53. deň: Iránske revolučné gardy zaútočili na obchodnú loď v Hormuzskom prielive

Trump oznámil predĺženie prímeria s Iránom, mierové rokovania zostávajú neisté.   Čítajte viac 52. deň: Trump oznámil predĺženie prímeria s Iránom. Blokáda prístavov pokračuje

22:36 Americký prezident Donald Trump doposiaľ nestanovil presný termín, do ktorého musí Irán predložiť mierový návrh, uviedla v stredu hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Šéf Bieleho domu v utorok predĺžil dvojtýždňové prímerie vo vojne s Iránom tesne pred jeho vypršaním. Cieľom bolo podľa neho poskytnúť Teheránu viac času na predloženie jednotného návrhu na rokovania.

Leavittová v stredu potvrdila, že USA čakajú na takýto návrh od iránskych lídrov, medzi ktorými je podľa jej slov veľa „vnútorných rozporov“. „Prezident nestanovil presný termín na doručenie iránskeho návrhu, na rozdiel od niektorých správ, ktoré som dnes videla. Konečný harmonogram určí najvyšší veliteľ a prezident Spojených štátov,“ povedala novinárom Leavittová. (Sky News, BBC, AFP, TASR)

20:21 Taliansko plánuje po ukončení vojny medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom poslať štyri lode na pomoc s odmínovaním Hormuzského prielivu. Uviedol to v stredu náčelník námorníctva admirál Giuseppe Berutti Bergotto pre televíziu RAI. „Rozvážne plánovanie, ktoré zaviedol náčelník štábu, počíta so skupinou dvoch mínoloviek s eskortnou jednotkou a logistickou jednotkou, čo nám umožní predĺžiť obdobie nasadenia,“ uviedol šéf talianskeho námorníctva.

„Celkovo štyri lode. Samozrejme, nepôjdeme tam sami. Pôjdeme ako súčasť medzinárodnej koalície, aj iné krajiny pošlú mínolovky. V Európe je to Francúzsko, Spojené kráľovstvo a spoločná skupina Holandska a Belgicka,“ dodal. (ANSA, TASR)

20:15 Americký prezident Donald Trump plánuje dať iránskemu vedeniu len tri až päť dní na predloženie jednotného návrhu na ukončenie vojny. Informáciu priniesli v stredu spravodajský portál Axios a televízia Fox News s odvolaním sa na anonymné zdroje, píše TASR podľa správy agentúry DPA. Šéf Bieleho domu v utorok predĺžil dvojtýždňové prímerie vo vojne s Iránom tesne pred jeho vypršaním. Cieľom bolo podľa neho poskytnúť Teheránu viac času na predloženie jednotného návrhu na rokovania.

17:03 Druhé kolo americko-iránskych rokovaní by sa mohlo uskutočniť počas najbližších troch dní. Informoval o tom v stredu denník New York Post s odvolaním sa na anonymné pakistanské zdroje a prezidenta USA Donalda Trumpa. „Je to možné!“ uviedol podľa New York Post šéf Bieleho domu v textovej správe ako odpoveď na informácie o rokovaniach od ich pakistanských zdrojov. Podľa nich sa druhé kolo rokovaní „očakáva v Islamabade v priebehu nasledujúcich 36 až 72 hodín“. (TASR)

16:48 Dronové útoky v severoirackom autonómnom regióne Kurdistan v stredu spôsobili zranenia trom iránskym kurdským povstalcom, uviedla exilová iránska opozičná skupina, ktorá z úderov obvinila Teherán.

Počas vojny na Blízkom východe Irán opakovane útočil na iránske kurdské skupiny v autonómnej kurdskej oblasti v Iraku, kde sa nachádzajú tábory a základne viacerých exilových povstaleckých skupín.

„Teherán podnikol útok štyrmi dronmi na základne“ patriace Strane slobody Kurdistanu (PAK), pri ktorom boli zranení traja bojovníci, uviedla táto skupina vo svojom vyhlásení.

Hovorca strany pre agentúru AFP uviedol, že bojovníci utrpeli ľahké zranenia pri útoku, ku ktorému došlo v okrese Chábat v provincii Arbíl. Iránski kurdskí povstalci sa stali niekoľkokrát terčom útokov počas krehkého prímeria, ktoré v rámci americko-izraelskej vojny proti Iránu nadobudlo platnosť 8. apríla a ktoré americký prezident Donald Trump v utorok opätovne predĺžil.

PAK vo svojom vyhlásení uviedla, že je na Trumpovi, aby počas prímeria „chránil kurdský región“. Irán označil viaceré iránske kurdské ozbrojené skupiny za teroristické organizácie a obviňuje ich, že slúžia západným alebo izraelským záujmom.

