Naše letiská sú bezbranné proti ruským dronom, naša dronová stena nie je ani na papieri, tvrdí vojenský analytik Bednár

Na letisku v Lipsku sme boli blízko obrovskej katastrofe, keď sa ruský dron zrazil s lietadlom. Takáto hrozba sa nedá úplne eliminovať, iba znížiť, hovorí vojenský analytik Vladimír Bednár. Podľa neho by sme mali na takéto provokácie aktívne odpovedať úplne rovnakou kartou, a to aj za cenu hroziacej eskalácie. Na Ukrajine zatiaľ sledujeme zvrat v spôsobe vojny, ktorá sa z dronovej mení na raketovú. Prinesie to viac mŕtvych civilistov. Je teda teraz nebezpečnejšie cestovať do Užhorodu alebo Kyjeva?  

Ak aj Rusko zmobilizuje pol milióna ďalších mužov, vojnu mu to nevyhrá, bude to iba masaker. Táto vojna nemá rýchly koniec a stane sa skôr zamrznutým konfliktom, hovorí vojenský analytik Vladimír Bednár. Reči o mieri sú podľa neho prázdne, lebo nikto nepovedal, ako by mal taký mier vyzerať, aby bol akceptovateľný pre obe strany.

V rozhovore sa dočítate:

• prečo Rusi útočia na civilné letiská a manipulujú navigačnými systémami;
• ako by sa dali technicky ochrániť najkritickejšie slovenské objekty a prečo je to náročné;
• prečo sa vojna na ukrajinskom fronte postupne mení z dronovej na raketovú;
• či sú ukrajinské útoky na ruské veľkosklady a čerpacie stanice legitímnym vojenským cieľom;
• aký vplyv na vývoj bojov by mala prípadná masívna mobilizácia v Rusku;
• prečo sa podľa analytika tento konflikt neskončí mierom, ale iba dlhodobým zamrazením.

Tento rozhovor si môžete pozrieť ako reláciu NA ROVINU, alebo nižšie prečítať ako editovaný a krátený prepis.

Keď sa pozrieme na problémy s dronmi, napríklad na nedávny incident na letisku v Lipsku, čo nám to hovorí o súčasnej situácii?

Tomuto problému mali venovať veľmi vysokú pozornosť, pretože dochádza k novej a veľmi významnej eskalácii. Málokto si uvedomuje, ako blízko sme boli k vážnej katastrofe. Stačilo, aby dopravné lietadlo počas pristávacieho manévru, ktorý musel byť prerušený, zasiahlo ten pôvodný dron, mohli sme byť svedkami katastrofy, ktorá by stála životy desiatok, možno stoviek ľudí.

Situácia je veľmi vážna a v istom zmysle by sme ju mohli prirovnať k bombovému atentátu na Boeing 747 nad Lockerbie. Zároveň to dokumentuje rastúci trend. V minulosti sme boli svedkami narúšania vzdušného priestoru ruskými dronmi a snáh Ruskej federácie manipulovať navigačnými systémami, primárne družicovým systémom GPS.

Napríklad nedávne zatknutie občana na letisku vo Varšave. Pravidelne sedával v letiskovej kaviarni a tváril sa, že pracuje na notebooku, v ktorom mal v skutočnosti rušiace zariadenie. Takto by sme mohli dlho pokračovať. Zaujímavé je, že od roku 2020 vzrástol počet takýchto incidentov viac ako 60-násobne. Táto zmena je naozaj dramatická a obrovská.

Okolo letísk sú problémy neustále. V Nemecku už bolo odstavené celé letisko kvôli dronom. Prečo to Rusi robia?

Ide o všeobecne známu tézu hybridnej vojny. Cieľom týchto krokov je vyvolať v spoločnosti obavy, posilniť alebo naopak otupiť špecifické témy, rozdeliť spoločnosť a v podstate ju zneschopniť konať. Je to rovnako účinné, ako keby nás Ruská federácia bombardovala. Ak sa narušia naše schopnosti rozhodovať sa a spoločnosť nebude schopná konať, pretože prevládnu obavy, budeme bezbranní a Ruská federácia to využije.

Kde je naša sebaobrana? Prečo to Rusom dovolíme, keď vidíme, že počet incidentov stúpol 60-násobne? Kde robíme chybu, že to nevieme odfiltrovať a zaistiť bezpečnosť letísk?

Rok 2020 a spomínaný 60-násobný nárast som spomenul zámerne. V tom roku som napísal článok, ktorý sa tejto problematike podrobne venoval. Jeho tézu by sme mohli zhrnúť takto: Rusko na nás útočí hybridným spôsobom – kybernetickými útokmi, dezinformáciami či sabotážami – a my na to reagujeme iba zvyšovaním odolnosti.

