Slovensko sa dostáva do pasce. Pri ďalšej kríze už nebude mať kam cúvnuť

Slovensko je čoraz zraniteľnejšie. Krajina sa zadlžuje a spolu s tým sa zmenšuje priestor, ktorý bude mať štát na pomoc ľuďom, keď príde ďalšia veľká kríza. Nejde o bezprostredný bankrot, ale o čoraz menšiu schopnosť štátu reagovať, keď sa ekonomike prestane dariť.  

Ak by sa štátny dlh Slovenska rozpočítal na všetkých obyvateľov krajiny, každý jeden z nás vrátane detí a seniorov by veriteľom dlhoval viac ako 15,5 tisíca eur.

Naše vlády kvôli nehospodárnemu nakladaniu s verejnými financiami od vzniku Slovenska nahromadili dlh presahujúci 83,1 miliardy eur, čo predstavuje asi 61 percent z ročného výkonu nášho HDP. Ide pritom o kľúčovú métu, o jedno z maastrichtských kritérií, ktoré musia štáty spĺňať, ak chcú vstúpiť do eurozóny.

Toto rekordne vysoké číslo, ktoré tu máme aj po viacerých kolách konsolidácie, pritom nebolo takéto desivé vždy. Pár rokov po rozdelení Československa sa náš štátny dlh pohyboval na úrovni len okolo 21 percent. Po období mečiarizmu v 90. rokoch však prudko vystrelil smerom nahor, a to až k hranici 50 percent.

Krátke zotavenie na začiatku nového milénia, ktoré spôsobili ekonomické reformy, preťala finančná kríza z roku 2008. Po upokojení situácie nasledovali v rokoch 2014 až 2019 zlaté ekonomické časy. Ani tie však netrvali večne, tentoraz ich preťala pandémia.

Navyše sme ich podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) nevyužili dostatočne. Ak by priaznivé obdobie a pozitívne rozpočtové prekvapenia krajina využila efektívnejšie, verejný dlh dnes mohol byť o 11 percent HDP nižší.

Od tohto obdobia sa štátny dlh skrotiť nepodarilo. RRZ preto bije na poplach. Slovensko si prejedlo budúcnosť a stráca schopnosť reagovať v prípade nepredvídateľných ekonomických šokov.

Najväčšia hrozba je demografia

Grécky scenár u nás zatiaľ bezprostredne nehrozí, to by nás však upokojiť nemalo. Vysoké zadlženie totiž vytvára množstvo nepríjemností ešte pred samotným krachom.

„Štát postupne platí viac na úrokoch, investori požadujú vyššiu rizikovú prirážku a z rozpočtu zostáva menej peňazí na zdravotníctvo, školstvo, obranu či investície. Zároveň máme menší priestor reagovať, keď príde ďalšia kríza,“ uviedol analytik RRZ Matúš Senaj.

Podľa experta sa nedá povedať, koľko šokov ešte krajina zvládne alebo koľko ich ešte musí prísť, aby nám veritelia zabavovali majetok. „Rozhodujúca nie je ich početnosť, ale veľkosť, kombinácia a to, v akej kondícii nás zastihnú. Krajina, ktorá má vytvorený fiškálny priestor, by mala byť schopná vysporiadať sa s jedným veľkým šokom, prípadne s reťazou viacerých menších a stredných šokov,“ podotkol Senaj.

Problém je, že Slovensko dnes takýto priestor nemá. „Fiškálny priestor je vyčerpaný, dlh už presahuje bezpečnú úroveň a nachádzame sa v pásme fiškálneho stresu,“ dodal ekonóm. Podľa RRZ je bezpečná úroveň dlhu kdesi v blízkosti 50 percent HDP. V súvislosti so starnúcou populáciou, ktorá so sebou prinesie vyššie výdavky a nižšie príjmy, sa toto číslo presunie na úroveň 40 percent.

Už horšou správou je, že v najbližších rokoch by sa celkový dlh našej krajiny mohol ďalej prudko zvyšovať. RRZ ráta s tým, že v scenári nezmenených politík a bez šokov by mohol do roku 2030 stúpnuť až na 75 percent. V prípade drastickejších šokov by to mohlo byť až 80 percent.