Pred vypuknutím vojny na Blízkom východe päť exilových skupín vrátane PAK oznámilo vytvorenie politickej koalície s cieľom zvrhnúť iránsku islamskú republiku a zabezpečiť kurdské sebaurčenie. (tasr, afp)

15:39 Libanon na štvrtkových rokovaniach s Izraelom v Spojených štátoch požiada o predĺženie súčasného prímeria o jeden mesiac. V stredu o tom informovala agentúra AFP s odvolaním na nemenovaného libanonského predstaviteľa.

„Libanon požiada o predĺženie prímeria o jeden mesiac, o ukončenie izraelského bombardovania a ničenia v oblastiach, kde má Izrael vojenskú prítomnosť, a o záväzok dodržiavať prímerie,“ uviedol pre francúzsku agentúru nemenovaný libanonský predstaviteľ.

Prímerie medzi Izraelom a Libanonom platí od 16. apríla a vypršať by podľa dohody malo v nedeľu. Libanonský prezident Džúzíf Awn v stredu uviedol, že „nadväzujú kontakty s cieľom predĺžiť platnosť prímeria“. Libanonské militantné hnutie Hizballáh, ktoré útočilo od začiatku marca na Izrael v reakcii na americko-izraelské nálety na Irán, kritizuje priame rokovania s Izraelom.

Podľa zdroja agentúry Reuters bude okrem predĺženia platnosti prímeria témou rozhovorov aj hľadanie termínu pre rozšírené rokovania nad rámec veľvyslaneckej úrovne, v ktorých bude Libanon presadzovať stiahnutie izraelských vojsk zo svojho územia, návrat Libanončanov zadržiavaných v Izraeli a vymedzenie pozemnej hranice.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio minulý týždeň sprostredkoval priame rokovanie veľvyslancov Libanonu a Izraela vo Washingtone. Išlo o prvé rokovanie medzi oboma krajinami, ktoré sa vzájomne neuznávajú. Hizballáh odsúdil vládu v Bejrúte za snahu o rokovania s Izraelom. S priamym rokovaniami nesúhlasí ani predseda libanonského parlamentu Nabíh Barrí. (reuters, afp, tasr)

9:30 Jedna osoba zahynula a ďalšie dve utrpeli zranenia pri izraelskom útoku v stredu v západnej časti údolia Bikáa v Libanone. K útoku došlo napriek prímeriu medzi Tel Avivom a Bejrútom.

Libanonská tlačová agentúra NNA objasnila, že išlo o útok dronom. Okrem toho hlási aj delostreleckú paľbu a ničenie domov na juhu krajiny, ktoré v súčasnosti okupuje Izrael.

Militantné hnutie Hizballáh v utorok uviedlo, že vypálilo rakety a drony na sever Izraela, pričom tak podľa svojich slov urobilo v reakcii na údajné porušovanie prímeria zo strany Tel Avivu, ktoré zahŕňalo „útoky na civilistov a ničenie ich domovov a dedín“.

Hizballáh podľa izraelskej armády vypálil niekoľko rakiet smerom k jej vojakom na juhu Libanonu. Vojaci v reakcii zasiahli zariadenia na odpaľovanie rakiet.

Potom, ako militantné hnutie 2. marca vypálilo rakety na Izrael, začal židovský štát s každodennými údermi na Libanon a na juhu krajiny nasadil svoje jednotky.

Napriek tomu, že americký prezident Donald Trump minulý týždeň vo štvrtok oznámil desaťdňové prímerie medzi Izraelom a Libanonom, sú izraelskí vojaci naďalej aktívni na juhu susednej krajiny. Izraelský minister obrany Jisrael Kac v nedeľu vyhlásil, že v prípade, ak budú ich vojaci ohrození, budú odpovedať s využitím „plnej sily“.

Denník The Guardian s odvolaním sa na americké ministerstvo zahraničných vecí informoval, že vo štvrtok sa vo Washingtone uskutočnia ďalšie rozhovory predstaviteľov Libanonu a Izraela. Súčasťou delegácie USA zapojenej do týchto rokovaní bude údajne aj americký veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee.

8:30 Britská vojenská námorná služba UKMTO uviedla, že dostala správy o útoku iránskeho delového člna na obchodnú loď v Hormuzskom prielive, asi 28 kilometrov severovýchodne od ománskych brehov. Posádka je v poriadku.

„Kapitán kontajnerovej lode ohlásil, že sa k plavidlu priblížil delový čln IRGC (Islamských revolučných gárd),“ uviedla námorná služba UKMTO. „Bez akejkoľvek predchádzajúcej rádiovej výzvy loď následne začal na plavidlo paľbu, ktorá spôsobila ťažké poškodenie veliteľského mostíka,“ dodala s tým, že posádka je v poriadku a neboli zaznamenané ani žiadne dopady na životné prostredie.

