Putin má voľby vo vrecku. Kremeľ však môže z hlasovania zistiť nepríjemnú pravdu

Septembrové parlamentné voľby v Rusku nebudú slobodné, súťaživé ani spravodlivé a ich oficiálny výsledok vznikne na objednávku Kremľa. Napriek tomu môžu byť dôležité, pretože údaje získané z hlasovania môžu ukázať, či režim ruského prezidenta Vladimira Putina v spoločnosti výraznejšie stráca podporu.  

Politický geograf Michael Romancov z Univerzity Karlovej to povedal v rozhovore s ČTK. Za dôležitý signál považuje tiež vyradenie protivojnovej strany Jabloko z volieb. Parlamentné voľby v Rusku sa budú konať o mesiac, v termíne od 18. do 20. septembra.

Kremeľ rozhodne o výsledku

Putinov režim si podľa Romancova takzvanú volebnú imitáciu ponecháva ako jeden z dôležitých prvkov budovania predstavy, že Rusko je štandardný štát. Samotný oficiálny výsledok podľa neho dôležitý nebude. „Ľudia v Kremli, ktorí majú prístup k nejakým údajom, ktoré z tých volieb vyplynú, tak tí určite vytvoria výsledok na zákazku,“ povedal. Podstatnejšie podľa neho bude, aké údaje sa z hlasovania podarí získať. Tie by podľa Romancova mohli viesť k pohybom vo vnútri „kremeľských štruktúr“. Za nepochybné považuje víťazstvo Jednotného Ruska, otázkou podľa neho je, či mu Kremeľ prisúdi ústavnú, alebo iba jednoduchú väčšinu.

Za jeden z najdôležitejších momentov pred voľbami Romancov označil vyradenie strany Jabloko, ktorá vystupuje proti vojne. Strana podľa neho pôvodne pravdepodobne nemala veľkú šancu dostať sa do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu. Situácia však podľa Romancova začala naznačovať, že by mohla získať okolo šiestich percent hlasov. A hoci o výsledku rozhoduje Kremeľ, napriek tomu sa podľa neho mohol obávať, že by sa Jabloko stalo politickým hlasom nespokojnosti vyvolanej vojnou a zložitou sociálno-ekonomickou situáciou. „Keby sa tam totiž dostali, tak by v parlamente, oficiálne, z rečníckej tribúny mohla začať zaznievať protivojnová rétorika,“ uviedol.

Putin verzus Putin

Dá sa predpokladať, že sú Rusi vojnou unavení. Vojna podľa neho navyše v dôsledku ukrajinských dronových útokov preniká čoraz hlbšie do ruského vnútrozemia a jej dôsledky pociťuje väčšia časť spoločnosti ako predtým. Neznamená to však podľa neho, že by si väčšina Rusov želala ukrajinské víťazstvo či porážku vlastného režimu.

V otázke vojny podľa Romancova nemajú ruskí voliči reálnu možnosť výberu. „Rusi môžu, v úvodzovkách, vo veľkých úvodzovkách, vybrať iba medzi Putinom a Putinom,“ uviedol. Všetky strany, ktorým bolo umožnené kandidovať, podľa neho podporujú vojnu na Ukrajine.

Jednotné Rusko podľa Romancova funguje ako mechanizmus, ktorým sa rozhodnutia Kremľa prevádzajú na nižšie úrovne ruského politického systému. Pripomenul, že Putin je formálne nestraník a stranu vedie Dmitrij Medvedev. Jej členovia však podľa neho hrajú kľúčovú úlohu od lokálnych inštitúcií až po federálnu politiku.

Zaujímavé podľa Romancova bude tiež sledovať, koľko veteránov vojny proti Ukrajine sa dostane do Štátnej dumy. Režim sa podľa neho snaží ukazovať účastníkov takzvanej špeciálnej vojenskej operácie ako novú ruskú elitu, od ktorej očakáva vysokú lojalitu Putinovmu vedeniu.

Voľby môžu odhaliť nálady v Rusku

Hlasovanie sa má konať tiež na Ruskom okupovaných ukrajinských územiach. Z pohľadu Moskvy podľa Romancova nejde o okupované územia, pretože ich Rusko začlenilo do svojej ústavy. Organizovanie volieb na týchto územiach podľa Romancova jednoznačne slúži aj na vytváranie obrazu ich definitívneho začlenenia do Ruska. Pri prípadných budúcich rokovaniach môže Moskva argumentovať tým, že sú oblasti integrované do ruského štátu, konajú sa tam voľby a ich zástupcovia zasadajú vo federálnom parlamente.

Výsledok volieb podľa Romancova v krátkodobom horizonte spôsob vedenia vojny nezmení. Ak by však skutočné údaje ukázali širšiu podporu ukončeniu vojny, mohol by sa v strednodobom horizonte zvýšiť tlak vo vnútri kremeľských štruktúr na jej ukončenie.

Po voľbách si Romancov tiež dokáže predstaviť obnovenú snahu režimu získať do armády viac ľudí. Prípadný ďalší nábor či mobilizačné opatrenia by podľa neho tentoraz mohli výraznejšie zasiahnuť európsku časť Ruska a oblasti obývané prevažne etnickými Rusmi.

Dôležitým signálom nakoniec podľa Romancova bude, aký výsledok Kremeľ Jednotnému Rusku prisúdi. „Ak strana nezíska ústavnú väčšinu, môže to znamenať, že režim smerom k verejnosti pripúšťa, že sa situácia na fronte nevyvíja dobre. Opätovná ústavná väčšina by naopak vysielala signál, že Kremeľ považuje situáciu za pevne kontrolovanú,“ uviedol.

Témy:
vojna na Ukrajine
Rusko
Kremeľ
Vladimir Putin

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.