V Spojených štátoch amerických v roku 2020 prebiehala diskusia o prechode na aktívnu obranu, čo neskôr aj urobili. To znamená, že začali realizovať podobné operácie v Ruskej federácii, aké realizuje ona u nás, hoci s istými obmedzeniami – napríklad nerealizovali cielené zabíjanie. Ruská federácia ho v krajinách Európskej únie realizuje; len minulý týždeň bol v Nemecku zadržaný tím, ktorý pripravoval vraždu výrobcu dronov.

Mám na to prirovnanie: kybernetické útoky alebo útoky dronmi sú ako klasické bombardovanie. Bombardovanie nezastavíte len zostreľovaním bombardérov alebo budovaním úkrytov. Musíte napadnúť letiská, odkiaľ tie stroje vzlietajú, a továrne, ktoré ich vyrábajú. Jednoducho musíte zmeniť pasívnu politiku na aktívnu.

Asi nebudeme ostreľovať Rusko raketami. Ako máme brániť naše letiská pred ruskými dronmi, aby sa nedialo to, čo sme videli v Nemecku?

Nebudeme ostreľovať Ruskú federáciu raketami, ale mali by sme odpovedať adekvátne a primerane. Ak to neurobíme, Rusko to bude považovať za znak slabosti. Naša odpoveď musí byť pružná: na kybernetický útok odpovedať kybernetickým útokom, na ohrozenie dronmi odpovedať ohrozením dronmi, na provokácie prieskumnými lietadlami odpovedať rovnakými provokáciami.

Bohužiaľ, toto je realita. Chápem, že je to citlivá téma. Môj článok z roku 2020 vyvolal odozvu aj u zamestnancov Národného bezpečnostného úradu, ktorí sa zaoberajú kybernetickou bezpečnosťou. Viedli sme dynamické diskusie. Argumentácia proti aktívnej obrane často stojí na tom, že to povedie k eskalácii a zvýši naše ohrozenie. Lenže my už napádaní a ohrozovaní sme.

Rozumiem argumentu o eskalácii, ale pýtam sa na technickú ochranu letísk. Existuje riešenie, napríklad rušičky, aby civilné lietadlá neboli ohrozované? Dá sa okolo letiska vytvoriť bezpečná zóna?

Dá sa to, ale miera účinnosti je obmedzená. Hrozbu vieme len minimalizovať, nie úplne eliminovať bez aktívnych opatrení. Technicky to znamená nasadiť prostriedky, ktoré dokážu drony včas detegovať a následne eliminovať. Je to náročné a vyžaduje si to širokú škálu zariadení.

Napríklad systémy rádioelektrotechnického prieskumu monitorujú elektromagnetické spektrum v okolí letiska. Pri poslednom incidente by to však nestačilo, museli by sa použiť iné senzory. Na detekciu potrebujete sériu rôznych zariadení, pretože v tomto konkrétnom prípade boli drony riadené cez SIM karty. Takýto dron nie je možné odlíšiť od bežného mobilného telefónu pomocou pasívneho prieskumu; detegoval by ho len aktívny rádiolokátor. Musíme preto zaviesť komplexné systémy detekcie nielen pri letiskách, ale aj pri kritickej infraštruktúre. Na Slovensku máme približne 20 objektov takejto prvej kategórie.

Čo to znamená?

Znamená to, že týchto 20 najkritickejších objektov na Slovensku by sme museli vybaviť touto technikou. Pred necelým rokom začalo ministerstvo obrany pripravovať štúdiu v súvislosti s takzvanou dronovou stenou. Nejde len o vybudovanie bariéry na východnej hranici. Táto stena má pokryť aj severné prístupy z Kaliningradu a ochrániť práve spomínané objekty kritickej infraštruktúry najvyššej úrovne.

Ale zatiaľ je to len na papieri?

V skutočnosti sa tá štúdia ani nedokončila.

Čiže to nie je ani na papieri. Nemáme dronovú stenu a sme bezbranní voči útokom z Ruska.

V podstate ste to vystihli a netýka sa to len Slovenska. Miera bezpečnosti aj v západných krajinách je výrazne nižšia, než by mala byť. Hoci na spomínanom letisku v Lipsku išlo už o druhý alebo tretí incident za posledné štyri roky, opatrenia boli z môjho pohľadu stále nedostatočné. Treba však dodať, že v Lipsku zareagovali aspoň teraz a umiestnili tam detekčné systémy na elimináciu hrozieb.