Rastúcemu číslu budú priať viaceré fiškálne hrozby. Najväčšou výzvou slovenských verejných financií by mala byť demografia. O pár rokov začnú odchádzať do penzie prvé Husákove deti, teda ročníky, v ktorých sa rodilo okolo 100-tisíc detí. Pre porovnanie, vlani sa na Slovensku narodilo len 42-tisíc bábätiek.

„Demografia nie je rizikom v pravom zmysle slova. Ide o realitu, s ktorou počítame. Postupne však zvyšuje výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a tiež na dlhodobú starostlivosť, čo v konečnom dôsledku oslabuje rast ekonomiky,“ podotkol Senaj.

Ďaleko vyšší potenciál poškodiť naše verejné financie majú systémové šoky, hlboká recesia, finančná kríza alebo závažné geopolitické udalosti. „Slovensko je pritom malá a veľmi otvorená ekonomika, takže sme citliví aj na obchodné konflikty, vývoj automobilového priemyslu či energetické šoky,“ doplnil.

RRZ napríklad vypočítala, že ak by sa kvôli ruskej invázii na Ukrajinu a kvôli zhoršeným bezpečnostným podmienkam museli zvýšiť výdavky na zbrojenie, napríklad na 3,5 percenta HDP, náš dlh by to mohlo navýšiť až o sedem percent HDP. V prípade obranných výdavkov vo výške piatich percent HDP by to bolo takmer 14 percent.

Drahšie hypotéky aj horšie nemocnice

Pre bežných ľudí je číslo verejného dlhu iba abstraktným pojmom. Avšak len na prvý pohľad. Na druhý a na každý ďalší sa rastúce dlhy dotýkajú každého z nás bez ohľadu na vek. Najviac ľudí pociťuje zlé hospodárenie štátu prostredníctvom vyšších úrokov na hypotékach.

Platí, že žiadna komerčná banka nikdy neponúkne hypotéku s 10-ročnou fixáciou za nižší úrok, aký ponúka rovnaký štátny dlhopis. Vždy si k nemu pripočítava rizikovú prirážku vo výške asi jedného percentuálneho bodu. A platí to aj v praxi.

Aktuálne ponúka 10-ročný dlhopis s bratislavskou pečiatkou úrok na úrovni 3,89 percenta. Tá najdrahšia hypotéka s viazanosťou na 10 rokov ponúka sadzbu 4,89 percenta. Niektoré sú lacnejšie, tu však do hry vstupujú aj iné faktory, napríklad konkurenčný boj. Ak by sa situácia dramaticky zhoršila a naše dlhopisy by boli ešte drahšie, v praxi by to mohlo priniesť menej úverov, a teda pomalší rast ekonomiky.

„Krajina s horšou dôveryhodnosťou má všeobecne drahšie financovanie a v kríze musí konsolidovať rýchlejšie. A práve rýchle zvyšovanie daní či obmedzovanie výdavkov v čase recesie by ľudia pocítili veľmi bezprostredne na svojej životnej úrovni,“ poznamenal odborník z RRZ.

Budúcnosť teda príliš optimisticky nevyzerá, čo sa prejavilo aj na raste nášho hospodárstva, ktoré od apríla do júna narástlo medziročne len o 0,7 percenta. „Slovenská ekonomika v druhom štvrťroku pokračovala v raste, výsledok však priniesol viac dôvodov na opatrnosť než na optimizmus. Tempo rastu zaostalo za našimi očakávaniami aj za priemerom Európskej únie a naznačuje, že ekonomika zostáva pod tlakom viacerých faktorov,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Medzi riziká zaradil domáce faktory, a to vrátane fiškálnej konsolidácie či slabšej investičnej aktivity. „Fiškálne opatrenia prijaté počas posledných dvoch rokov sa opierajú najmä o príjmovú stranu rozpočtu a vyzerá to tak, že vysoké dane tlmia ekonomickú a investičnú aktivitu,“ komentoval situáciu Kočiš.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
štátny dlh
Slovensko
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
eurozóna
demografia

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.