
Nečakaná kríza v Ceute otestovala v praxi nový európsky Pakt o migrácii a azyle. Čo to ale znamená pre Slovensko?
Keď v polovici júna 2026 vstúpil do platnosti masívny a roky dohadovaný Pakt Európskej únie o migrácii a azyle, verejnosti známy skôr ako migračný pakt, mnohí bruselskí úradníci hovorili o historickom úspechu.
Pakt mal zabezpečiť koniec chaosu spájajúceho sa s migráciou, s ktorým Európa bojovala už od masovej migračnej vlny v roku 2015. Lenže už o pár týždňov nato prišiel prvý test. Do španielskej severoafrickej exklávy Ceuta prenikli v priebehu 48 hodín odhadom desiatky tisíc ľudí z územia Maroka.
Bola to spontánna akcia?
Migračné trasy smerom do EÚ nie sú zvyčajne zaťažované takto masívne. Podľa odborníkov z Council on Foreign Relations bol však práve nápor na Ceutu šokujúci nielen svojou rýchlosťou, ale aj rozsahom. Fakt, že sa na jednom mieste za dva dni zhromaždí. a zosynchronizuje 70-tisíc ľudí zväčša bez základných potrieb na prežitie, vyvoláva to oprávnené pochybnosti o spontánnosti takejto akcie.
Španielske úrady aj spravodajské služby naznačujú, že krízu poháňali dezinformácie šírené na marockých sociálnych sieťach. Podľa šírených fám boli hranice do Ceuty otvorené a deportácie ľuďom nehrozili. Investigatíva španielskych médií však zašla ďalej — bezpečnostné kamery údajne zachytili marockých agentov v civile, ako koordinujú prúdiace davy.
Ak by sa to potvrdilo, Ceuta by bola učebnicovým príkladom hybridnej vojny, podobnej tej, ktorú v roku 2021 rozpútal bieloruský režim na hraniciach s Litvou a Poľskom, keď Alexander Lukašenko zvážal migrantov k hraniciam Európskej únie.
Maroko zjavne takto pravdepodobne využilo migrantov ako nástroj politického tlaku.
Ako funguje nový Pakt o migrácii a azyle
Nový Pakt o migrácii a azyle stojí na štyroch základných pilieroch, ktoré majú spoločne zabezpečiť lepšiu kontrolu nad migračnými tokmi a spravodlivejšie rozdelenie záťaže. Prvým z nich sú bezpečné vonkajšie hranice. V praxi to znamená, že každý, kto do EÚ vstúpi nelegálne, musí do siedmich dní podstúpiť prísny zdravotný, bezpečnostný a identifikačný skríning, pričom doterajšia databáza Eurodac sa mení na plnohodnotný a robustný migračný register.
Na túto fázu plynule nadväzujú rýchle konania, známe aj ako hraničná procedúra. Ak žiadateľ pochádza z krajiny, kde je priemerná miera uznávania azylu v Únii nižšia ako 20 percent, automaticky sa naňho vzťahuje zrýchlené, maximálne 12-týždňové konanie priamo na hraniciach. Kým tento proces prebieha, na žiadateľov sa z právneho hľadiska hľadí tak, akoby na územie EÚ formálne vôbec nevstúpili, čo legislatíva označuje ako takzvanú fikciu nevstúpenia.