Poďme k ďalšej téme – vývoj vojny na fronte. Naša reportérka Stanka Harkotová hovorí o tom, že Rusi prešli na útoky balistickými raketami, ktoré Ukrajina nevie zachytiť. Sledujeme opäť zvrat, keď sa dronová vojna mení na raketovú?

Určite áno, tento zvrat sledujeme a je zákonitý. Súvisí to s tým, že Rusko si uvedomuje efektivitu balistických rakiet a striel s plochou dráhou letu v situácii, keď má Ukrajina nedostatok protiletadlových striel, najmä pre systémy Patriot a SAMP/T.

Doterajšia ruská stratégia spočívala v zahltení obrany veľkým množstvom lacných dronov typu Šahíd. V súčasnosti však Ukrajina dokáže tieto drony relatívne efektívne zostreľovať vlastnými stíhacími dronmi, čím ich účinnosť dramaticky klesla. Ukrajina však nemá dostatok rakiet na zastavenie balistických striel. Hoci je balistická raketa drahá – stojí 10 miliónov dolárov oproti 60 000 dolárom za Šahíd – Ukrajina ich v letných mesiacoch dokáže zastaviť len približne 10 %.

Druhou zmenou je, že drony Šahíd, pôvodne poháňané pomalými piestovými motormi, sú dnes z polovice poháňané prúdovými motormi. Ich rýchlosť sa niekoľkonásobne zvýšila, a preto sa ťažšie zostreľujú. Dochádza teda k zmene v charaktere vzdušných útokov na veľkú vzdialenosť. Zároveň môžeme predikovať, ako bude vyzerať zima. Počet ukrajinských útokov na Rusko neustále stúpa; nedávno smerovalo na oblasť Moskvy v jeden deň 600 ukrajinských dronov, kým Rusko v ten deň na celú Ukrajinu vyslalo len 100 dronov.

To je nepomer, hoci pri raketách je to naopak. Čo predikujete na najbližšie mesiace vzhľadom na možný výsledok vojny?

Na línii kontaktu nedôjde k žiadnym zásadným zmenám, čo vidíme už niekoľko mesiacov. Od začiatku roka sú posuny minimálne. Ak hovoríme o číslach, v poslednom mesiaci mierne postúpilo Rusko, ale predtým počas dvoch mesiacov postúpila ukrajinská strana a kompenzovala predchádzajúce ruské zisky. (Poznámka redakcie: Rozhovor sme nahrávali tesne predtým, ako Ukrajina ohlásila dobytie 26-tich dedín).

Tento stav sa pravdepodobne nezmení a nemôžeme očakávať prielom ani na jednej strane. Dôjde však k zintenzívneniu útokov na veľkú vzdialenosť. Keďže sa Rusko orientuje na balistické rakety a rýchle drony, útoky budú ničivejšie než vlani. To isté platí aj opačne – na konci jesene sa očakáva, že Ukrajina nasadí vlastné balistické rakety, ktoré budú pre Rusko veľkým problémom. Ak Rusko nevie zastaviť pomalé drony, nebude vedieť zastaviť ani balistické rakety.

Bude cestovanie na Ukrajinu, napríklad do Kyjeva alebo Užhorodu, nebezpečnejšie?

Bude to nebezpečnejšie, ale tá zmena nebude dramatická.

Pokiaľ sa tam niekto chystá na pracovnú cestu, nemá ju rušiť?

Riziko bude vyššie ako minulý rok, ale nezmení sa radikálne.

Sledujeme útoky na ruskom území, ktoré cielia na ekonomickú infraštruktúru – sklady internetových obchodov či čerpacie stanice. Je to legitímny cieľ? Objavujú sa názory, že úmyselné triafanie civilnej infraštruktúry je vojnový zločin.

Útok musíte vždy zasadiť do kontextu. Vojnovým zločinom je použitie zbrojného systému, ktorý technicky nie je schopný cieleného zásahu – ide o takzvané nerozlišujúce útoky. Príkladom sú ruské protilodné strely Ch-22, ktoré majú odchýlku viac ako jeden kilometer. Ak by takouto strelou mierili na železničnú stanicu v Bratislave, mohli by zasiahnuť čokoľvek v Petržalke alebo Ružinove. Vtedy je štatisticky pravdepodobnejšie zasiahnutie obytnej zóny než cieľa. To je príklad vojnového zločinu.

A čo súčasné ukrajinské bombardovanie ruských veľkoskladov?