6:30 Vojnoví plánovači z viac než 30 krajín budú od stredy v Londýne viesť dvojdňové rokovania s cieľom posunúť vpred misiu zameranú na zabezpečenie Hormuzského prielivu po skončení vojny na Blízkom východe. Oznámila to britská vláda.

Viac ako tucet krajín minulý týždeň uviedlo, že sú ochotné pripojiť sa k medzinárodnej misii vedenej Britániou a Francúzskom so zámerom chrániť lodnú dopravu v strategickom prielive, ak to podmienky dovolia.

K tomuto záväzku došlo po tom, čo sa približne 50 krajín z Európy, Ázie a Blízkeho východu zúčastnilo na videokonferencii. Jej cieľom bolo vyslať signál do Washingtonu po tom, čo americký prezident Donald Trump vyhlásil, že pomoc spojencov nepotrebuje.

„Úlohou dneška a zajtrajška je pretaviť diplomatický konsenzus do spoločného plánu na ochranu slobodnej plavby v prielive a podporu trvalého prímeria,“ uviedol britský minister obrany John Healey. Zároveň vyjadril presvedčenie, že počas dvojdňových rokovaní možno dosiahnuť konkrétny pokrok.

Británia uviedla, že rokovania sa zamerajú na vojenské kapacity, štruktúry velenia a riadenia a možné nasadenie síl v regióne po dosiahnutí stabilného prímeria.

6:15 Americký prezident Donald Trump v utorok oznámil, že Spojené štáty predlžujú prímerie s Iránom na neurčito, aby vytvorili priestor pre pokračovanie mierových rokovaní. Vyhlásenie prišlo v čase, keď sa blížil koniec dohodnutého pokoja zbraní. V stredu ráno však nebolo jasné, či s predĺžením prímeria súhlasia Irán a Izrael.

Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social uviedol, že Washington vyhovel žiadosti pakistanských sprostredkovateľov o odloženie útoku na Irán, „kým jeho lídri a predstavitelia neprídu s jednotným návrhom a rokovania nebudú uzavreté, tak či onak“.

Hoci šéf Bieleho domu oznámil predĺženie prímeria, zároveň potvrdil pokračovanie americkej námornej blokády iránskych prístavov, ktorú Teherán považuje za vojnový čin. Iránske vedenie sa k jeho vyhláseniu bezprostredne nevyjadrilo, prvé reakcie z Teheránu však naznačujú skepticizmus.

Iránska tlačová agentúra Tasnim, blízka Revolučným gardám, uviedla, že Irán o predĺženie prímeria nepožiadal, a opätovne pohrozila prelomením americkej blokády silou. Poradca predsedu iránskeho parlamentu Mohammada Bákera Kálíbáfa označil predĺženie prímeria za taktický ťah USA s cieľom získať čas. „Trumpovo predĺženie prímeria je bezpochyby taktický ťah, ktorého cieľom je získať čas na prekvapivý útok. Nastal čas, aby Irán prevzal iniciatívu,“ uviedol.

Pôvodné dvojtýždňové prímerie začalo platiť 8. apríla. Irán v utorok uviedol, že pokoj zbraní so Spojenými štátmi vyprší v stredu o 01.00 SELČ, zatiaľ čo Trump ešte v pondelok tvrdil, že sa skončí až v noci na štvrtok SELČ.

Rétorika amerického prezidenta sa v posledných týždňoch menila – od ostrých hrozieb voči Iránu až po snahu o ukončenie bojov. Len pred dvoma týždňami varoval pred ničivými útokmi, no následne ustúpil od plánov bombardovať iránsku infraštruktúru. Trump pritom aj niekoľko hodín pred jeho utorňajším oznámením o prímerí tvrdil pre stanicu CNBC, že „očakáva bombardovanie“, pričom Spojené štáty sa podľa neho pripravujú na útok.

Vojna sa začala 28. februára leteckými útokmi USA a Izraela na Irán. Konflikt sa následne rozšíril do krajín Perzského zálivu aj Libanonu po zapojení hnutia Hizballáh. Boje si vyžiadali viac než 5000 civilných obetí a státisíce vysídlených, najmä v Iráne a Libanone. Narušili tiež lodnú dopravu v Hormuzskom prielive, čo viedlo k rastu cien energií a veľkej nervozite na svetových trhoch.

Budúcnosť mierových rokovaní zostáva neistá. Ešte pred Trumpovým oznámením iránsky predstaviteľ uviedol, že Teherán je pripravený pokračovať v rokovaniach, ak USA upustia od blokády prístavov. Obe strany však viackrát avizovali pripravenosť obnoviť údery.

Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf sa v noci na stredu poďakoval Trumpovi za súhlas s predĺžením prímeria a uviedol, že verí v čo najskoršie obnovenie rozhovorov o ukončení vojny na Blízkom východe.