje eurokomisiu, jej predstaviteľ reaguje
Z rozhovoru s Petrom Stanom, šéfom Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Zdroj:
Pravda
Zastavenie cesty, ktorá nás zásobovala desaťročia, však nebolo úplne zadarmo. Účty za prepravu rastú dodávateľom aj fabrikám a vyššie náklady môžu postupne preniknúť aj do cien pre ľudí.
Najvýraznejšie zasiahol koniec ukrajinskej trasy spoločnosť Eustream. Firma ešte do začiatku roku 2025, kedy k nám prestal tiecť plyn cez východnú trasu, zarábala najmä na tom, že cez Slovensko posielala ruský plyn ďalej do Česka, Rakúska a západnej Európy. Z poplatkov zahraničných obchodníkov financovala prevádzku rozsiahlej siete a zároveň patrila medzi najziskovejšie podniky v krajine. Po zastavení tranzitu sa tento model prakticky rozpadol.
Rozdiel vidieť na množstve plynu v potrubiach. Z čísel, ktoré zverejnil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vyplýva, že kým v roku 2024 Eustream prepravil približne 17,8 miliardy kubických metrov plynu, vlani to bolo už len okolo 5,4 miliardy (s rovnakým objemom počítal regulátor aj v roku 2026). Slovenská sústava pritom dokáže za rok zvládnuť približne 90 miliárd kubických metrov.
Firma argumentuje tým, že objem prepravovaného plynu klesol na menej ako desatinu pôvodnej úrovne, no sieť musí naďalej udržiavať v bezpečnom a prevádzkyschopnom stave. „Súčasné tarify, zvýšené len o desať percent oproti predchádzajúcej úrovni, podľa nášho názoru nezodpovedajú reálnej situácii a z hľadiska riadnej prevádzky spoločnosti ich považujeme za neudržateľné,“ vysvetľuje tajomník predstavenstva Eustreamu Pavol Kubík.
Eustream sa preto pokúsil časť výpadku príjmov nahradiť vyššími poplatkami za prepravu. Pôvodne navrhol, aby tarify na hlavných hraničných bodoch stúpli približne o 70 percent. ÚRSO uznal, že firme sa zásadne zmenili podmienky, od začiatku mája jej však povolil zvýšenie iba o desať percent. Prudší rast by podľa úradu mohol zdražiť slovenskú trasu natoľko, že by ju obchodníci začali obchádzať a spoločnosť by mohla prísť o ďalšie príjmy.
Téma sa však po niekoľkých mesiacoch vrátila na stôl aj pre zmenu zákona. Od júla musí Eustream, podobne ako ďalšie regulované firmy, predkladať cenový návrh na každý ďalší rok. Keďže sa podľa spoločnosti podmienky zásadne nezmenili, do konzultácie na rok 2027 vložila prakticky rovnaké tarify, aké žiadala pôvodne. „Keďže oproti predchádzajúcej konzultácii nedošlo k zmenám vo vstupných predpokladoch, začali sme konzultáciu s návrhom taríf, ktorý je obsahovo obdobný poslednému konzultačnému a cenovému návrhu,“ dodáva Kubík.
Účet za plyn rastie
To, čo má pomôcť Eustreamu, však na druhej strane zvyšuje náklady slovenským fabrikám. Najviac to cítia podniky, ktoré spotrebúvajú veľké množstvo plynu alebo ho potrebujú priamo pri výrobe. Patrí medzi ne aj šalianske Duslo, najväčší odberateľ plynu na Slovensku a výrobca dusíkatých hnojív.
Už desaťpercentné zvýšenie taríf platné od mája zdvihlo podniku ročné náklady o milióny eur. Ak by ÚRSO schválil nový návrh Eustreamu v plnej výške, účet fabriky by mohol narásť ešte výraznejšie. „Podľa predbežných prepočtov by ďalšie zvyšovanie taríf mohlo pre Duslo v niektorých scenároch predstavovať dodatočné náklady až na úrovni desať miliónov eur ročne,“ povedal pre Pravdu podpredseda predstavenstva Dusla pre externé vzťahy Emil Macho.
Eustream argumentuje, že samotná preprava tvorí iba malú časť celkového účtu za plyn. Vyššie tarify podľa neho nemajú nahrádzať cenu komodity, ale zabezpečiť peniaze na bezpečný chod siete, ktorá je dôležitá pre celú krajinu. „Prepravné tarify pritom tvoria len marginálnu časť konečnej ceny zemného plynu,“ reaguje Kubík.
Podobne situáciu hodnotí Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ). Jeho výkonný riaditeľ Richard Kvasňovský podobne ako Eustream upozorňuje, že prepravné poplatky tvoria z konečnej ceny plynu rádovo iba jednotky percent. Pri bežnom odberateľovi preto nie sú hlavným dôvodom cenových výkyvov, hoci pri fabrike s obrovskou spotrebou môžu aj malé percentá znamenať milióny eur.