To treba posudzovať individuálne. Ak daná firma poskytuje služby ozbrojeným silám, ak odtiaľ pochádza väčšina balistickej ochrany ruských vojakov alebo ak sa tam dajú kúpiť zmontované FPV drony pre armádu, je to legitímny cieľ. Ak ide o objekt poskytujúci výhradne civilné služby, bol by to vojnový zločin.

Pri poslednom veľkom útoku na Moskvu boli zničené napríklad sklady kozmetickej firmy. Tam môžeme diskutovať, či nedošlo k omylu. Omyly tvoria až 20 % zásahov. Napríklad v Iráne bola nešťastne zasiahnutá škola, kde zomrelo viac ako 100 detí; budova bola kedysi súčasťou kasární, čo sa vtedy nedalo identifikovať. Aj počas vojny v Perzskom zálive tvorili straty spôsobené vlastnou paľbou zhruba 20 %. To je realita konfliktu.

Čo sa týka ruských útokov na ukrajinské čerpacie stanice, existuje množstvo záznamov, že sa používali na zásobovanie vojenských vozidiel. V takom prípade sú legitímnym cieľom, či sa nám to páči, alebo nie.

Samozrejme, celá tá vojna je zo strany Ruska nelegitímna. Aký bude dôsledok týchto systematických útokov na ekonomiku? Budú krajiny menej schopné financovať vojnu? Dlho sa hovorilo, že Rusko zbankrotuje, ale stále sa to nedeje. Posúvajú nás tieto útoky k tomu bližšie?

Posúvajú, ale nie dramaticky. Tieto útoky majú väčší dosah na Ruskú federáciu. Sledujeme, že po ukrajinskej kampani proti ruským lodiam v Čiernom mori sa Rusko zameralo na ukrajinské prístavy a lode s obilím. Keď Ukrajina zaútočila na logistické sklady, Rusko začalo útočiť na tie ukrajinské. Iniciatívu a priority v tejto oblasti momentálne diktuje Ukrajina. Reálny dôsledok na Rusko bude väčší aj preto, že ruské pokusy o blokádu prístavov už v minulosti neboli úspešné.

Blokáda obilia však viedla k vnútropolitickým sporom v Európskej únii, k zákazom a reguláciám. Nie sú práve tieto spory želaným vedľajším efektom ruskej blokády?

Áno, ide o synergiu hybridného pôsobenia. Útoky nemusia byť vždy čisto vojensky racionálne. Spomínali sme incidenty s balíčkami, ktoré ruské tajné služby posielali náhodne do obchodných centier v Európe, aby vyvolali nepokoje. Cieľom je vytvoriť situáciu, ktorú potom dezinformačné kanály komunikačne využijú na šírenie strachu. Podobne v Poľsku vzrástol počet útokov na Ukrajincov.

Tam je však otázka, či to neživil skôr poľský prezident svojím konfliktom s ukrajinským prezidentom.

To je tá synergia. Týka sa to aj Slovenskej republiky. Ochota akceptovať dezinformácie u nás je významne podporená politickými lídrami. Sme na chvoste odolnosti v rámci EÚ a NATO, pretože našim lídrom to vyhovuje.

Naši lídri namiesto boja proti propagande ju aktívne využívajú. Ak má však Ukrajina iniciatívu a spôsobuje Rusku problémy, do akej miery Vladimira Putina zaujíma verejná mienka? Stáva sa vojna v Rusku nepopulárnou, keď ľudia vidia horiace sklady a podnikatelia prichádzajú o peniaze?

Zmena v Rusku prebieha, ale veľmi pomaly. Ak otázka smeruje k tomu, či to urýchli koniec vojny, tak táto vojna nemá rýchly koniec. Úvahy o rokovaniach o mieri sú často prázdne – nikto nevie povedať, ako presne rokovať. Mali sme tu kandidáta na prezidenta, ktorý sľuboval mier za 24 hodín, a nič sa nezmenilo.

Treba to chápať ako dlhodobú stratégiu, ktorá má v horizonte rokov dosiahnuť želaný efekt. Samozrejme, ani ruská strana nebude len nečinne prihliadať a pokúsi sa získať iniciatívu späť.

Hovorí sa o možnej mobilizácii v Rusku na jeseň. Je to pre Rusko jediná možnosť, ako sa pokúsiť Ukrajinu prevalcovať počtom vojakov?

Rusko má s personálom podobné problémy ako Ukrajina. Hoci mnohí analytici vidia v mobilizácii riešenie, ja nie som presvedčený, že by bola pre Rusko jednoznačným prínosom. Nestačí ľudí zmobilizovať, musíte ich vyzbrojiť, vystrojiť a zásobovať. Rusko má materiálne problémy zabezpečiť dostatok vybavenia pre súčasné jednotky. Otázkou je, či si to ruskí plánovači a lídri uvedomujú.

Čiže ak tam pošlú 500 000 nevybavených mužov, pošlú ich len na smrť bez efektu? Alebo to môže niekde prelomiť obranu?

Rusko sa už viac ako dva roky snaží postupovať masívnymi útokmi malých skupín. Ukrajina sa tomu prispôsobila, sústredila sa na obranu a vyčerpávanie nepriateľa. Vidíme, že to funguje. Nech Rusko tlačí akékoľvek množstvo vojakov, vedie to len k malým postupom, ktoré neznamenajú skutočnú zmenu.

Ak by došlo k mobilizácii, Rusko by mohlo nakrátko prevziať iniciatívu za cenu obrovských strát. Minulý mesiac patril medzi najsmrteľnejšie mesiace tejto vojny. Pri ďalšej vlne mobilizácie by sme boli svedkami ešte väčších masakrov ruských vojakov.

Vojnu by to však Rusku nevyhralo?

Nie.

Mohlo by to však ohroziť Putina? Predchádzajúca vlna vyvolala úteky Rusov do zahraničia. Záleží diktátorovi, ktorý vie falšovať voľby, na popularite?

Do toho vstupujú kultúrne aspekty. Ruský občan sa v histórii málokedy dokázal postaviť proti cárovi, komunistom alebo Putinovi. Prirodzene k nim inklinuje a snaží sa nevnímať problémy, ktoré by ho mali vyburcovať k zmene.

Ale invázia do Afganistanu vyvolala reakciu, ktorá viedla k perestrojke a pádu komunizmu. Tu sú straty oveľa vyššie. To sa už predsa nedá ignorovať, keď vám zabijú rodinného príslušníka.

To je pravda, ale keď sa v polovici 80. rokov hľadal nový líder, užší výbor komunistickej strany netušil, že Gorbačov príde s perestrojkou a glasnosťou. Bol to neplánovaný a neželaný efekt.

V Rusku nefunguje priama úmera, že nespokojnosť ľudí automaticky vedie k výmene lídra?

Scenár bude podobný ako v Sovietskom zväze. Ak by Putin skončil, lídrom sa pravdepodobne stane niekto z jeho blízkeho okolia s veľmi podobnými vlastnosťami. Môže sa od neho čiastočne dištancovať, ako kedysi Chruščov, ale nemôžeme očakávať demokratického lídra ani dramatickú zmenu. Som v tomto smere skeptický.

Takže v Európe nebude lepšie, ani keby Putina niekto vymenil?

Dlhodobo tvrdím, že tento konflikt neskončí mierom, ale zamrazením. Budeme svedkami situácie podobnej tej na Kórejskom polostrove. Často sa hovorí o tretej svetovej vojne, ale podľa mňa treťou svetovou vojnou bola tá studená, ktorú USA vyhrali a Sovietsky zväz v nej bol úplne porazený.

Dnes sme už vo štvrtej svetovej vojne, kde je hlavným lídrom Čína a Rusko je len sekundárnym hráčom. Konflikt na Ukrajine sa podobá vojnám v Kórei, Vietname či Afganistane. Kvôli jadrovým zbraniam sa konfrontácia veľmocí nemôže odohrať priamo, preto sa prelieva do sekundárnych oblastí. Európa je dnes sekundárnou oblasťou. Musíme si zvyknúť, že v takomto svete budeme žiť desiatky rokov. Dôležité je len to, či línia kontaktu bude na slovensko-ukrajinskej hranici alebo na ukrajinsko-ruskej. Som rád, že je na tej druhej, a musíme urobiť všetko pre to, aby to tak zostalo.

Na záver – ruská ekonomika. Počuli sme mnoho predikcií o krachu, ale Rusko konflikt ďalej eskaluje. Ako si môže dovoliť ohrozovať Európu ešte desiatky rokov?

Rovnako ako Severná Kórea, kde bola ekonomická situácia ešte horšia. Analógia medzi severokórejskou a ruskou spoločnosťou je veľmi blízka. Ruská spoločnosť nedokáže vyvinúť procesy na očistenie svojej politiky. Sme svedkami 20-ročnej militarizácie a prechodu na vojnovú ekonomiku. Ruská federácia ešte zďaleka nevyčerpala svoje možnosti. Ak chceme vedieť, ako to môže vyzerať, stačí sa pozrieť na Severnú Kóreu.