Pre Duslo je však podstatné, že tento náklad nevie ovplyvniť nákupnou stratégiou. „Pripočítava sa ku každej odobratej jednotke bez ohľadu na trhovú cenu komodity, ktorá je pre situáciu na Blízkom východe vysoká,“ vysvetľuje Macho.
Fabrika navyše plyn nepoužíva iba ako palivo. Je základnou surovinou pri výrobe čpavku, z ktorého následne vznikajú dusíkaté hnojivá. Podnik preto nemôže jednoducho prejsť na elektrinu alebo iný zdroj energie a rastúcim poplatkom sa vyhnúť. „Nahradiť ho je preto pre nás prakticky nemožné,“ upozorňuje Macho.
Eustream a plynárenský zväz naopak pripomínajú, že dnešné alternatívne dodávky by bez skorších investícií do obojsmerných prepojení neboli možné. Firma zároveň pristúpila k prepúšťaniu, zmenám v prevádzke a úpravám infraštruktúry, ktorými znižuje vlastné náklady. „Vďaka mohutným investíciám do flexibility prepravnej siete a obojsmerných prepojení s okolitými krajinami je Slovensko dnes z hľadiska prepravy plynu plne diverzifikované, čo významne prispieva k energetickej bezpečnosti a spoľahlivému zásobovaniu domáceho trhu,“ hovorí Kubík.
Vyššie náklady sa Duslo pokúsi premietnuť do cien hnojív. Ak zdražejú, časť účtu sa môže cez poľnohospodárov dostať až do cien potravín. „Ceny hnojív sú však pre situáciu vo svete pod tlakom aj bez zvyšovania prepravných taríf a tento krok by ich stabilizácii určite nepomohol,“ uzatvára Macho.
Ceny nemáme vo vlastných rukách
O tom, či megawatthodina (MWh) plynu na európskej burze stojí 30 alebo 60 eur, rozhoduje najmä množstvo dostupnej suroviny, počasie, stav zásobníkov či situácia vo svete. „Ak sa bavíme o pohyboch cien, ich ťahúňom nie sú prepravné tarify, ale geopolitika, teda niečo, čo nemáme vo vlastných rukách,“ hovorí Kvasňovský a dodáva, že naša prepravná sieť v plnej miere dopláca na geopolitický vývoj.
Prvý veľký energetický otras priniesla vojna na Ukrajine, ktorá vypukla na začiatku roku 2022. Európa vtedy postupne prišla o väčšinu lacnejšieho ruského plynu, ktorý dovtedy prúdil potrubiami. Chýbajúce objemy začala vo väčšej miere nahrádzať skvapalneným plynom LNG, ktorý sa priváža loďami najmä zo Spojených štátov.
Európa tým získala viac dodávateľov, zároveň sa však ešte výraznejšie napojila na svetový trh. Tanker s LNG môže zamieriť tam, kde za jeho náklad zaplatia viac. Ak dodávky vypadnú v jednej časti sveta, o zostávajúci plyn začnú súperiť európski aj ázijskí odberatelia a ceny môžu vyskočiť v priebehu niekoľkých hodín.
Najnovšie to ukazuje situácia v Hormuzskom prielive, cez ktorý pred americko-izraelským útokom na Irán na konci februára tohto roka prechádzala približne pätina svetového obchodu so skvapalneným plynom. Dôležitá námorná cesta zostáva stále pre vojnu vo veľkej miere nepriechodná a rokovania o jej otvorení zatiaľ nepriniesli výsledok. Útoky zároveň poškodili časť zariadení v Katare, ktorý patrí medzi najväčších vývozcov LNG na svete, a narušili desiatky dohodnutých dodávok.
Reakciu bolo okamžite vidieť na burzách. Pred vypuknutím konfliktu sa európsky plyn obchodoval približne za 32 eur za MWh, začiatkom marca jeho cena vystúpila až nad 65 eur za MWh. V polovici augusta sa septembrový kontrakt na kľúčovej burze TTF pohyboval okolo 60 eur za MWh. Plyn je tak stále takmer dvojnásobne drahší než pred otrasmi na Blízkom východe.
Fabriky drahší plyn pocítia prakticky okamžite pri nových nákupoch, kým do účtov domácností sa môže dostať neskôr cez regulované ceny. Eustream v tejto súvislosti pripomína, že geopolitické konflikty nespôsobil, no ich následky znáša cez prepad tranzitu. Súčasne musí udržiavať potrubia, cez ktoré Slovensko dováža plyn z viacerých smerov. „Spoločnosť Eustream prevádzkuje strategickú infraštruktúru nevyhnutnú pre dovoz zemného plynu na Slovensko. Zároveň patrí medzi podniky najvýraznejšie zasiahnuté dôsledkami vojny na Ukrajine,“ hovorí Kubík.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
ruský plyn
Eustream
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.


